Terminál – výber modelov

Výber emulátorov terminálu je množstvo.
Snáď každé desktopové rozhranie má svoj terminál.
Štandardom je xterm, ktorý je súčasťou Xorg.

Ja osobne používam 2 terminálové emulátory, xfce terminal a Terminator, z 90% to je však xfce-terminal.

dnes som si ale pripravil výber sedem rôznych terminálov.

Guake
Konsole
MATE terminal
Sakura
Terminator
Tilda
xfce-terminal

terminalsObr. Pre bežného užívateľa medzi nimi ale viditeľný rozdiel nebude.

Každý je screenshotovaný s nastaveniami, spustenou utilitou atop a výpisom inxi a lsusb. Budem sa ku každému snažiť dať plusy a mínusy a tiež môj pocit z nich. Zoradené sú podľa abecedy


Guake
Popis: 
Guake je terminálový emulátor primárne vyvýjaný pre GNOME 3.
Jeho dizajn vychádza z konzoly z hry Quake.
Vyvíjaný je od roku 2008 a momentálne je vo verzií 3.4.0 napísaný v Python3. Používa knižnice GTK+ 3 a v podstate funguje na všetkých bežných DE.
plusy:

+ manažovateľný
+ široké možnosti rozšírenia a prepojenie s IDE

mínusy:

– náročný na systém
– pre bežného užívateľa množstvo nevyužiteľných funkcií
– rovnaký ako Yakuka alebo Tilda

môj pohľad:

Guake je zaujímavý terminálový emulátor s mnohými možnosťami, bohužiaľ cenou je jeho ťažkopádnosť a žravosť systémových prostriedkov. Na disku berie dosť veľa a 230MB obsadenosť v RAM je veľmi veľa na terminál. Na strane druhej je veľmi dobre konfigurovateľný a pre niekoho užitočný. Mne stačia 2-3 okná a na to mi vyhovuje Terminátor alebo klasický terminal.

Obr. Guake. Vľavo hore inxi a lsusb výpis, vpravo hore nastavenia, ktoré sú bohaté a majú samostatný spúšťač Guake Preferences. Dolu bežiaci monitor Atop


Konsole
Popis: 

Konsole je terminálový emulátor, ktorý je na rozdiel od Guake primárne pre KDE. Jeho zdrojový kód je kompletne prepísaný, na rozdiel od mnohých iných terminálových emulátorov odvodených od xterm alebo rxvt. Je využívaný aplikáciami ako Konqueror, Krusader, Kate alebo KDevelop pomocou KPart ako terminál.

plusy:

+ je možné využívať záložky
+ natívne  SSH
+ nie je postavený na xterm

mínusy:

– používanie QT
– previazanosť s KDE

môj pohľad:

S Konsole skúsenosti nemám, keďže KDE nepoužívam od verzie 2.1 na Mandrive. Pri testovaní mi však vadila relatívne dlhá odozva a veľkosť na disku. Vyťažovanie prostriedkov bolo relatívne v pohode.

 Obr. Konsole so spusteným Atop a about.


MATE terminal
Popis:

MATE Terminal je terminal emulátor v MATE environmente. Ide o fork GNOME terminálu, ktorý je postavený na xterm. Podporuje viac možností nastavenia cez takzvané profily.

môj pohľad:

Ako vidieť nedal som MATE terminalu žiadne plusy a mínusy, pretože pri Mate terminále ide o čiste šedý priemer a v podstate nie je medzi MATE a GNOME terminálom žiaden rozdiel, preto som GNOME terminál ani neinštaloval. Na DE MATE pôsobí ľahko a na bežné používanie ale na inom DE dochádza veľmi často k dlhým odozvám.  Osobne mi nevadí na MX s MATE, ale na MX s xfce ho neodporúčam.

Obr. MATE terminal.


Sakura
Popis: 

Sakura je terminálový emulátor postavený na GTK+ a VTE. Je prepojený len pár zavyslosťami, pokiaľ nepotrebujete plnohodnotný terminál.
Nastavenia sú cez kontextové menu a je tam pár základných možností, dokonca aj oproti MATE terminálu či GNOME terminálu.

plusy:

+ ľahký
+ nenáročný na sytémové prostriedky
+ jednoduchý

mínusy:

– jednoduchý
– trošku pomalší vývoj.

môj pohľad:

Sakura je fajn ľahký terminál, pokiaľ nepotrebujete nič zložité, alebo pokiaľ máte starší a slabý PC.

Obr. Sakura


Terminator
Popis: 

Terminator je open-source terminálový emulátor naprogramovaný v Jave. Dostupný je pre Microsoft Windows, macOS, Linux a Unixové systémy používajúce X Windows. Pôvodne mal nahradiť rxvt ide o stredne ťažký emulátor s viacerými možnosťami.

plusy:

+ nastaviteľnosť
+ rôzne layouty pre okná
+ tichý beh s oznámeniami
+ nízke nároky na systém
+ logovanie

mínusy:

– pomalší štart
– občas pokazí export

môj pohľad:

Terminátor je zaujímavý terminál s množstvom nastavení, v mnohom prevyšujúci aj Konsole či Guake. Na rozdiel od nich ale nezaťažuje systém. Je možné nechať ho bežať na pozadí a nastaviť len upozornenie. Guake keď beží na pozadí často ide do 500MB v ram Terminator cca 80MB.

Obr. Terminator.


Tilda
Popis: 

Tilda je GTK+ terminálový emulátor. Je postavená na VTE a ide o fork GNOME Terminálu. Je dizajnovaná podobne ako Guake a nastavenia pozície okna sa riešia skratkami alebo v nastaveniach pomocou myši.

plusy:

+ ľahký terminál
+ množstvo nastavení
+ rýchla práca

mínusy:

– nastavenia vlastností
– ostáva aj po vypnutí v pamäti
– chyby

môj pohľad:

Tilda ma zaujala svojou svojskosťou. Bez rámový terminál, rýchlosť otvárania a reakcie príkazov, ktoré sú ale vykúpené predčítaním v pamäti. Na strane druhej, kým som si zvykol na polohovanie terminálového okna cez skratky alebo otvorením nastavení a klikaním myšou, prešlo dosť času.

Obr. Tilda terminal


xfce-terminal
Popis: 

xfce-terminal je GTK+ terminálový emulátor. Je postavený na VTE a ide o fork GNOME Terminálu a je osadený ako štandard v xfce prostredí. Ide o odľahčený terminálový emulátor, ktorý je používaný aj v iných prostrediach kde sú vyžadované ľahké aplikácie.

plusy:

+ ľahký a rýchly
+ plne nastaviteľný

mínusy:

– bez tabov
– bez profilov

môj pohľad:

90% času používam xfce terminal, ktorí je ako defaultný na MX linuxe. Vo väčšine bežného času a používania mi tento odľahčený terminál stačí. Je tam síce pár vecí, ktoré by sa mu dali vytknúť, ale nie sú nejako rušiace alebo že by spôsobovali pád či zdržania ako v iných termináloch.

Obr. XFCE terminál


Na trhu je podstatne väčšie množstvo terminálov ako Deepin terminal, Tilix, Cool Retro Term, Termite, xterm, Terminology atd.

Istý čas som v minulosti používal Deepin terminál aj Terminology ale nakoniec som zakotvil na Terminator a xfce termináli. Proste časom zistíte čo potrebujete a čo vám vyhovuje.

V ďalšej časti sa pozrieme na základné príkazy na zistenie informácií o počítači a systéme a prejdeme prípravou na ovládanie počítača a nastavenie cez terminál.

Reklamy

Terminál – úvod.

Vo väčšine prípadov,  sa odporúča používať na analýzu problémov terminál.
Ale terminál nie je len šikovný analytický nástroj, ale dokáže toho podstatne viac.
Od zábavy, až po plnohodnotný manažment systému.
Tak sa dnes trochu pozrieme na rozšírené možnosti shellu ( príkazového riadku) v termináli.
Dnes to bude asi najdôležitejší príkaz chmod a niečo k sieti pre úvod.

Osobne dávam prednosť rozšírenému emulátoru Terminator pred originálnym xfce terminálom, ale všetky príkazy budú funkčné i v iných termináloch.
Všetko je prioritne určené pre verziu MX Linux na distribúciách so systemd niektoré príkazy nemusia fungovať alebo fungujú nekorektne.

RedHack:
Pre začiatok je dobré si zapamätať pár klávesových skratiek:
ctrl + L – vyčistí okno terminálu.
Ctrl + A – návrat na začiatok príkazu, ktorý vypisujete
Ctrl + E – návrat na koniec príkazu, ktorý vypisujete
Ctrl + U – vystrihnúť riadok a vymazať riadok, uložené v schránke
Ctrl + Y – vložiť vystrihnutý riadok zo schránky
Ctrl + W – vymaže slovo vľavo od kurzoru
Ctrl + D – uzavrie terminálové okno, podobne ako príkaz exit
Ctrl + D – zruší prebiehajúcu akciu

Chmod – príkaz chmod meníme prístupové práva, vhodná najmä ak sa vám dostane do rúk cudzí počítač alebo zachraňujete dáta z iného počítača (alebo iného operačného systému)

chmod 760 adresár – zmena oprávnení v celom adresári
chmod 760 súbor => rwxrw—-

Vlastnosti:
súbor:
r- súbor je dovolene čítat
w- do súbor je dovolené zapisovať
x- súbor je povolené spúšťať

adresár:
 r- je povolený vypis obsahu adresára
 w- je povolené vytvárať a mazať súbory v adresári
 x- do adresára je možné vstúpiť (funguje príkaz cd/adresar)

Traceroute – zistí cestu packetu a tak všetky IP po ceste k danému cieľu
Vhodné to je ak neviete, či medzi modemom a počítačom je router alebo switch (možno budete musieť traceroute doinštalovať)

sudo apt install traceroute

Príkaz:
traceroute google.sk

Ping – zistí čas, za ktorý sa paket dostane k cieľu. Väčšinou sa používa, keď je problém s pripojením
whois – z databázy zistí informácie o doméne.

Inštalácia
sudo apt install whois

Príkaz:

whois google.sk

Who – zobrazí kto je prihlásený a ako dlho.

ifconfig – zobrazí zoznam všetkých IP addries na počítači vrátane funčných adaptérov
iwconfig – zobrazí základné informácie o wifi sieti

pokiaľ nepostačujú, je tu príkaz iwlist
iwlist – ten zobrazí rozšírené informácie o wifi

Všetky tieto príkazy sú súčasťou linux utils a v podstate z nich  čerpá informácie aj súbor skriptov inxi

Pre ďaľšie štúdium určite odporúčam stiahnuť si A4 s príkazmi. na výber ich je viac.

Mne osobne najlepšie vyhovuje FOSSWIRE verzia.

Linoxide

Cheatography

Taktiež je zaujímavá kniha  The Linux Command Line od Williama Shottsa,  aktuálne vo verzií 19.01.

Na bezplatné stiahnutie je na autorovej stránke v angličtine.

v pokračovaní sa pozrieme na rôzne emulátory terminálu

Linux init – systemd vs sysvinit

Dnešný blog bude o porovnaní init systémov SysVinit (Sys 5 init) a systemd.

Vzhľadom k tomu, že v novej verzií Linux MINT 18.x už nie je SysVinit ale systemd, má význam poznať aspoň základné rozdiely a aj rozdielne príkazy v bashi.

systemd-vs-sysVinit-cheatsheet.jpg

Obr. porovnanie príkazov medzi SysVinit a systemd ZDROJ: linoxide

Pre bežného užívateľa je rozdiel v nich nepodstatný. Takíto užívateľ sa s danou súčasťou väčšinou nestretne.

Vopred upozorňujem, že nie je jeho cieľom vyvolať flamewar a budem pod blogom mazať príspevky, ktoré sa o to budú snažiť a to podľa môjho uváženia.
Na firemnom desktope a testovacom notebooku prevádzkujem Linux MINT 18.1 Mate ktorý už má systemd. Na desktope pri kancelárskej činnosti a práci s účtovným programom a aplikáciou eSlovensko sa nedejú žiadne zvláštne ani zložité veci.
Na testovacom notebooku nefungujú niektoré veci a je problém s power managementom.
Na svojom pracovnom počítači a notebooku mám Linux MINT 17.3 Mate bez systemd.

init_vs_systemd-300x290

Obr. Porovnanie SysVinit a systemd z pohľadu služieb a funkčnosti.

Pre začiatok najčastejšie vyzdvihované pozitíva jednotlivých systémov:

SysVinit:
* manažuje iba init systému
* spoľahlivý, otestovaný a zaužívaný v ekosystéme Linuxu a jeho integrácia je dlhodobo overená
* pracuje na všetkých architektúrach a kerneloch (jadrách)
* veľmi dobre zdokumentovaný na UNIX-like systémoch
* je relatívne malý
* je možné do štartu priradiť init skripty a priamo konfigurovať spúšťané služby
* jednoduchý pre debug a pochopenie
* dodržiava POSIX štandard

systemd:
* riadi komplexne štart systému a služieb
* jednoduché zapojenie iných programov a rozšírenie funkcií
* snaha o komplexnú integráciu služieb starajúcich sa o beh systému
* riadenie prístupových práv k file systému
* zjednodušuje boot systému

Systemd takto vyzerá ako veľmi dobrý krok, no problémom je, že už to nie je iba init, a už nedodržuje filozofiu Linuxu a nedodržiava štandardPOSIX.
No a je to problém?
v podstate nie je, pokiaľ sa na to človek pozerá očami bežného užívateľa.
Inak to už vyzerá z pohľadu mňa, ako admina a bezpečáka.

Dovolil by som si zhrnúť moje postrehy bez označenia čo je pozitívne a čo negatívne:

Voči systemd:
odklon od POSIXu
snaha urobiť linuxové distribúcie na spôsob Windows
pridáva do systému ďaľšie potencionálne zraniteľnosti, keďže na rozdiel od initu beží naďalej v systéme
časté problémy pri behu monitorovacích utilít, spôsobené kontrolou oprávnení.
jednoduchší a aj grafický manažér štartu systému
aj po štarte systému kontroluje beh systému
snaha obmedziť používanie shellu (CLI)
distribuované ako binárka
na serveroch spôsobuje kolízie pre staršie verzie programov
priúzke spojenie s RedHat
veľmi pomalé riešenie bugov

Voči SysVinit:
stabilné a overené časom.
zastaraný systém (ešte z roku 1983)
jednoduchší spôsob manažovania jednotlivých služieb
po štarte systému nezasahuje do behu
vhodnejšie na server keďže nezasahuje do behu
rýchlejší štart do desktopu
nekonfliktný s mnohými generáciami CPU a základných dosiek
nepreferovanie žiadneho DE

 

Obr. Inicializácia systému z pohľadu systemd a sysVinitu. Štart systému je u oboch rovnaký do spustenia ich služby (PID-1) kde už každý iniciuje systém iným spôsobom. systemd má beh naďalej pod kontrolou, sysV necháva systém na init scripty.

Samozrejme existuje viac init systémov ako Upstart, runit, alebo OpenRC.
Tie však teraz nie sú až toľko rozšírené.

No a čo na záver?
Pokiaľ chcete používať počítač ako bežný užívateľ a nie ste vyslovene zástancom filozofie voľnosti a pôvodných myšlienok Linuxu, pre vás nemá žiadny zmysel riešiť či máte systemd alebo sysvinit.
Je to jedno.
Druhá vec je kam speje vývoj systemd a jeho snaha nahrádzať časť služieb z kernelu alebo jeho zasahovanie do chodu vyšších vrstiev systému a možné spôsobovanie nestability.
V inom prípade ak to riešite, asi sa pridáte k Linusovi Trovaldsovi a ľuďom okolo freedesktop a bude pre vás systemd problém.

“Generic terms are generic, not the first user owns them.” Kay Sievers, one of the systemd developers.

    Key, I’m f*cking tired of the fact that you don’t fix problems in the code *you* write, so that the kernel then has to work around the problems you cause.
…I’m not willing to merge something where the maintainer is known to not care about bugs and regressions and then forces people in other projects to fix their project. Because I am *not* willing to take patches from people who don’t clean up after their problems, and don’t admit that it’s their problem to fix.
Kay – one more time: you caused the problem, you need to fix it. None of this “I can do whatever I want, others have to clean up after me” crap.

Linus (Trovalds)

článok pôvodne publikovaný 1.3.2017  na linux-mint-czech.cz

GalliumOS 3.0 beta 2

Keďže používam na chromebooku ACER CB3-111-C5D3 (GNAWTY) gallium os, bol som vcelku prekvapený, že aj jeho sa týkala ukončená podpora Xubuntu 16.04.
Minulý rok vydali GalliumOS 3 Alpha, nasledne betu a odvtedy bolo relatívne ticho.
V apríli 2019 vydali beta 2. Takže som sa rozhodol, že namiesto Gallium OS 2.1 ktoré danú podporu už nedostáva pôjde preč. O GalliumOS 2.1 a jeho odladení som písal v samostatnom článku. 

Obr. Hardinfo a Inxi v GalliumOS 3 beta2

Prečo som ho upravoval?
GalliumOS 2.1 (Xubuntu 16.04) malo na HDD po inštalácii 10.5GB. Na 16GB eMMC úložisku.

Tak si dnes narýchlo pozrieme novú veriu GalliumOs 3.

GalliumOS 3.0 beta 2 je postavená na Ubuntu 18.04 a po inštalácií má na disku 6,8GB.
Stabilita a funkčnosť je rovnaká ako u GalliumOS 2 a všetko, vrátane šetrenia a uspávania funguje na výbornú.
Niet sa čo diviť, keďže je GalliumOS priamo určená na Intel SoC (Trail CPU) momentálne Baytrail až Skylake.

Čím autori dosiahli menší priestor na disku?
Použili core inštaláciu Ubuntu a minimum programov.
Vyhli sa dokonca Firefoxu, za mňa len dobre, a tiež neinštalovali LibreOffice.

Predinštalované programy (abecedne):
Atril, Audacious, Catfish, Dictionary, Chromium, Mousepad, MPV player, Orage, Ristretto, Sane (jednoduché skenovanie), Synaptic.

Novo nasadený App grid Software center vôbec nevyzerá zle, ale odinštaloval som ho, keďže dávam prednosť Synapticu. Potešilo ma ale, že obsahuje najnovšie verzie programov, čo by bežným užívateľom malo vyhovovať.
Pre mňa nemal App grid využitie, keďže väčšinou programy inštalujem z terminálu alebo zo Synapticu.

app_gridObr. App grid software centerapp_grid_ptsObr. Phoronix test suite v App grid software centre. Po inštalácií bez problémovo funguje

Pre moju potrebu som si doinštaloval pár programov (abecedne):
Abiword, ArduinoIDE, Astromenace, Baobab (Disk Analyzer), Evince (odinštaloval som Atril), Fillezila, FreetuxTV, Geany, Gnumeric, gThumb (odinštaloval som Ristretto), Inxi, Phoronix test suite, Pinta
Stellarium a VLC.

baobabObr. Baobab graf. A aj po tejto rošáde mám na disku obsadenych 5,8GB (zo 16GB eMMC).

Pri používaní Chromium web browser (cca 10 tabov) či pozeraní online tv cez Freetux TV, sa ram nezaplní viac ako 1.7GB z 2GB. To bolo maximum pri kontrolovaní výsledkov Phoronix Test Suite a porovnávaní výkonu procesoru.

freetuxtvObr. FreetuxTV – TV JOJ reklama 🙂

Takže ano GalliumOS 3.0 Beta2 sa autorom vydaril. Dalo by sa im vytknúť, že nestihli ukončenie podpory Xubuntu 16.04 ale stále majú vlastný repozitár.
Taktiež by sa dalo vytknúť, že na rozdiel od iných forkov Ubuntu im to trvá dlho, ale zase odviedli veľmi slušnú prácu.
Beta verzia je plne využiteľná aj pre bežného užívateľa a s predinštalovanými programami dokáže využíť chromebooky alebo chromeboxy.

Finálny result:
+ veľkosť po inštalácií
+ stabilita
+ spotreba systémových prostriedkov

– stále beta verzia
– kernel 4.16, uprednostnil by som verziu 4.19 LTS

o výber programov nemusí každému vyhovovať
o špecificky odladená pre SoC Intel

Galéria GalliumOS 3 beta2

astromenace

Obr. Hra Astromenace na krátenie si dlhej chvíle. spustená v okne kvôli screenshotuaudacious

Obr. Audacious a playlistdark_themeObr. Dark Adwaita theme. Pekne spracované, bez problémovo na čierno. Upravený xfce panel na ľavú stranu menuObr. Whisker menu po úprave aplikácií pre moju potrebu. Conky je moje upravene .conkyrc.repo

Obr. používané repozitáre v SynapticsettingsObr. Centrum nastavení systému.

Programy pre ľahší linuxový desktop

V podstate ide len o prehľad programov a ich ľahších alternatív. Nie vždy môžu  alternatívne programy nahradiť plnú funkcionalitu pôvodného programu.
Vo väčšine prípadov, ale na slabom zariadení nebudeme využívať plný potenciál, napríklad GIMPu, a tak alternatíva vie poskytnúť dostatočnú funkcionalitu.
Vždy je ale na zvážení užívateľa, či mu bude stačiť alternatíva alebo plnohodnotný program za cenu nižšieho komfortu používania a tiež na hardvéri, na ktorom bude program bežať.
Väčšinu uvedených programov nájdete v repozitároch cez synaptic. Nájdu sa ale výnimky, hlavne pri grafických programoch a webových prehliadačoch.

Osobne sa neobmedzujem na ľahké programy už pri počítači s 2GB ram a aspoň 1.5GHz CPU.

Celý dokument s tabuľkou vo formáte ODS na stiahnutie tu

Štruktúra označovania je nasledovná:
Program – alternatívy


Grafické programy:

CorelAftershot – gThumb, UFRaw, RAW Therapee, Photivo, Darktable, LightZone, F-Spot
Darktable  – gThumb, UFRaw, RAW Therapee, F-Spot
Digikam – gThumb, UFRaw, RAW Therapee, Photivo, Darktable, LightZone, Corel Aftershot
GIMP – Pinta, My Paint, LazPaint, gThumb
gThumb – Risretto, Nomacs, Eye of Gnome, Eye Of MATE, ImageMagick, Feh, Fotoxx
Inkscape – Pinta, My Paint, LazPaint
Krita – Pinta, My Paint, LazPaint, gThumb
XnViewMP – Shotwell, gThumb, Image Magick, Feh, Risretto, Nomacs, Eye of Gnome, Eye Of MATE, Fotoxx


Audio:

Audacious – Amarok, DeaDBeeF, Qmmp, Cmus, MOC
Clementine – Amarok, DeaDBeeF, Qmmp, Cmus, MOC
Rhytmbox – Amarok, DeaDBeeF, Qmmp, Cmus, MOC


Data recovery:

Amanda – rsync, fwbackup, borg backup, rdiff-backup, rsnapshot, test disk, photorec, Clonezilla, Backup ninja
Back in Time – rsync, fwbackup, borg backup, rdiff-backup, rsnapshot, test disk, photorec, Clonezilla, Backup ninja
Backup ninja – rsync, fwbackup, borg backup, rdiff-backup, rsnapshot, test disk, photorec, Clonezilla
Bacula – rsync, fwbackup, borg backup, rdiff-backup, rsnapshot, test disk, photorec, Clonezilla, Backup ninja
Kbackup – rsync, fwbackup, borg backup, rdiff-backup, rsnapshot, test disk, photorec, Clonezilla
Lucky backup – rsync, fwbackup, borg backup, rdiff-backup, rsnapshot, test disk, photorec, Clonezilla, Backup ninja
Sbackup – rsync, fwbackup, borg backup, rdiff-backup, rsnapshot, test disk, photorec, Clonezilla
Time shift – rsync, fwbackup, borg backup, rdiff-backup, rsnapshot, test disk, photorec, Clonezilla


Emailový klienti:

Evolution – Geary, Sylpheed, Claws, Trojita, Vmail
Kmail – Geary, Sylpheed, Claws, Trojita, Vmail
Thunderbird – Geary, Sylpheed, Claws, Trojita, Vmail


FTP klienti:

Filezilla – Cross FTP, fireFTP, gFTP, Nautilus
Konqueror – Cross FTP, fireFTP, gFTP, Nautilus


Editory:

Atom – Bluefish, Brackets, Gedit, Featherpad, Mousepad, VI/VIM, Emacs, Nano
Geany –  Atom, Bluefish, Brackets, Gedit, Featherpad, Mousepad, VI/VIM, Emacs, Nano
GNAT Programming Studio – Atom, Bluefish, Brackets, Geany, Gedit, Featherpad, Mousepad, VI/VIM, Emacs, Sublime text, Remarkable
SublimeText – Bluefish, Brackets, Gedit, Featherpad, Mousepad, VI/VIM, Emacs


Kancelária:

Calligra Office – Yozo Office, OpenOffice, LibreOffice, Abiword, Gnumeric
Libre Office – Yozo Office,  Abiword, Gnumeric
Open Office – Yozo Office, Abiword, Gnumeric
OxygenOffice – Yozo Office, OpenOffice, LibreOffice, Abiword, Gnumeric
SoftMaker Office – Yozo Office, OpenOffice, LibreOffice, Abiword, Gnumeric
Zoho Office – Yozo Office, Abiword, Gnumeric
WPS Office – Yozo Office, OpenOffice, LibreOffice, Abiword, Gnumeric


PDF editory / prehliadače:

Foxit – Evince, xpdf
Qpdfview – Evince, xpdf
Okular – Evince, xpdf


Torrent klienti:

Transmission – qBittorrent, Vuze, Aria2, tixati
Deluge – qBittorrent, Vuze, Aria2, tixati


Video editory:

Blender – OpenShot, Cinelerra, Pitivi, Avidemux, LiVES
Cinelerra – Pitivi, Avidemux, LiVES
Kdenlive – OpenShot, Pitivi, Avidemux, LiVES
OpenShot – Pitivi, Avidemux, LiVES


Video prehrávače:

Kodi – SMPlayer, Mplayer, MPV, Nightingale
VLC media player – Deadbeef, SMPlayer, Mplayer, MPV, Nightingale


Prehliadače:

Brave – Chromium, Falkon, QupZilla, Midori, SlimJet, Palemoon, Waterfox, Vivaldi, Yandex browser
Firefox – Brave, Chrome, Chromium, Falkon, QupZilla, Midori, SlimJet, Palemoon, Waterfox, Vivaldi, Yandex browser
Chrome – Brave, Chromium, Falkon, QupZilla, Midori, SlimJet, Palemoon, Waterfox, Vivaldi, Yandex browser
Opera – Chrome, Chromium, Falkon, QupZilla, Midori, SlimJet, Palemoon, Waterfox, Vivaldi, Yandex browser
Vivaldi – Chrome, Chromium, Falkon, QupZilla, Midori, SlimJet, Palemoon, Waterfox, Yandex browser
Yandex browser – Chrome, Chromium, Falkon, QupZilla, Midori, SlimJet, Palemoon

Úprava linuxu na ľahkú verziu

Pre slabšie či staršie počítače vie byť GNU/Linux tým, čo ich dokáže oživiť a spraviť použiteľnými.

Ale občas sa človek dostane k zariadeniu, ktoré je obmedzené, napríklad pevne napájkovaným eMMC diskom o veľkosti 16GB.
Čo v takom prípade?
Alebo keď špecificky využívate starší počítač?

Nuž vtedy ostávajú dve možnosti.
1. Vyhliadnuť si odľahčenú distribúciu.
2. Upraviť si existujúcu distribúciu.

Osobne preferujem druhú možnosť.
Takže ukážeme si ako na to na príklade MX Linuxu.

Ten mám ako primárny systém snáď všade, výnimkou je GalliumOS (upravené Xubuntu 16.04) na chromebooku ACER GNAWTY, ten si popíšeme nakoniec.

Riešením je zoštíhliť si inštaláciu a zmeniť zostavenie programov.
Čo je možné bez nejakých škôd odstrániť?

Je toho dosť:
1.) Odinštalovať nepoužívané programy poprípade ich nahradiť ľahšími verziami
2.) Odinštalovať nepoužívané témy a ikony
3.) pravidelne čistiť systém

1.) Úprava programového vybavenia:

Toto je asi najcitlivejšia časť úprav systému ale dokážete uvoľniť relatívne veľký priestor na disku.
MX linux má v štandarde po inštalácií niečo okolo 8GB bez aktualizácií, po nich okolo 9-9.5GB. po úprave  a pri extrémnej úprave až na 4.2GB (bez kancelárskeho balíka a s ľahkým prehliadačom). Pre bežné používanie však netreba taký extrém. Bežným ľahkým očistením sa dostanete na 6.5GB pri odinštalovaní nepoužívaných tém a programov.

No a rovnako odľahčíte systému zmenou plnohodnotných programov za odľahčené.

Názorným príkladom je zámena Firefoxu, Opery či Chrome za Palemoon alebo SlimJet. Vyriešite tým dve veci. Veľkosť obsadeného priestoru na pevnom disku a tiež obsadenosť operačnej pamäte. SlimJet pri 5 otvorených oknách a prehrávaní videa z YouTube (1080p) zaberá 680MB v RAM. Rovnaké okná na Firefoxe neuveriteľných 1.9GB čo je skoro trojnásobok. Chromium používa 920MB, Chrome 960MB a Opera tesne okolo 1GB. Naopak Palemoon a Waterfox sa pohybovali v blizkosti  700MB.

Takže keď potrebujete plnohodnotný kancelársky balík, použite LibreOffice, ale ak otvárate dokumenty len občas, Nainštalujte si Abiword a Gnumeric.
Ušetríte 450MB priestoru a pri editácií tabuľky s 12000 riadkami a veľkosťou 16.5MB Gnumeric vezme z RAM 800MB, LibreOffice Calc 1.4GB bez SWAP a v prípade 1GB ram a aktivovaného SWAPu 504MB ram a 1GB na SWAPe.
Rovnako je možné odinštalovať GIMP a nahradiť ľahkým programom Pinta.

Správnym výberom aplikácií odľahčíte RAM aj procesoru.

2.) Odinštalovanie tém:

Týmto spôsobom získate niečo okolo 500MB priestoru, ale je to bezpečné, pokiaľ použijete Synaptic a necháte nainštalovanú tému / témy, ktoré používate.

3.) Čistenie systému:

Tento bod je potrebné používať aj keď nechcete uvoľniť miesto na disku.

V MX linuxe je v MX Tools upravená utilitka – súbor scriptov, ktoré vedia automaticky čistiť systém.

mx_cleanerObr. MX cleaner – čistenie disku s automatickým nastavením na čistenie 1x týždenne s konzervatívnym nastavením.

Pokiaľ používate inú distribúciu, Linux Mint, Ubuntu či niečo na Debiane, stačí raz do týždňa manuálne vyčistiť tieto veci, alebo urobiť si script a nechať raz týždenne spúšťať.

sudo apt update
sudo apt upgrade
sudo apt autoremove
sudo apt autoclean
rm -rf ~/.cache/thumbnails/*

Takže ako to vyzerá na mojom desktopovom počítači?

Mám 120GB SSD disk Kingston SV300S37A120G. Pri kompletnej inštalácií množstva programov, mi MX 18.2 zaberá 17.4GB vrátane dát v /HOME.
Mám nainštalovaných 2299 balíčkov / programov cez APT a niekoľko programov cez debi a niekoľko cez flatpak.

mx_diskObr. Obsadenie disku na desktope

Pri bežnom behu má MX linux obsadenie pamäte v rozmedzí 1.8 do 4GB z 8GB, podľa spustených programov. A 0MB zo SWAPu.

epc_remoteObr. Desktop s pripojeným EPC cez Teamviewer

Galéria nainštalovaných programov na desktope

This slideshow requires JavaScript.

Na rozdiel od plného desktopu, je EPC Radiant Systems P845 – F003 naopak úzko špecializovaný počítač.Výkonovo to nie je žiadne terno, ale pre porovnanie, má spotrebu ako Raspberry Pi 3 pri trojnásobnom výkone, 24/7 prevádzke a s plnohodnotným operačným systémom. Nie je pripojený na monitor ani tam nie je klávesnica. Jediný spôsob pripájania je cez team viewer.
Jeho úlohou je kontrolovať každých 30 minút emaily a prehrávať hudbu do zosilňovača.
Zároveň slúži na zbieranie údajov z monitorovania sietí za pomoci Raspberry Pi B+ a ich zálohovanie a triedenie.

Je tam MX Linux 32bit a nainštalovaných 2108 balíčkov / programov cez APT, iné nie sú nainštalované. Na disku (16GB USB Sandisk Cruzer Blade) zaberá inštalácia s /home 5.02GB. Pri bežnom behu (bez TeamVieweru) má MX linux obsadenie pamäte v rozmedzí 186-220MB z 512MB a okolo 150-250MB zo SWAPu.

Galéria nainštalovaných programov na EPC Radiant Systems P845

This slideshow requires JavaScript.

 

Podobne mám upravený laptop ASUS X101CH, až na to, že tam je LibreOffice, Scribus a gThumb. Ale ten notebook slúži ako cestovný.

Väčšina distribúcií však už je len v 64 bitovej verzií a preto sa množstvo použiteľných 32 bitových počítačov znižuje, aj napriek tomu, že daný počítač by pokojne mohol fungovať ďalej.

Rovnaký problém mám s chromebookom. Je to síce 64 bitový stroj ale iba s 16GB eMMC a 2 GB ram, napájkovaných na doske….

Takže bez toho, aby som si obsadil 1 z dvoch USB portov alebo čítačku SD kariet, ktorá je na rozdiel od Asusu nešťastne umiestnená a karta z nej vyčnieva, čím zároveň zablokuje USB 3, nie je možné danú kapacitu rozšíriť.

A 16GB je veľmi málo.

galium_desktop

Obr. desktop na Acer GNAWTY

galium_diskObr. Obsadenie disku na Acer GNAWTY

Aby som si udržal aspoň 5GB voľného priestoru, bol som nútený okresať GalliumOS, čo je v podstate upravené Xubuntu pre Chromebooky.

Skúšal som aj MX linux, ale tam bol problém s klávesnicou, ktorá je neštandardná.

Aj napriek tomu, že som okresal inštalátor na 1673 balíčkov, inštalácia má 9.1GB, oproti 2108 balíčkom v MX linuxe, ktorý má 5GB.

Čiže ako vidieť, nie je to jednoduché zmenšiť obsadenie na disku.

Galéria nainštalovaných programov na chromebooku ACER GNAWTY

This slideshow requires JavaScript.

 

Sieť: Zabezpečenie routeru 2. časť

Dnešný post bude nadväzovať na predošlý diel, ktorý nadväzuje na seriál o sieťach z roku 2016.  Je určený skôr začiatočníkom, rovnako ako aj celý seriál.
Je síce pravda, že sú to už dva roky od vzniku tej série blogov, ale v podstate by sa zmenil len nákupný zoznam a ten je možné ľahko aktualizovať.

Opäť budeme brať do úvahy len SOHO (Small office – Home office) sieť ktorej vzorom bude sieť z predošlých častí.

01_net_logikaObr. Logická štruktúra vzorovej siete

V predošlej časti sme skončili pri položke NATNetwork Address Translation – doslova preklad sieťovej adresy / preklad sieťových adries.

Ide spôsob úpravy sieťovej komunikácie cez smerovač prepisom východiskovej a/alebo cieľovej IP adresy, často i zmenu čísla TCP/UDP portu pri prichádzajúcich IP paketoch. K tomu patrí i zmena kontrolného súčtu (pri IP i TCP/UDP) aby boli zmeny akceptované. NAT sa väčšinou používa pre prístup viacerých počítačov z lokálnej siete na Internet pod jedinou verejnou adresou. NAT však môže spôsobiť problémy v komunikácii medzi klientmi a znížiť rýchlosť prenosu. (Zdroj Wikipedia)

Bežne sa používa na pripojenie lokálnych sietí do internetu.

01_natObr. NAT je v tomto prípade hardverový a je aktívny, čiže nepoužíva sa na preklad program.

Pod položkou NAT je položka Forwarding, ktorá v podstate povoľuje preklápanie portov či celých adries na iné, vrátane prístupu z wan do lan.

02_virtual_serverObr. Položka Forwarding v tomto prípade nie je nastaviteľná len prvý bod Virtual servers. Rovnako to maju štandardné SOHO routery od D-Link či Asus, pokiaľ chcete mať rozšírené možnosti odporúčam OpenWRT (pripravujem)

Prvá položka, ktorá je nastaviteľná, je Virtual servers, pokiaľ máte FTP server a chcete naň pristupovať z internetu, tak práve tu nastavíte prístup.

Položka Port triggering umožňuje prepnúť komunikáciu na iné porty. napríklad kvôli IRC či Honeypot

03_port_trigObr. Položka Port triggering

Jedinou položkou, ktorú pri Forwardingu používam je DMZ (demilitarized zone) ktorá umožňuje môjmu honeypotu lákať malware.

04_port_fwdObr. DMZ s internou IP adresou Honeypotu, vo WAN sa ukazuje s adresou modemu a de facto odchytáva útoky a loguje ich.

V DMZ môžete mať umiestnený server s rôznymi službami ako webový server, MTA (Mail Transfer Agent), FTP server, VoIP bránu a iné. Ale treba vziať do úvahy, že môže byť napadnutý z wan.

Ďalšou položkou je nastavenie UPnP (Universal Plug ´n´ Play). Mám to aktívne lebo používam KODI na pripojenie k NAS. Štandardne je UPnP aktivované.

05_upnpObr. UPnP pre podporu pripojenia zariadení cez sieť. Na priradenie sa používa DHCP.

Ďaľšou položkou je položka Security, bezpečnosť.

V jej základných nastaveniach (Basic security), v rozšírených nastaveniach (Advanced security) a v Parental controls (takzvaná rodičovská kontrola)  je možnosť nastaviť rovnaké parametre ako pri Wifi ( tej som sa venoval v prvej časti ). Nastavenia a aj vlastosti sú úplne tie isté len budú aplikované na LAN porty a nie na Wifi.

06_sec_basicObr. Základné nastavenia, zapnutý firewall, aktívna VPN, pre prístup na NAS a aktívne ALG pre preklad adries (NAT je aktívny)

07_sec_advObr. Rozšírené nastavenia bezpečnosti, Aktívna ochrana pred DoS plus nastavené limity na zahodenie pokusov o pripojenie. Taktiež zakázaný PING z internetu .

10_parrental_ctrObr. Takzvaná rodičovská kontrola. Tieto nastavenia umožňujú nastaviť pravidlá pre prístup počítačov do siete v určitých časoch alebo blokovanie stránok. Nastavenie nie je tak pohodlné ako cez server či politiky ale je plne funkčné.

Rozdielom oproti wifi nastaveniam je možnosť nastavenie pre správu routeru, obmedzením na MAC adresu ako z lan tak aj z wan.

08_sec_manageObr. Možnosť správy routeru je len z môjho počítača.

09_sec_remoteObr. Možnosť  vzdialenej správy routeru je zakázaná.

Nasledujúcou položkou je kontrola prístupu a pravidiel (Access control) pre lan.

V položke Rule je možne nadefinovať samostatné pravidlá pre konkrétne PC. Nepoužívam to, keďže v podstate sú všetky počítače moje.

11_ac_ruleObr. pravidlá, ktorými je možné presne vyšpecifikovať správanie počítačov v sieti.

Položka Target umožnuje nadefinovať jedinečné smerovanie adries na konkrétne webstránky. Je to užitočné ak máte nejaké virtuálne servery.

12_ac_targetObr. položka target.

V položke Access je možné určiť pravidlá pre pripojenie presným priradením k MAC na rozdiel od Parental control kde určujete správanie sa komplexne

13_ac_schedulObr. špecifikácia prístupov a plánované akcie

Položka Advanced routing povoľuje nastavenie rozšírených možností pre smerovanie, stačí povolené NAT. Static route list obsahuje zoznam pevných presmerovaní. Osobne nepoužívam.

14_adv_static_routObr. zoznam pre pevné presmerovanie adries.

Položka System routing tables obsahuje tabuľku presmerovaní, kde je definované aké sú cesty pre pripojenie v lan a z lan do wan.

15_adv_sys_routObr. Položka System routing tables

Položka Bandwidth control slúži na monitorovanie a riadenie komunikácie. je tu možné vyšpecifikovať pásma na komunikáciu. Vhodné to je ak používate NAS s torrentom alebo streamovacie služby.

16_band_ctrObr. Bandwith control.

V IP & MAC binding máte možnosť pevne spárovať IP adresy s MAC adresami zariadení. je to vhodné ak používate notebook alebo mobil cez wifi.

17_ip_mac_bindObr. Nastavenie pevných IP adries pre konkrétne zariadenia. Osobne nepoužívam kvôli segmentovaniu siete cez rôzne routeri.

ARP list je zoznam zariadení rozpoznaných na ARP – address resolution protocol v preklade protokol pre rozlišovanie adries. Zobrazuje zariadenia a k nim priradené IP adresy. Sú tam routery, NAS a počítače.

18_bind_arp_list_Obr. ARP list – zoznam zariadení pripojených k routeru.

Položka Dynamic DNS umožnuje používať alternatívne DNS služby ako dynDNS, noIP a podobne

19_dyndnsObr. Dynamic DNS

V nasledujúcej položke je možné nastaviť IPv6, mám to pre lan deaktivované, keďža mi stačí IPv4

20_ipv621_ipv6_wan22_ipv6_lanObr. Pre IPv6 odporúčam nechať automatické nastavenia. Osobne mam IPv6 pre lan vypnuté.

IPv6 je možné nastaviť v dvoch variantách cez DHCP alebo cez radvd, čo je open-source program na nastavenie IPv6. Osobne prenastavovanie dávam prednosť práve radvd.

Poslednou veľkou položkou sú systémové nástroje System tools.

23_sys_timeObr. Nastavenie času a pásma.

Time settings slúži na nastavenie umiestnenia routeru a poskytovanie služieb času v sieti. Pri nesprávnom nastavení časového pásma môže, a dochádza, k výpadkom. Manuálne mám nastavené pásmo a NTP (Network Time Protocol) servery (najväčší cluster serverov pre ntp, ntp pool s lokalizáciou na Slovensko) a samozrejme server Google.

Diagnostic tools je okienko pre overenie si spojenia, či už po úpravách alebo pri nejakých zmenach v nastavení lan.

24_sys_diag_pingObr. overenie ping na server google.

Položka Firmware update slúži na aktualizáciu firmware routeru. Pred jej použitím odporúčam spraviť zálohu nastavení .

25_sys_fw_updObr. Update firmvéru routeru. momentálne na tomto zariadení mám originálny firmvér. na Ostatných, TP-LINK WR740ND a D-Link DIR-605L používam OpenWRT.

26_sys_fact_rstObr. Nastavenie Factory default zresetuje kompletne router do továrenských nastavení, to pre prípad, ak by ste niečo zle nastavili. rovnaký reset spravíte aj dostatočne dlhým podržaným tlačítka reset

27_sys_bckupObr. v položke Backup & restore môžete spraviť zálohu nastavenia routeru, odporúčam pri pokusoch s nastaveniami a pri aktualizácií firmvéru.

28_sys_rebootObr. Položka Reboot reštartuje príkazom softvérovo router.

29_sys_pwd_usrObr. V položke Password si môžete meniť (odporúčam pravidelne heslo meniť) heslo do účtu. Rovnako je možné zmeniť predvoleného užívateľa (na väčšine zariadení admin) na iného.

V sekcií System tools je jednou z najzaujímavejších položiek System log.

Slúži na odchytávanie a zaznamenávanie udalostí, ktoré sa na sieti udejú. Odporúčam logovanie aspoň na alert

30_sys_logObr. Systémový log. v mojom prípade nastavený na debug.

31_sys_logObr. Možnosti úrovní nastavenia logovania. Bežne odporúčam logovať buď výstrahy (Alert) alebo aspoň kritické ualosti (Critical)

Poslednou položkou je zanzamenávaná štatistika činnosti  v sieti (Traffic statistic). Osobne ju neukladám a obnovuje sa automaticky po 1 minúte. Ale pri podozrení na malware, alebo na nejaký problém či chybné nastavenia je dobré logovať po 10 sekundách a log dať ukladať niekam, najlepšie ak je NAS alebo ak má router USB port tak na nejaký USB kľúč.

32_sys_traf_statObr. štatistika prevádzky v sieti.

To by dnes, ako základ stačilo. Pre hldší náhľad je nutné mať znalosť o protokoloch TCP/IP, ale pre nastavenie routeru v domácnosti to postačí.

V Ďalšej, už nezávyslej časti sa pozrieme na inštaláciu, nastavenie a rozdiely pri používaní OpenWRT.

 

Linky na pôvodné články z Linux mint pod licenciou CC0
Sieť: Plánovanie LAN do bytu alebo domu 
Sieť: plánovanie nákupu 
Sieť: Topológia fyzická aj logická
Sieť: Využitie LAN v domácnosti 
Sieť: Využitie LAN v domácnosti – Kamery 
Sieť: Vychytávky

Alebo priamo u mňa

Upozornenie.

Tento blog je zverejnený iba na tomto blogu, a pre jeho šírenie je nutné mať súhlas autora vrátane uvedenia zdroja.

©Redhawk 2018

 

 

Zmena DE linux MX-18

Nie každému vyhovuje prostredie xfce. Mne osobne ano, ale bývajú často otázky ako zmeniť používateľské prostredie – desktop environment.

Pre ukážku, ako jednoducho to ide, aspoň na mnou používanej distribúcií MX-18.1. V tomto prípade to bude 32bitová verzia na netbooku ASUS X101CH. Tento netbook používam občas keď cestujem, je štandardný s Intel Atom N2600, napevno osadenej 1GB ram a namiesto pevného disku má 16GB CF kartu.

Používam linux MX 18.1 32bit s jadrom 4.19.0-1-686-pae a xfce 4.12.3. Mám nastavenú synchronizáciu s Mega.nz a používam flair conky na desktope. Inak ide o bežnú inštaláciu s odstránenými programami od Mozilla.org.

system

Obr. Môj desktop s inxi výpisom o systéme.

Osobne som s ním plne spokojný a plne mi vyhovuje aj na displeji s neštandardným rozlíšením 1024x600p ktoré má ASUS X101CH.

Takže ideme na to. Celá inštalácia zaberie od 3 do 10 minút, podľa výkonu počítača, stavu aktualizácií a pripojenia do internetu. Inštalovať budem prostredie Mate 1.16 čo vyžaduje v konečnom dôsledku 350MB priestoru na disku.

Pred inštaláciou je potrebná aktualizácia systému .

Po aktualizácií si stačí otvoriť MX inštalátor programov a v odporučených programoch vyhľadať používateľské prostredia. Stačí zakliknúť MATE a potvrdiť tlačidlom Inštalovať

 

install_mateObr. MX Inštalátor programov a obľúbené aplikácie.  Priamo v položke Užívateľské prostredia plochy je priamo na výber päť prostredí.

install_mate1install_mate2

Obr. Po výbere inštalácie MATE systém oznámi, čo bude robiť. V tomto prípade stiahne 68,5MB dát a použije na disku 175MB.

Po potvrdení prebehne inštalácia a následne systém oznámi, nutnosť aktualizovať niektoré knižnice.

po_install_mateupdate po inst_mate

Obr. Aktualizácia po inštalácií MATE. Ako vidieť, MX18 si upravila prístupy do SMB a NetBIOS aby pri prepnutí sa do MATE nedošlo k znefunkčneniu zdieľania a prístupových práv.

Teraz sa už stačí len odhlásiť a vybrať si prostredie ktoré chcete používať.

logout_lightdmObr. Lightdm, výber prostredia pre prihlásenie. fotené mobilom.

prve_mate

Obr. Prvý štart MATE na MX18.1. Bez problému prevzal systém aj v inom DE moje nastavenia conky aj zdielaný disk mega.nz

mate_thunar Obr. Spustený správca súborov Thunar.

Samozrejme sa mi pôvodné nastavenia MATE nepáčili a tak som si upravil výzor podľa seba.

 

mate_fullxfce

Obr. Pre porovnanie moje DE MATE (hore) a XFCE (dolu). kedykoľvek sa medzi nimi viem prepnúť.

 

Screenshoty som robil súčasne s inštaláciou MATE.

 

Repasovaný počítač na bežné používanie

Osobne hovorím ÁNO.

Pokiaľ nie ste vyslovene hráč, alebo nepotrebujete plnohodnotný výkon pre moderné 3D aplikácie, je viac než vhodné pozrieť sa po staršom, repasovanom počítači.

Ako som už spomínal v predošlých príspevkoch, osobne mám väčšiu dôveru v repasovaný počítač ako v nový.
A nie je to len z dôvodu “kvality” nových kúskov. 

Oproti repasovanému Fujitsu – Siemens Esprimo Mobile D9500,  moderný ACER nevydržal dlho po skončení záruky. Taktiež problém vidím pri nových počítačoch s výkonom, rôznym preznačovanim procesorov, ktoré majú minimálny výkon, či používanie eMMC namiesto pevného disku.

d9500Obr. Esprimo Mobile D9500 z roku 2008

Rovnaké to je s mojím desktopom. V súčasnosti používam AMD skladačku na socket AM2 a repasovaný DELL Optiplex GX620 na sockete 775.
Spoľahlivosť Dellu je oproti modernému skladanému desktopu (r.v. 2018) vysoká. Nie sú totiž až tak tepelne namáhané komponenty, aj keď desktop s i7-7770k, 32GB ram a nVidia GT1080 má iný spôsob chladenia a aj podstatne výkonnejšie vetranie. Komponenty stále dosahújú, bez podvoltovania či podtaktovania, relatívne vysoké teploty, ktoré poškodzujú hlavne základnú dosku a pájkované spoje.

Takže ano pre bežné domáce browsovanie po internete, pozretie si videa a sem tam nejaký ten film vám stačí počítač za cca 40-50€. Napríklad Dell Optiplex 330 DT E2180, alebo HP Compaq dc5850

Pre také ľahké hranie sa dokážete dostať k počítaču v rozmedzí od 120 do 150€ DELL Optiplex 390 alebo Dell Optiplex 7010.

Aj pre profesionálnu prácu z grafikou sa dá kúpiť použitý počítač, ale častko je výkon takého počítača neadekvátny potrebám. Taký Dell OptiPlex 3020 zaujme aj výzorom a pri pridaní vhodnej grafickej karty zvládne aj najnovšie hry.

Otázne ale opäť je či taký počítač je v domácnosti naozaj nutný, pokiaľ nie ste hráčom. Na strane druhej vás cena nezruinuje a taktiež pre staršie počítače sa dajú relatívne lacno zohnať komponenty na upgrade.

RH: Osobne preferujem,  eshop phc.sk na nákup repasovaných počítačov,  mám ho overený a tiež ich kamenná predajňa je relatívne blízko. Nikdy som za posledných 12 či 13 rokov nemal u nich problém s nákupom či reklamáciou.
Ceny v PHC sú síce o niečo vyššie ako na bazoši ale zase je tam ročná záruka. 90% ponúkaných počítačov je značkových z enterprise sféry a vo väčšine prípadov majú počítače aj licenčné štítky k operačnému systému.

To len tak na okraj, prečo dávam prednosť starším počítačom alebo laptopom.

Ako píšem vyššie, pri starších počítačoch bola kvalita prevedenia vyššia.

Nárast výkonu za 10 rokov tiež nie je v procesoroch veľmi vysoký a zmenil sa spôsob používania počítačov, a tým pádom menší čas strávený na desktopovom počítači. A podľa komentárov nie som sám.

Ďaľšou vecou je nenáročnosť operačného systému.
Kým Windows potrebuje aspoň 2GB operačnej pamäte pre seba, mnou používaný MX linux iba 200MB bez spusteného prehliadača.

Pre bežného užívateľa, ktorý potrebuje ísť na internet skotrolovať si poštu, pozrieť správy či pozrieť si video na Youtube, by malo byť jedno či má Windows alebo linux.

Obr. MX linux (vľavo) Windows 7 (vpravo)

Trošku horšie je to s hrami, ale stále ich na linux pribúda a to vrátane AAA titulov.

Osobne sa hrávam hlavne RPG a tie v posledných rokoch sú natívne robené pre linux. Vrátane aj niektorých akčných FPS hier.

Čo sa týka programov na používanie, je ich dosť. Ako bezplatné, tak aj komerčné. Stačí sa pozrieť na zoznam programov, ktoré používam pre prácu s grafikou, audiom, pre kancelársku prácu či pre prácu na internete a nejaké tie hry

 

Blogujte na WordPress.com.

Up ↑