Operačné systémy – ako ďalej

V súčasnosti je celkom problém mať operačný systém, ktorý časom nejde rovnakým smerom ako Microsoft Windows.
Vo vlnách, od lepšieho k horšiemu a občas späť.
Vo svete OSS to často pokazia tvorcovia distribúcií, poprípade snaha urobiť z GNU/Linux GNU/Windows.

Pri rozhovoroch s viacerými ľuďmi sme došli k názoru, že pre nich je nepredstaviteľné to, čo sa deje momentálne s Windows 10. Skúšajú, a viacerí aj ostávajú na GNU/Linux, a to nielen v domácnosti.

Lenže svet operačných systémov je dynamický, mení sa v podstate s každou novou verziou. A je jedno ktorá z distribúcií to je.

Moja maličkosť preferuje od istého času vetvu distribúcií odvodených od Debianu a používajúcu balíčkovací systém deb. Je to tak asi od Ubuntu 5.04, čo bolo v roku 2005, do toho času som fungoval na kombinácií RedHat / Windows. Od roku 2014 som už iba na GNU/Linux. Windows však mám na jednom počítači v dualboot a Windows X vo Virtualboxe.

Ďalším problémom je nájsť vhodnú distribúciu.
Takú, ktorá človeku spĺňa čo potrebuje, nie čo si mysli autor.

Istý čas bola veľmi dobrá distribúcia Ubuntu, ktorá však ako sa stávala populárnejšou, začala s pokusmi. Ako prímárny desktop environment (ďalej iba DE) vytvorila Unity, ten opustila síce nedávno ale zase si nasadila systemd
A po nej ďalšie distribúcie odvodené z Ubuntu…
Stabilne a relatívne dobre, z rodiny Ubuntu, funguje Xubuntu a Ubuntu Mate. Pre bežného užívateľa nie je ani systemd problém, ten nastáva pri špecializovaných činnostiach. Na druhej strane, darí sa forkom Ubuntu, snáď najlepšie vychádza PepermintOS, Zorin OS, elementary OS alebo Linux Lite.

Osobne sa vyhýbam systemd, ťažkým desktopovým prostrediam ako KDE, Cinnamon, Gnome či Unity a tiež nestabilným, aj keď populárnym distribúciám.

Pre mňa sú najdôležitejšie nasledovné veci v distribúcií, ktorú používam:
1. kontrola nad systémom.
2. možnosť plnohodnotnej úpravy prostredia správcu okien (DE)
3. konfigurovateľné Menu
4. Správca súborov (File Manager)
5. Internetový prehliadač
6. Kancelársky balík (Office Suite)
7. Grafický a textový editor
8. podpora OpenCL
9. možnosť nainštalovať a prevádzkovať forenzné utility

Už niečo cez rok ako primárny operačný systém používam MX linux, vychádzajúci z antiX linuxu, momentálne od marca vo verzii 17.1, predtým verziu 16.1.
Dôvody?
MX linux je stabilný, mám plne pod kontrolou aké jadro použijem, ako intit ma SysV, má vlastnú aplikáciu Pulseaudio bez systemd. Taktiež autori aplikovali veci ako snapd bez toho, aby zasahoval do systémových častí, keďže závysí na systemd.

A k vyššie uvedenému zoznamu?
1. kontrola nad systémom – MX linux nemá systemd
2. možnosť plnohodnotnej úpravy prostredia správcu okien (DE) – v tomto bode mi vyhovuje väčšina DE. v MX 17.1 je xfce 4.12, ktoré som si nakonfiguroval podľa seba.
3. konfigurovateľné Menu – to je taktiež samozrejmosťou vo všetkých DE. Whisker v xfce je však asi to najflexibilnejšie čo poznám, ak nerátam Fluxbox či i3.
4. Správca súborov (File Manager) – tak Thunar je fajn. bezproblémovými sú tiež Caja či Nautilus. Každý si dačo vyberie, ja preferujem Thunar.
5. Internetový prehliadač – tak toto bol dosť veľký oriešok. Už čosi vyše roka som zamietol Firefox a zamenil ho za Chrome / Chromium. Skúšal som Colibri, jednoduchý prehliadač a nakoniec som skončil na SlimJet. Je by default sandboxovaný, vie využívať viac vlákien na pripojenie, čo hlavne pri rýchlostiach pripojenia nad 30Mbps je veľkou výhodou. Je ľahký, postavený na Chromium a podporuje pluginy z Chrome a tiež sa synchronizuje s Google aplikáciami.
6. Kancelársky balík (Office Suite) – používam Libre Office, ktorý je snáď v každej distribúcií.
7. Grafický a textový editor – Pre mňa dôležitá vec. Používam gedit + občas sublimetext. Z grafických programov hlavne Corel Aftershot Pro, DarkTable, Pinta a DarkTable. V podstate až na Corel s tým nie sú problémy, ale na Linux Mint 18.x a 19 som mal problém po aktualizácii s OpenCL a tiez s dávkovou úpravou RAW pokiaľ ich bolo viac ako 12 alebo veľkosť bola cez 1GB.
8. podpora OpenCL – po doinštalovaní snáď všade. Jediné problémy som mal na … Linux Mint.
9. možnosť doinštalovať a prevádzkovať forenzné utility – tak toto je občas tvrdý oriešok. Hlavne pokiaľ nechcete používať špecializovanú distribúciu ako Kali alebo Parrot Security. Ale opäť, s MX Linuxom nebol žiadny problém, ani s Xubuntu či antiX.

A čo poradiť iným ľuďom?

Vyskúšajte si operačný systém sami. Pri GNU/Linux to vôbec nie je problém, stačí na to 8GB usb kľúč.

Pre ukážku niekoľko screenshotov rôznych operačných systémov.

Obr. Ubuntu

ubu_menuObr. Ubuntu Mate

xubuntuObr. Xubuntu

Obr. antiX linux

Obr. MX linux

Obr. Windows 7 Profesional (moja inštalácia)

windows10

Obr. Windows 10 (Zdroj: Microsoft)

4mlinuxObr. 4mlinux

Obr. GalliumOS

linux_greenieObr. Greenie 2018

lm_menuObr. Linux Mint

MiyoQTObr. MIYO

refracta.pngObr. Refracta

 

 

Reklamy

GNU/Linux s prostredím XFCE

Nedávno som sa pozrel na deriváty Ubuntu na MATE, ktoré som aj prebehol základnými testami a dnes som si vzal 3 distribúcie s XFCE, Xubuntu, MX17.1 a Linux Mint 19 xfce, a musím povedať, že som dosť prekvapený novým Xubuntu.

Na začiatok pár suchých faktov k testom a následne pohľad na distribúcie a ich výsledky v testoch.

Na testovanie bol použitý notebook ACER ES1-111M-C02R

Konfigurácia:
CPU: Intel Celeron N2840 2,58GHz 2C/2T
RAM: 2GB Kingston SO-DIMM 2GB DDR3 1600MHz CL11
DISK: eMMC 32GB HBG4e
VGA: onboard Intel Atom Z36xx/Z37xx
Rozlíšenie displeja: 1366×768

 Podmienky pre testy:

– 64bit distribúcia na oficiálnom jadre
– pripojenie cez LAN (1Gb)
– stále zapojený notebook na nabíjačke
– zakázaný šetrič obrazovky a úsporný režim
– plná aktualizácia systému
– nainštalované aj neslobodné ovládače
– nainštalovanéneslobodné multimediálne kodeky
– nainštalovaný phoronix test suite a glmark2
– po inštalácií PTS a glmark prevedený príkaz sudo apt update && sudo apt dist-upgrade && sudo apt autoremove
– conky  + spustený test glmark
– conky  + spustený test PTS č.3 – Complex system test
– screenshoty robené dodatočne mimo testov aby neovplyvňovali testy
– úprava swappiness na 1%
– používaná 2GB swap partícia (rovnaká ako veľkosť ram)


Xubuntu 18.04 LTS

Hodnotenie:

*****

čas inštalácie: 10 minút 22 sekúnd
linux kernel:  4.15.0-23 generic 64bit
veľkosť inštalácie na disku: 
5,7GB
obsadenosť pamäte s sysmon: 
214,9MB
obsadenosť pamäte počas testu PTS:
– priemerne: 
391MB

– maximum: 462MB
obsadenosť pamäte počas testu glmark2: 
– priemerne: 
390MB
– maximum: 
451MB

Obr. Xubuntu, vypis inxi a vysledky phoronix test suite

Využil som možnosť takzvanej minimálnej inštalácie so základnými nástrojmi a neslobodnými kodekmi a ovládačmi. Samozrejmosťou je nepovolenie telemetrie. Čo sa mi nepáčilo bol Firefox a Thunderbird ako predvolené, tie som odinštaloval a nainštaloval Chromium web browser a Geary mail klient. Firefox som prestal používať pred viac ako šiestimi mesiacmi.

Xubuntu som sa venoval rýchlym pohľadom nedávno, ale teraz som ho na daný notebook vrátil ako jediný operačný systém. Dôvodom je jeho rýchlosť a nízke nároky na systém, ktorý bez problému a zamŕzania fungoval aj s 1 GB ram (ACER ES1-111M má slot na RAM).

Zhrnutie:

Pocitovo je Xubuntu o dosť svižnejšie ako Ubuntu či Ubuntu Mate, nehovoriac už o Linux Mint 19. Veľkou výhodou mi prišla voľba minimálnej inštalácie, ktorá ako jediné mínus mala Firefox, ktorý je dosť náročný na operačnú pamäť. Taktiež jeho využívanie bolo citeľné, počas prehliadania webov vyskakovala obsadenosť operačnej pamäte cez 1GB, čo nerobilo ani pri editácii fotky v GIMPe. To všetko pri aktívnom uBlock Origin a Ghostery. Po deaktivácií sa spotreba blížila k 1,2GB !!!

Po inštalácií prehliadača Chromium  sa pamäť podstatne uvoľnila pri rovnakých webových stránkach (facebook.com, youtube.com, môj blog, ubuntu.org a diit.cz) neprekračovala 690MB (0,7GB).

Xubuntu je veľmi vhodné na slabšie počítače a tiež na počítače s Intel BayTrail procesormi. Pokiaľ by som si mal vybrať z Ubuntu a jeho derivátov tak jednoznačne Xubuntu ako top a keďže ostáva ako jediný OS na danom notebooku, tak sa k nemu vrátim o pár týždňov a zhrniem moje skúsenosti.

Na rozdiel od Linux Mint 19 nemal problém s touchpadom Elantech. Taktiež sa mu vyhol problém s cstate chybou pri vypínaní oproti Linux Mint 19. Tieto chyby sa prejavujú na Linux Mint 19 Mate, Cinnamon aj xfce.

Plusy:

+ rýchle a nenáročné prostredie
+ minimálna inštalácia, vhodná pre vlastnú úpravu
+ plná inštalácia pre bežného užívateľa
+ možnosť nepovoliť telemetriu

Mínusy:

– minimálna inštalácia, pre bežného užívateľa môže byť bez synapticu problém
– v základnej inštalácií, ani v minimálnej ani v úplnej, nie je synaptic
– telemetria


Linux Mint 19 xfce

hodnotenie:

*** 1/2

čas inštalácie: 11 minút 49 sekúnd
linux kernel:  4.15.0-24 generic 64bit
veľkosť inštalácie na disku:  8,49GB
obsadenosť pamäte s sysmon: 414,5MB
obsadenosť pamäte počas testu PTS: 
– priemerne: 479,8 MB
– maximum: 617 MB
obsadenosť pamäte počas testu glmark2: 
– priemerne: 471 MB
– maximum: 597 MB

Obr. Linux Mint 19 xfce, vypis inxi a vysledky phoronix test suite

Zhrnutie:

Pocitovo je Linux Mint 19 xfce o dosť svižnejšie ako Linux Mint 18.3 Mate alebo Cinnamon. Taktiež mi pripadal rýchlejší ako Linux Mint 19 Mate. Veľkou výhodou mi prišlo akurát prívetivé prostredie, známe aj užívateľom windows.
Počas prehliadania webov vyskakovala obsadenosť operačnej pamäte cez 1GB, čo občas spôsobovalo dlhšiu odozvu systému.
Linux Mint 19 mal problém s touchpadom Elantech prejavovala sa chyba cstate  pri vypínaní notebooku.  Chyba cstate spôsobuje zamrznutie notebooku pri reštarte alebo vypnutí. Riešením je úprava grub configu.
Tieto chyby sa prejavujú na Linux Mint 19 Mate, Cinnamon aj xfce.

Plusy:
+ prístup k užívateľovi
+ inštalácie programov cez “mint store”
+ rýchly štart

Mínusy:
– stabilita
– obsadenosť RAM
– časté vyťažovanie procesoru bez zjavnej príčiny


MX17.1

Hodnotenie:

*****

čas inštalácie: 8 minút 13 sekúnd
linux kernel:  4.15.0-1 amd64 x86_64
veľkosť inštalácie na disku: 5,33GB
obsadenosť pamäte s sysmon: 214,9MB
obsadenosť pamäte počas testu PTS: 
– priemerne: 387MB
– maximum: 436MB
obsadenosť pamäte počas testu glmark2: 
– priemerne: 392MB
– maximum: 449MB

mx_inximx_ptsObr. MX17.1 vypis inxi a vysledky phoronix test suite

Zhrnutie:

MX17.1 som sa venoval v decembri, keď vyšiel. V skratke, MX linux používam ako OS na desktopovom počítači aj na notebooku (ASUS X101CH aj ASUS X200CA). Doteraz mi bežal aj na ACER  ES1-111M, keďže ako jeden z mála nemal problém s touchpadom Elantech a s vypínaním tohoto notebooku.

Pocitovo je z testovaných distribúcií asi najrýchlejší, a s predinštalovaných programov asi najviac vyhovujúci

Plusy:
+ MXtools
+ inštalácie programov cez “mx install”
+ rýchly štart
+ bez systemd
+ stabilita
+obsadenosť ram
+ inštalátor kodekov a ovládačov graf. kariet

Mínusy:
– bez systemd


Finálny verdikt:

Ak mám pravdu povedať, bol som prekvapený odladenosťou Xubuntu. V testoch to bolo také vyrovnané, až to hraničí s chybou 🙂

Ale ak by som si mal vybrať, tak pre bežného človeka, ktorý prechádza na GNU/linux z Windows, tak by som mu nainštaloval Xubuntu, pokiaľ by bol ochotný sa prispôsobiť tak MX linux.

Pre problémy s hárdvérom na notebook by som neodporučil Linux Mint 19. Pokiaľ by išlo o bežný desktop tak bez problému by som ponúkol aj ten.

Ale subjektívne hodnotím pozitívne iba MX linux a Xubuntu. Linux Mint kvôli pretrvávajúcim problémom s chybami, ktoré majú skoro všetky známe distribúcie opravené.

Výsledky testov:
test_sumary

Porovnanie procesora Intel Celeron N2840 s inými procesormi v testoch HardInfo v teste CPU Blowfish:

(nižšia hodnota je lepšia)

cpu_tab

Deriváty Ubuntu s prostredím MATE 2.časť

Tak dnes dokončenie porovnania distribúcií GNU/linuxu, ktoré spája pôvod v Ubuntu 18.04 BionicBeaver a grafickom prostredí MATE vo verzií 1.20.1.

V prvej časti sme si ich len predstavili a porovnal som ich v Hardinfo.

Ide o Linux Mint 19 Mate, tohoto času v betaverzií, Greenie Linux 18.04 a Ubuntu Mate 18.04. v dnešnej druhej časti, si ich porovnáme v Phoronix test suite (ďalej ako PTS), glmark2 a Hardinfo testoch. Pôvodne som ich mal nainštalované na SSD disku 120GB s 3mi partíciami, každou so 40GB a bez swapu, ale keďže sa mi nepozdávali výsledky, prešiel som k testu so samostatnou inštaláciou na disk.

Podmienky pre testy:

– 64bit distribúcia na linuxovom jadre 4.15
– pripojenie cez LAN (1Gb)
– stále zapojený na nabíjačke
– zakázaný šetrič obrazovky a úsporný režim
– plná aktualizácia systému
– ponechaná inštalácia v stave pre predvolenú inštaláciu
– nainštalované ovládače
– nainštalované multimediálne kodeky
– nainštalovaný phoronix test suite a glmark2
– prevedený príkaz sudo apt update && sudo apt dist-upgrade && sudo apt autoremove
– samostatne spustený monitor systému + spustený test glmark
– samostatne spustený monitor systému + spustený test PTS č.3 – Complex system test
– screenshoty robené dodatočne mimo testov aby neovplyvňovali testy

Na testovanie bol použitý notebook ACER ES1-111M-C02R

Konfigurácia:
CPU: Intel Celeron N2840 2,58GHz 2C/2T
RAM: 2GB Kingston SO-DIMM 2GB DDR3 1600MHz CL11
DISK: eMMC 32GB HBG4e
VGA: onboard Intel Atom Z36xx/Z37xx
Rozlíšenie displeja: 1366×768

Všetky 3 distribúcie mali rovnaké ovládače grafickej karty modesetting 1.19.6 a Mesa 4.2 (18.0.0-rc5).

Greenie:

čas inštalácie: 11minút 35s
update po prvom štarte: 158 archívov / 267MB
veľkosť inštalácie na disku: 7,5GB
obsadenosť pamäte s sysmon: 426,8MB
obsadenosť pamäte počas testu PTS:
– priemerne: 650MB
– maximum: 712MB
obsadenosť pamäte počas testu glmark:
– priemerne: 690MB
– maximum: 751MB

gr_glmark

Obr. test GLmark2gr_sysmon

Obr. stabilizovaný systém so  sysmongreenie_inxi

Obr. výpis z inxi v Greenie 18.04

greenie_PTSObr. Screenshot výsledku PTS.


Ubuntu Mate 18.04
Použitá bola štandardná inštalácia so zakázanou telemetriou

čas inštalácie: 14 minút 2 sekundy
update po prvom štarte: 159 archívov / 256 MB
veľkosť inštalácie na disku: 6,75GB
obsadenosť pamäte s sysmon: 456,3MB
obsadenosť pamäte počas testu PTS:
– priemerne: 635MB
– maximum: 812MB
obsadenosť pamäte počas testu glmark:
– priemerne: 675MB
– maximum: 930MB

ubu_inxi

Obr. výpis z inxi v Greenie 18.04ubu_glmark

Obr. test GLmark2ubu_pts_sys

Obr. PTS menu a sysmonubuntu_PTS

Obr. Screenshot výsledku PTS.


Linux Mint 19 TARA

čas inštalácie: 24 minút 13 sekundy
update po prvom štarte: 163 archívov / 256MB
veľkosť inštalácie na disku: 7,6GB
obsadenosť pamäte s sysmon: 567,2MB
obsadenosť pamäte počas testu PTS:
– priemerne: 763,9MB
– maximum: 949,8MB
obsadenosť pamäte počas testu glmark:
– priemerne: 831,6MB
– maximum: 923,8MB

Bohužiaľ bolo nutné zmeniť nastavenie touchpadu v BIOSe na basic, nepodarilo sa totiž rozpoznať ovládač Elantech v advanced móde, čo u Greenie 18.04 a Ubuntu Mate 18.04 nebol problém.

 

lm_glmark

Obr. GLmark2 v Linux Mint 19lm_inxi

Obr. výpis z inxi

sysmon

Obr. stabilizovaný systém so  sysmonLM_PTSObr. Screenshot výsledku PTS.

 

No a ako to dopadlo?

 

suhrn_testObr. porovnanie parametrov pri inštalácií

Porovnanie výsledkov v Phoronix test suite a glmark2:

resultPTS

Ako vidieť, Greenie sa drží v “strede”. Výkonnostne na tom bolo najlepšie Ubuntu Mate a to aj v iných testoch z PTS.

Zaujímavé na tom bolo, že v grafických testoch vychádzal lepšie Linux Mint, kdežto pri testoch s IO operáciami výrazne strácal, miestami až 10%.

Výsledky benchmarkov z Hard info:

hardinfo_test

Celkovo z testovania musím povedať, že rozdiel medzi Greenie 18.04, Linux Mint 19 a Ubuntu Mate je minimálny. V podstate pokiaľ si viete odladiť systém je jedno čo použijete.

Pre kontrolu som ešte použil Devuan s Mate (Debian bez systemd) a ten vykazoval na danom notebooku náskok nad týmito tromi 18-21% v priemere.

Deriváty Ubuntu s prostredím MATE 1.časť

Tak dnes som si vzal na porovnanie distribúcie linuxu, ktoré spája jedno a to isté, sú stavané na Ubuntu 18.04 BionicBeaver a grafickom prostredí MATE vo verzií 1.20.1.

Ide o Linux Mint 19 Mate, tohoto času v betaverzií, Greenie Linux 18.04 a Ubuntu Mate 18.04. v dnešnej prvej časti si ich stručne predstavíme a poukážem na základné rozdiely, ak nejaké sú. V ďaľšej časti si ich porovnáme v Phoronix test suite, glmark a Hardinfo testoch už nainštalované na SSD disku 120GB s 3mi partíciami, každou so 40GB a bez swapu.

Všetky tri uvedené distribúcie používajú repozitáre Canonicalu, poprípade doplňujúce a desktopové prostredie Mate. Radia sa medzi užívateľsky prívetivejšie a vhodné aj pre začiatočníkov.

Screenshoty a užívateľský test som robil v Oracle Virtualbox 5.2.6 r120293 z dôvodu problematickej inštalácie Linux Mint 19 Beta na testovací notebook s Intel BayTrail procesorom. V tomto teste ma zaujímal hlavne  pocit z daných distribúcií, ich rýchlosť, prívetivosť pre užívateľov. Taktiež ma zaujímalo porovnanie ich funkčnosti v štandardnej neupravenej inštalácií pre Slovensko a Česko.

Podmienky pre všetky tri OS boli rovnaké, inštalácia z aktuálneho ISO obrazu stiahnuté zo stránok distribúcie. Prevedenie aktualizácie, doinštalovanie grafického adaptéru pre Virtual box a pripojenie Guest Addition cd do virtualboxu.

Rozlíšenie VM bolo nastavené na 1280×1024, Priradené 1 jadro procesora povolená hardvérová virtualizácia,  2878MB ram, povolená 3D akcelerácia a 128MB video ram, virtuálny disk bol nastavený na dynamický s prvotnou veľkosťou 15GB. Host operačný systém bol Windows 7 Profesional 64bit.

vb_osvb_video

Obr. Virtuálne počítače.

Test v podstate prebiehal bežným spôsobom akoby používania počítača, prehliadanie webových stránok, vždy 5 tabov (môj blog, domovskú stránku distrowatch, stránku greenie na sourceforge, domovskú stránku ubuntu mate a domovskú stránku linuxmint). Otvorené vo Firefoxe 60.0.2 64bit a Chromium 66.0.3359.181 64bit bez blokovača reklám.

Taktiež som spustil cez Hard info generovanie reportu vrátane benchmarku, ale keďže to je robené vo virtual boxe, tak tie testy nie sú až tak priekazné sú skôr len na nástrel chovania sa OS.

Predstavenie.

Greenie linux 18.o4 
Domovská stránka
Typ OS: Linux
Založená na: Debian, Ubuntu LTS
Pôvod: Slovensko
Autor: Stanislav Hoferek
Architektúra: x86_64
Pracovné prostredie: MATE
Kategória: Začiatočníci, Desktop, Live Medium

Začnem domácim Greenie linuxom.
Podľa výpisov je celé Greenie postavené na Ubuntu 18.04.01 (BionicBeaver) po ktorom nesie aj označenie a na linuxovom jadre 4.15.0-23 generic 64bit z 23.5.2018.
Nainštalovaných je 2077 balíčkov z toho 4 špeciálne, ktoré v podstate robia z Ubuntu Greenie (greenie-apps, greenie-config, greenie-pl a greenie-skcs) použitých je 7.26GB na disku po inštalácií a prevedení všetkých updatov.
Špecialitou Greenie je zameranie na Slovensko a Česko, čo vidieť vo výsledku, keďže obsahuje slovenský preklad bez chýb.

Použitá téma pre prostredie MATE 1.20.1 je Ambiant mate, osobne mám radšej tmavú tému black mate ale vybraná tiež neurazí a k zmene na inú tému stačia 3 kliknutia myši. Taktiež sú tu dva panely na hornej a dolnej časti obrazovky. Osobne uprednostňujem, kvôli širokouhlým displejom, panel vľavo a dole dock.

Obr.  Prostredie Greenie linux po inštalácií.

Zhodnotenie:

Oproti Ubuntu MATE sú pridané hry, prehliadač Chromium, GIMP vo verzií 2.10, Pinta, Shotwell, Evince, Htop, jednoduchý dock Plank, Kazam, Synaptic, niekoľko nástrojov, Calibre a podobne.
Čo mi tu chýba je Conky, ale ten sa dá doinštalovať.
Viac o rozdieloch sa dá nájsť na blogu Greenie Linuxu priamo od autora alebo v časti najčastejšie otázky . V podstate pre bežného užívateľa prechádzajúceho z Windows by som odporučil ako prvý z týchto troch.

Plusy:
+ nízka obsadenosť RAM, v priemere okolo 520MB, ktorá bohužial po spustení Firefoxu narástla na 1,08GB a pri Chromium na 1,06GB
+ v podstate pre bežného užívateľa predinštalované všetko čo by mohol potrebovať
+ svižné a príjemné prostredie
+ ťaháky v češtine a slovenčine k práci s linuxom
+ výber programov. Doplnené a zredukované predinštalované programy
+ vizuálne na 90% podobné ako Ubuntu Mate z ktorého vychádza

Mínusy:
– vizuálne na 90% podobné ako Ubuntu Mate z ktorého vychádza


Ubuntu MATE 18.04 
Domovská stránka
Typ OS: Linux
Založená na: Debian, Ubuntu
Pôvod: Veľká Británia
Architektúra: armhf, i386, powerpc, x86_64
Pracovné prostredie: MATE
Kategória: Začiatočníci, Desktop, Live Medium, Raspberry Pi

Na Ubuntu Mate 18.04 je v podstate postavený vyššie uvedený Greenie Linux. Na rozdiel od Greenie je Ubuntu Mate programovo chudobnejší a pre bežné používanie je nutné siahnuť buď po inštalácií Synapticu, ktorý z neznámeho dôvodu nie je súčasťou inštalácie, alebo použiť Software Boutique, čo je vlastne grafický repozitár.

Použitý je starší kernel 4.15.0-23 generic 64bit a nainštalovaných je 1873 balíčkov, ktoré zaberajú 6,9GB po aktualizácií. Pokiaľ však chceme mať plnohodnotne doinštalovaný systém tak veľkosť stúpne na 8,4GB. Téma pre prostredie MATE 1.20.1 je Ambiant mate, ktoré je rovnako použité v Greenie linux vrátane dvoch panelov.

Obr. Ubuntu Mate. Ako rodič Greenie linuxu sa nezaprie.

Zhodnotenie:

Ubuntu MATE je velmi dobre odladená distribúcia. Mate, ktoré vychádza z GNOME 2, je vhodnejšie pre staršie počítače či súčastné Celerony a Pentiá postavené na Intel Atom a aj prechod na framework GTK+v3 mu evidentne prospel.
Ubuntu MATE je svižné málo náročné na systémové prostriedky a odladené. Problém bol v testoch Hardinfo, kde Greenie v podstate bolo posledné, ale išlo o testy vo virtuálnom prostredí, tak uvidíme ako to bude v reálnych testoch. V podstate z neho vyššie uvedené Greenie vychádza, ale v ich porovnaní mi príde po inštalácií Greenie použiteľnejšie.

Plusy:
+ software boutique – centrum pre inštalovanie programov
+ menší výber programov
+ menší priestor na disku
+ nízka obsadenosť RAM, okolo 420MB

Mínusy:
– vyššia spotreba RAM samotného systému. Priemerne okolo 720MB
– menší výber programov
– chýba synaptic
– pár chýb v preklade do slovenčiny


Linux Mint 19 MATE Beta
Domovská stránka
Typ OS: Linux
Založená na: Debian, Ubuntu (LTS)
Pôvod: Írsko
Architektúra: i386, x86_64
Pracovné prostredie: MATE
Kategória: Začiatočníci, Desktop, Live Medium

Linux mint 19 je postavený na Ubuntu 18.04.01 (BionicBeaver) a na linuxovom jadre 4.15.0-23 generic 64bit podobne ako aj Greenie Linux a Ubuntu Mate. Je nainštalovaných 2074 balíčkov, čo je o 3 menej ako v Greenie, použitých je však 14,76GB na disku po inštalácií a prevedení všetkých updatov, čo je dvojnásobok veľkosti ako Greenie linux. Z toho počtu je 27 balíčkov, ktoré menia Ubuntu Mate na Linux Mint.  Použitá téma pre prostredie MATE 1.20.1 je Ambiant mate ako aj u predošlých dvoch distribúcií.

Obr. Linux Mint 19 Mate v Beta verzií

Zhodnotenie:

Váham nad hodnotením. Jednak ide o beta verziu, na druhej strane človek očakáva aj od beta verzie istú stabilitu. Ide vizuálne o prívetivú distribúciu veľmi povedomú užívateľom Windows. Otváranie okien bolo však dosť pomalé hlavne vo Firefoxe. Taktiež nároky na systémové prostriedky sú neobvykle vysoké. Systém si vezme, bez spustených aplikácií, 680MB.
Na druhej strane vo virtualboxe štartoval Linux Mint 19 najrýchlejšie.
Momentálne však beta verziu nemôžem odporučiť. Počkám si na oficiálny release a s ním prevediem aj testy na fyzickom počítači.

Plusy:
+ prístup k užívateľovi
+ inštalácie programov cez “mint store”
+ rýchly štart

Mínusy:
– stabilita
– obsadenosť RAM od 650MB po 809MB bez spustených aplikácií


Testy v hardinfo.

hardinfo_test

Každý virtuálny počítač bol nastavený iba na jedno jadro z procesoru Intel Pentium G3240 a na fixný takt 3,1GHz. počas testov nebol zapnutý žiadny iný program v hoste ani vo virtuálnom počítač a počítač nebol na internete.

 

Tweak Mint MATE 17 a 18

POZOR: nesprávnym nastavením niektorých parametrov môže dôjsť k nestabilite systému.
Pri dodržaní nižšie zadaných pokynov by k tomu nemalo ale dôjsť.
Ani jeden z týchto hackov sa neodporúča pri použití virtuálnych počítačov.

Ako upraviť a zrýchliť, bezpečne, svoj Mint Mate 17 alebo 18? Existuje pár bezpečných trikov.

1. Znížte SWAPovanie na disk

Aby ste vedeli, akú hodnotu máte prednastavenú, zadajte:

Príkaz v termináli:
cat /proc/sys/vm/swappiness

Default hodnota je 60.

Ako to vylepšiť?
Ak máte viac ako 4 GB ram nastavte hodnotu na 10

Príkaz v termináli:
gksudo xed /etc/sysctl.conf

následne na koniec súboru pridajte:
# Zníženie použitia swap na použiteľnú úroveň
vm.swappiness=10

Uložte a reštartujte počítač.

Po reštarte by mal výpis
vyzerať takto:

swap_new
Obr. Nastavenie SWAP na 10

Pre 1- 4 GB ram nastavte hodnotu na 50

Príkaz v termináli:
gksudo xed /etc/sysctl.conf

následne na koniec súboru pridajte:
# Zníženie použitia swap na použiteľnú úroveň
vm.swappiness=50

uložte a reštartujte počítač.

Ak máte menej ako 1 GB ram nastavte hodnotu na 5

Príkaz v termináli:
gksudo xed /etc/sysctl.conf

následne na koniec súboru pridajte:
# Zníženie použitia swap na použiteľnú úroveň
vm.swappiness=5

uložte a reštartujte počítač.

HACK: Ak máte SSD a viac ako 2GB ram, použite hodnotu 1

Príkaz v termináli:
gksudo xed /etc/sysctl.conf

následne na koniec súboru pridajte:
# Zníženie použitia swap na použiteľnú úroveň
vm.swappiness=1

2. Odinštalujte apt-xapian-index

Príkaz v termináli:
sudo apt-get purge apt-xapian-index

apt-xapian-index urýchľuje vyhľadávanie vďaka indexovaniu. Bohužiaľ na druhú stranu zaťažuje na pozadí RAM a disk.

3. Zakážte vizuálne efekty cez softvérovú emuláciu

V Menu otvorte -> Ovládací panel -> Okná

A na karte Všeobecné odznačte Povoliť softvérového kompozitného správcu okien
okna.png
Obr. Zakázanie vizuálnych efektov cez softvérovú emuláciu

4. Použite SSD a so správnym nastavením

Skontrolujte si, či máte najnovší firmvér pre SSD na stránke výrobcu.

Používajte ext4 formát particií

Prevádzajte manuálne TRIM aspoň 1x týždenne.

Príkaz v termináli:
sudo fstrim -v /

HACK: Skontrolujte si, či máte v BIOSe alebo UEFI nastavený radič SATA na AHCI.
Je to rýchlejšie ako IDE (ktoré malo zmysel pri starších SATA diskoch kvôli kompatabilite s PATA (IDE) rozhraním). Veľmi často sa to stáva, že je nastavené defaultne IDE.

5. Zrušte vyrovnávaciu pamäť v prehliadačoch

Pre Firefox / Palemoon
nastavte cache na 0:
Menu – Možnosti – Rozšírené
Záložka Sieť
Zakliknite”Webový obsah vo vyrovnávacej pamäti” Vlastné nastavenia a hodnotu dajte na 0

ff_cache
Obr. Nastavenie cache vo Firefoxe

Pre Chrome / Chromium

Spúštajte Chrome / Chromium s parametrom --disk-cache-size=1 --media-cache-size=1

Pre chromium to vyzera takto
chromium-browser --disk-cache-size=1 --media-cache-size=1

chromiumcache
Obr. úprava odkazu na chromium

6. Zakážte hybernáciu, radšej počítač vypínajte.

Mint 17.3 vs Mint 18 syntetické testy

Keďže vyšla nová verzia Mint 18 Mate, a mala by mať ošetrené všetky problémy, ktoré mi check update hlásil, spravil som na svojom produkčnom počítači upgrade.
Tento krát úspešne.

Po upgrade som este pre istotu spravil update a doinštaloval si gThumb (PIX ani xViewer mi nesadli i keď stále skúšam PIX, predsa je to odnož od gThumbu).

Zistil som 3 nové veci. Prestala sa mi sieťová karta prepínať z režimu 1Gb na 100Mb, Bluetooth funguje bez doinštalovania ovládačov a nezmizli mi veci nainštalované cez WINE.
Hrozne ma však irituje Mint-Y takže som sa vrátil na Adwaitu.

Keďže som mal systém v podstate rovnaký, urobil som si hneď pár testov. Použil som syntetické testy HardInfo (rovnaká verzia 0.5.1), GLmark2 vo verzií 2012.08 pre Mint17 a 2014.03 pre Mint18. Posledným testom je Phoronix Test Suite vo verzií 4.8.3 pre Mint17 a 5.2.1 pre Mint18.

mint18Obr. GL mark počas testu. Teploty boli veľmi prijateľné, vzhľadom k tomu, že asi pred mesiacom som prirobil 12cm AC 12 Silent na bočnú stranu a odstránil ventilátor na chladiči.

glmark2Obr. Výsledky testu grafického adaptéru v OpenGL

Výsledky týchto syntetických testov v OpenGL ma trochu prekvapili.
V OpenGL má lepšie výsledky nový Mint 18 o 5,4%.

hardinfoObr. Vľavo je Mint 17, vpravo Mint 18. Test Hard Info 0.5.1

V benchmarku, ktorý sa nachádza v HardInfo to dopadlo tak nerozhodne. Okrem FPU Raytracingu bola na tom lepšie verzia 17.3. Ale rozdiely tam boli v podstate minimálne. Výnimku tvoril CPU N-Queens test, kde bola verzia 17.3 lepšia o 3.5sekundy (cca 5%)

17_sysinfo 18_sysinfo

Obr. Informácie o systéme v Phoronix Test Suite. Ako vidieť, nová verzia (vpravo) zobrazuje viac informácií o počítači a ovládačoch.

V poslednom teste od Phoronixu, vidieť hlavne v práci s diskom (SSD Crucial CT120M50) kde rozdiel je 184bodov čo je 7,6% nárast výkonu Mint18 oproti Mint17.3. Taktiež sa zlepšila rýchlosť prístupu na disk z 15.67ms na 9ms čo je zlepšenie o 42,57%.
Čo sa týka pamäte tam sú výsledky v podstate zhodné

Obr. Test práce s diskom (PostMark) a testy pamäte.

C-ray test pre test výkonu procesoru v práci s plávajúcou čiarkou a test viacvláknových procesov v podstate rovnako.

Obr. Test multithread výkonu CPU s plávajúcou čiarkou. Vpravo, MINT18 prešiel aj test Apache.

Obr. Súhrn výsledkov Phoronix Test Suite. Ako vidieť v podstate sú výsledky veľmi podobné

Posledným testom bol čas spúšťania sa systému (boot).

boot_bootchart17 boot_systemdObr. Boot time podľa Bootchart (mint 17 ) a systemd (mint18)

Podľa výsledkov je Mint 18 cca o 10-15 sekúnd rýchlejší, ale rozdiel je v spôsobe štartu. Mint 17 bootuje do Xorg a plne funkčného desktopu okolo 32 sekúnd s tým, že pripája disky pred aktiváciou MATE, kdežto Mint 18 až po ukončení načítania MATE. Tým pádom je štart iba 19 sekúnd.

Takže čo k tomu dodať?
Sú veci, ktoré Linux Mint 18 vylepšila a aj na rovnakom zariadení dokázala zlepšiť výkon. Zvýšila sa rýchlosť štartu, zmenil sa prístup k hárdvéru a/ale mienre sa vyladili veci pod kapotou.
Oproti testu s Windows 7, 8 a Windows 10 sú výsledky lepšie a aj vyrovnanejšie. Skrátka MINT má momentálne našliapnuté správnym smerom a ide na to dobre. Kedysi podobným smerom šiel aj Ubuntu ale tí to trochu pokazili. Dúfam že to MINTu vydrží.

Oplatí sa teda upgrade?

Podľa mňa platí zlaté pravidlo, pokiaľ netreba, neupgradujte. Distribúciu ani kernel.

Vylepšené vykreslovanie písma na Linuxe

Pre lepšie vykresľovanie písma na Linuxe je dobré použiť Infinality.
V Infinality je možné emulovať spôsob vykreslovania písma pre rôzne operačné systémy OSX,  Windows 98, Windows XP, Windows 7 alebo vylepšiť štýl Linux či Infinality.

menu.png

Obr. Rozdiel vo vykreslovaní písma

Inštalácia:

Prikazy terminálu:
sudo add-apt-repository ppa:no1wantdthisname/ppa
sudo apt-get update
sudo apt-get install fontconfig-infinality

Nastavenie:

Príkaz terminálu:
sudo bash /etc/fonts/infinality/infctl.sh setstyle
Odporúčam voľbu 3 Linux Style. Pokiaľ chcete použiť OSX alebo Windows style, je nutné nainštalovať fonty k operačnému systému – Microsoft Core fonts pre Windows a Mac fonts pre OSX

 

V prípade potreby návrat do pôvodného stavu:

Príkazy terminálu:
sudo apt-get purge fontconfig-infinality
sudo apt-get install ppa-purge
sudo ppa-purge ppa:no1wantdthisname/ppa

FONTY:
Microsoft Core fonts – základné fonty od Microsoftu stačí vyhľadať mscorefonts v repozitároch alebo cez terminál:

Príkaz terminálu:
sudo apt-get install ttf-mscorefonts-installer

 

msfonts.png

Obr. Microsoft Core fonts.

Doinštalujú sa písma:
Andale Mono
Arial Black
Arial (Bold, Italic, Bold Italic)
Comic Sans MS (Bold)
Courier New (Bold, Italic, Bold Italic)
Georgia (Bold, Italic, Bold Italic)
Impact
Times New Roman (Bold, Italic, Bold Italic)
Trebuchet (Bold, Italic, Bold Italic)
Verdana (Bold, Italic, Bold Italic)
Webdings

 

docx.png

Obr. Aplikácia Infinality a mscorefonts v LibreOffice menej rozbíja formátovanie dokumenov.

 

Mac fonts – fonty pre OSX (taktiež sa používajú pre mBuntu)

Príkazy terminálu:
wget -O mac-fonts.zip http://drive.noobslab.com/data/Mac-14.10/macfonts.zip
sudo unzip mac-fonts.zip -d /usr/share/fonts; rm mac-fonts.zip
sudo fc-cache -f -v

Následne treba zmeniť v nastaveniach vzhľadu – písmo.
Alebo, ak používate, dá sa to zmeniť cez Gnome-Tweak-Tool alebo Ubuntu Tweak.

článok pôvodne zverejnený na komunitnej stránke Linux MINT

Pár dní s Linux MINT 18 Sarah

Beta verzia Linuxu MINT 18 bola vydaná 9.6.2016. Vzhľadom k tomu, že vždy preverujem nové verzie, skončila u mňa nanštalovaná.
Samozrejmosťou je, že BETA verzia nie je určená na ostré nasadenie.
To však neznamená, že nebude fungovať.

Inštalácia MINT 18 Cinnamon prebehla na USB kľúč SanDisk Ultra Fit 64GB USB 3.0 na skladačke s CPU MD Athlon 64 X2 4800+, 6GB DDR2 800MHz ram a VGA Sapphire HD3850 512MB DDR3 256bit PCIe. Druhým počítačom na overenie bol DELL OptiPlex GX620 s diskom Seagate Barracuda 7200.9 80GB, CPU P4 630HT (Prescott) a 2GB Ram DDR2 800MHz. VGA bol integrovaný Intel 82945G/GZ (945G). Na DELLi 18tka aj ostane (počítač je určený ako testovací pre firmu môjho známeho) v dualboot s Mint 17.3.

plocha.png

Obr. Plocha MINT 18 Sarah s prostredím Cinnamon.

Beta verzia vyzera zaujímavo, nová téma Mint-Y ma nenadchla, nastavil som Mint-X.

Oveľa viac ma ale prekvapilo, bola implementacia systemd, ktorý má byť údajne od 2017 nastavený ako by default.
Na druhej strane som rád za možnosť, nepoužívať systemd a pokojne ostať pri inite.
Chápem, že systemd vychádza v ústretí bežným užívateľom ale tiež som rád, že stále sa dá pracovať aj bez neho.

Taktiež poteší, že je pri inštalácii možný výber nainštalovania proprietárnych kodekov a ovládačov, často totiž ľudia na skúšanie stiahli verziu bez kodekov a potom mali problém s prehrávaním multimédií.

vyber_kodek

Obr. Výber na inštaláciu kodekov a neslobodných ovládačov.

Mint 18 sa opäť viac približuje bežným užívateľom počítačov, zvyknutých na Windows. Čo je len dobre, vzhľadom k politike Microsoftu. Takýmto spôsobom by sa mohol linux viac rozšíriť v počte inštalácií.
Pri testovaní som objavil pár problémov a aj nejaké drobnosti v preklade, čo som riešil hneď cez launchpad, a dúfam že produkčná verzia bude bez chýb v preklade.
Problémy na DELL OptiPlex GX620
1. pády OpenRA
2. pády Conky
3. odpájanie grafického tabletu Genius EasyPen F610E
4. vypadávanie zvuku pri prehrávaní H264 / aac vo VLC

Problémy na skladačke AMD
1. pády OpenRA
2. pády Conky
3. problémy pri nahrávaní z Mixxx do Audacity (SB Audigy na SB X-Fi SB1090, USB 2.0)
4. problém s inštaláciou ovládačov na VGA

Nuž ale z mojej skúsenosti s dolaďovaním OS, nebudem teraz prechádzať na Mint 18, ostanem na 17.3, ktoré ma podporu do apríla 2019.

Resumé:
Mint 18 Sarah vyzerá dobre. Oproti Ubuntu s jeho prostredím Unity sa Cinnamon a Mate držia zaužívaných spôsobov z rozloženia ovládacích prvkov a jednoduchého prístupu k ovládacím prvkom a nainštalovaným aplikáciam v GUI, rovnako ako Mate.
Rozhranie Cinnamon je graficky veľmi príjemné, osobne ale dávam prednosť práve Mate, ktoré používam na mojich počítačoch.
Musím ale upozorniť, že ide čiste o osobnú preferenciu.
Minimálne aj odporúčané požiadavky sú pre obe grafické prostredia rovnaké:
512MB RAM (1GB je odporúčaná veľkosť).
9GB voľného priestoru na pevnom disku (20GB je odporúčaná veľkosť).
Grafická karta s rozlíšením aspoň 800×600 (1024×768 je odporúčané rozlíšenie).

Linux MINT nasadený vo firme

Dôvodov pre nasadenie linuxu vo firme môže byť niekoľko. Či už ide o bezpečnosť, ušetrenie nákladov, alebo vyhnutie sa viazanosti na Microsoft. V súčasnosti je to už podstatne lepšie aj s podporou linuxu od výrobcov periférií.

V čom sa odlišuje inštalácia Linux MINT Mate vo firme od domácej inštalácie?
Na rozdiel od Windows, v podstate len v pár detailoch. Taktiež čas inštalácie je len zlomkom oproti Windows.
Prejdem nastavenie a doinštalovanie po štandardnej inštalácií MINT 17.3 Mate vo firme s NAS serverom a s nastavením zdieľania aj zálohovania.

Ako vzor použijem jeden z počítačov vo firme, kde som inštaláciu robil v roku 2012 vrátane ich infraštruktúry z 2014.

Prvým krokom je štandardná inštalácia počítača s live média MINTu.

“Inštalácia v skratke:
Po spustení inštalátora v podstate vyberám jazyk, polohu, rozdelim disk manuálne a vytvorím užívateľa User pre moju potrebu. Po Inštalácií prebehne update na najnovšiu verziu.”

Obr. Inštalácia MINTu v obrázkoch

Druhým krokom je inštalácia a nastavenie programov pre daného zamestnanca.
Najproblematickejšie je nainštalovanie WINE a v ňom MS Office a ADOBE Acrobat Reader.
Z dôvodu komunikácie s úradmi potrebujú MS Office a Acrobat reader, medzi sebou používajú LibreOffice.
Ostatné programy sú väčšinou inštalované z repozitára.

Tretím krokom je pripojenie do firemnej infraštruktúry.
Keďže vyradili servery s OpenLDAP, kvoli spotrebe. A teraz tam majú dve Synology DiskStation s týmito nainštalovanými službami:
CardDAV server
Cloud Station Server
Cloud Station ShareSync
Directory server (LDAP)
HyperBackup + Vault
Note Station
Odoo (OpenERP)
Photo Station
Storage analyzer
Time Backup

synology

Obr. Disky v Diskstation je nastavené na JBOD 2x 2TB a celé to je mirrorované na druhé Diskstation

Je potrebné na lokálne počítače nainštalovať klientov Cloud Station drive a backup na pripojenie do zložiek a zálohovanie súborov. Taktiež treba počítače pripojiť do LDAP štruktúry aby mohli používať ERP a ostatné služby s tým spojené.

Následne sa daný užívateľ môže prihlásiť na svoj počítač a plnohodnotne ho používať.
Je to veľmi podobné ako inštalácia windows počítača vo firemnej sieti.
Akurát, že väčšina aplikácií je zdarma. V podstate firma používa iba licenciu na MS Office 2007 Standard bez Outlooku a aj to iba na počítačoch, ktoré komunikujú zo štátnou správou (4). Na ostatných beží len aktuálny LibreOffice.

Zaujímavosti:
Celá firma používa počítače HP Pavilion P6-2301ec z roku 2012. Pokiaľ sa niečo pokazí, prechádzajú na GIGABYTE Brix BXBT-J1900, ktoré dostali zápočtom. K tomu majú SSD ADATA Premier Pro SP600 128 GB a 4GB pamäťou Patriot PC3-12800.
Používajú tlačiarne a multifunkčné zariadenia SAMSUNG, kvôli vynikajúcej podpore ovládačov v linuxe vďaka SULDR.
Ich terajší administrátor si uľahčil prácu, a vždy každému počítaču vytvára “kartu” hardware.
(Stačí spustit v termináli príkaz sudo lshw -html > cesta/subor.html a vytvorí sa html súbor s kompletným výpisom HW a aj so sériovými číslami) (Ukážkový súbor so starého notebooku ASUS X101CH)

Nainštalované programy vrátane predinštalovaných:
Aptoncd
Brasero
Clawmail
FB Reader
Filezilla
gedit
GIMP (doinštalované priamo PPA od autora)
Gparted
HardInfo
Hexchat
Chromium
LibreOffice 5
Palemoon
Pinta
Play on linux
Scribus
Sublime text
testdisk
Totem
Ttf-mscorefonts
Vlc
WINE
WireShark
Xsane

Vytvorte si webové stránky alebo blog na WordPress.com.

Up ↑