30 rokov CDčka, 1982 – 2012


Pred pár dňami sa dožilo CD (compact disk) 30 rokov reálnej existencie.
Pôvodne sa CD označoval ako digitálna zvuková platňa alebo číslicová zvuková platňa, angl. digital audio disc – DAD.
David Paul Gregg vyvinul analógový optický disk a patentoval ho v rokoch 1961 a 1969 (U.S. Patent 3,430,966). Veľmi zaujímavý je aj U.S. Patent 4,893,297, z roku 1968 a vydaný v roku 1990, ktorý je zdrojom obrovského príjmu pre firmu Pioneer. Ten zahŕňa formáty ako CD, DVD a Blu-ray.  Súčasne v rokoch 1969-1971 malá skupina fyzikov začala s optickými diskami experimentovať vo firme Philips v Eindhovene, v Holandsku. V roku 1975, sa Philips a MCA rozhodli spojiť sily.
V roku 1978, bol dlho očakávaný laserový disk predstavený v Atlante. MCA dodala disky a Philips prehrávače.
Bol to však úplný technický a komerčný prepadák, a kooperácia firiem sa skončila.
O rok neskôr, v roku 1979, Philips a Sony vytvorili konzorcium na vývoj digitálnych audio diskov, čo viedlo k veľmi úspešnému komerčnému predstaveniu kompaktného disku v roku 1983. Špecifikáciu formátu CD a CD rom však vydali už v júni 1980 pod názvom RedBook.

Pôvodne sa v danom projekte so zápisom na CD nepočítalo (údaje sa na CD ukladali lisovaním), až neskôr pribudla možnosť jednorázového zápisu (CD-R) a neskôr aj viacnásobného zápisu (CD-RW).
Pre digitálne médiá vznikli špecifikácie, ktoré boli označené ako farebné knihy, podobne ako pôvodná špecifikácia):

červená kniha (red book) – špecifikuje formát Audio CD
žltá kniha (yellow book) – CD-ROM – špecifikuje formát záznamu dát pre čítanie (read only)
zelená kniha (green book) – CD-I – upravuje špecifikácie interaktívneho CD
oranžová kniha (orange book) – špecifikuje formát CD-R  a CD-RW slúžiaci na jednorazové alebo opakované zapisovanie
biela kniha (white book) – špecifikuje formát Video CD
modrá kniha (blue book) – špecifikuje formát Enhanced CD, CD plus a CD-G
béžová kniha (beige book) – špecifikuje formát PhotoCD
šarlatová kniha (scarlet book) – špecifikuje formát SACD (Super Audio Compact Disc)

Pre digitálny záznam zvuku na audio CD se používa vzorkovacia frekvencia 44,1 kHz a 16bitový stereofónny záznam bez kompresie (PCM), ktorý je dostačujúci k reprodukcii hudby ktorú vníma ľudské ucho a nerozozná rozdiel medzi analógovým záznamom (LP – vinylová platňa) alebo živou hudbou.

Výroba prvých komerčných CD bola zahájená 17. augusta 1982 v nemeckom Langenhagene v lisovni spoločnosti Polygram, ktorá bola schopná ročne vyprodukovať 400 000 nosičov.

Prvým digitálne vydaným albumom bol The Visitors od ABBA.
Prerazeniu CD na trhu však pomohla až skupina Dire Straits s albumom Brothers in Arms, ktorého sa predalo 1 milión kopií.

Zaujímavosťou je, že pôvodne malo byť CD iba 60 minútové (podobne ako kazety) ale Sony si presadilo formát 74 minút (656MB) aby sa na CD zmestila Beethovenova Deviata symfónia. Dnes sa najbežnejšie používajú 80 minútové CD (701MB) ktoré sú ale v podstate pre lisované albumy zbytočné, keďže vo väčšine prípadov majú albumy dĺžku do 60 minút.

Reklamy
This entry was posted in Audio and tagged , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s