Operačné systémy – ako ďalej

V súčasnosti je celkom problém mať operačný systém, ktorý časom nejde rovnakým smerom ako Microsoft Windows.
Vo vlnách, od lepšieho k horšiemu a občas späť.
Vo svete OSS to často pokazia tvorcovia distribúcií, poprípade snaha urobiť z GNU/Linux GNU/Windows.

Pri rozhovoroch s viacerými ľuďmi sme došli k názoru, že pre nich je nepredstaviteľné to, čo sa deje momentálne s Windows 10. Skúšajú, a viacerí aj ostávajú na GNU/Linux, a to nielen v domácnosti.

Lenže svet operačných systémov je dynamický, mení sa v podstate s každou novou verziou. A je jedno ktorá z distribúcií to je.

Moja maličkosť preferuje od istého času vetvu distribúcií odvodených od Debianu a používajúcu balíčkovací systém deb. Je to tak asi od Ubuntu 5.04, čo bolo v roku 2005, do toho času som fungoval na kombinácií RedHat / Windows. Od roku 2014 som už iba na GNU/Linux. Windows však mám na jednom počítači v dualboot a Windows X vo Virtualboxe.

Ďalším problémom je nájsť vhodnú distribúciu.
Takú, ktorá človeku spĺňa čo potrebuje, nie čo si mysli autor.

Istý čas bola veľmi dobrá distribúcia Ubuntu, ktorá však ako sa stávala populárnejšou, začala s pokusmi. Ako prímárny desktop environment (ďalej iba DE) vytvorila Unity, ten opustila síce nedávno ale zase si nasadila systemd
A po nej ďalšie distribúcie odvodené z Ubuntu…
Stabilne a relatívne dobre, z rodiny Ubuntu, funguje Xubuntu a Ubuntu Mate. Pre bežného užívateľa nie je ani systemd problém, ten nastáva pri špecializovaných činnostiach. Na druhej strane, darí sa forkom Ubuntu, snáď najlepšie vychádza PepermintOS, Zorin OS, elementary OS alebo Linux Lite.

Osobne sa vyhýbam systemd, ťažkým desktopovým prostrediam ako KDE, Cinnamon, Gnome či Unity a tiež nestabilným, aj keď populárnym distribúciám.

Pre mňa sú najdôležitejšie nasledovné veci v distribúcií, ktorú používam:
1. kontrola nad systémom.
2. možnosť plnohodnotnej úpravy prostredia správcu okien (DE)
3. konfigurovateľné Menu
4. Správca súborov (File Manager)
5. Internetový prehliadač
6. Kancelársky balík (Office Suite)
7. Grafický a textový editor
8. podpora OpenCL
9. možnosť nainštalovať a prevádzkovať forenzné utility

Už niečo cez rok ako primárny operačný systém používam MX linux, vychádzajúci z antiX linuxu, momentálne od marca vo verzii 17.1, predtým verziu 16.1.
Dôvody?
MX linux je stabilný, mám plne pod kontrolou aké jadro použijem, ako intit ma SysV, má vlastnú aplikáciu Pulseaudio bez systemd. Taktiež autori aplikovali veci ako snapd bez toho, aby zasahoval do systémových častí, keďže závysí na systemd.

A k vyššie uvedenému zoznamu?
1. kontrola nad systémom – MX linux nemá systemd
2. možnosť plnohodnotnej úpravy prostredia správcu okien (DE) – v tomto bode mi vyhovuje väčšina DE. v MX 17.1 je xfce 4.12, ktoré som si nakonfiguroval podľa seba.
3. konfigurovateľné Menu – to je taktiež samozrejmosťou vo všetkých DE. Whisker v xfce je však asi to najflexibilnejšie čo poznám, ak nerátam Fluxbox či i3.
4. Správca súborov (File Manager) – tak Thunar je fajn. bezproblémovými sú tiež Caja či Nautilus. Každý si dačo vyberie, ja preferujem Thunar.
5. Internetový prehliadač – tak toto bol dosť veľký oriešok. Už čosi vyše roka som zamietol Firefox a zamenil ho za Chrome / Chromium. Skúšal som Colibri, jednoduchý prehliadač a nakoniec som skončil na SlimJet. Je by default sandboxovaný, vie využívať viac vlákien na pripojenie, čo hlavne pri rýchlostiach pripojenia nad 30Mbps je veľkou výhodou. Je ľahký, postavený na Chromium a podporuje pluginy z Chrome a tiež sa synchronizuje s Google aplikáciami.
6. Kancelársky balík (Office Suite) – používam Libre Office, ktorý je snáď v každej distribúcií.
7. Grafický a textový editor – Pre mňa dôležitá vec. Používam gedit + občas sublimetext. Z grafických programov hlavne Corel Aftershot Pro, DarkTable, Pinta a DarkTable. V podstate až na Corel s tým nie sú problémy, ale na Linux Mint 18.x a 19 som mal problém po aktualizácii s OpenCL a tiez s dávkovou úpravou RAW pokiaľ ich bolo viac ako 12 alebo veľkosť bola cez 1GB.
8. podpora OpenCL – po doinštalovaní snáď všade. Jediné problémy som mal na … Linux Mint.
9. možnosť doinštalovať a prevádzkovať forenzné utility – tak toto je občas tvrdý oriešok. Hlavne pokiaľ nechcete používať špecializovanú distribúciu ako Kali alebo Parrot Security. Ale opäť, s MX Linuxom nebol žiadny problém, ani s Xubuntu či antiX.

A čo poradiť iným ľuďom?

Vyskúšajte si operačný systém sami. Pri GNU/Linux to vôbec nie je problém, stačí na to 8GB usb kľúč.

Pre ukážku niekoľko screenshotov rôznych operačných systémov.

Obr. Ubuntu

ubu_menuObr. Ubuntu Mate

xubuntuObr. Xubuntu

Obr. antiX linux

Obr. MX linux

Obr. Windows 7 Profesional (moja inštalácia)

windows10

Obr. Windows 10 (Zdroj: Microsoft)

4mlinuxObr. 4mlinux

Obr. GalliumOS

linux_greenieObr. Greenie 2018

lm_menuObr. Linux Mint

MiyoQTObr. MIYO

refracta.pngObr. Refracta

 

 

Reklamy

GhostBSD vs Linux mint 19 xfce vs MX 17.1 prvý pohľad.

Ako testovacia platforma mi poslúžil Fujitsu Siemens Esprimo Mobile D9500 v nasledovnej konfigurácií:

CPU: Intel Core 2 Duo T5250
RAM: 3GB DDR2 SODIMM
Disk: 160GB 5400rpm WD Scorpio Blue
Zvuková karta: Intel 82801H onboard
Grafická karta: Intel Mobile GM965 onboard
Displej: 15,4“ 1280×800 @60Hz
Sieť: LAN, WiFi, 3G (HSDPA)

Pri oboch linuxoch som sa stretol pri jadre 4.15 a vyššom (4.9 to nerobila) s chybou Intel microcode a atomic update na Linux Mint to bohužiaľ nešlo tak ľahko vyriešiť ako na MX 17.1. Nepomohol ani postup na zápis do grub spomínaný v diskusií. pomohlo až zmena kernelu.
Na GhostBSD sa to neprejavilo, taktiež bez jediného problému našiel 3G modem a aj bez ďaľších nastavení ho pripojil k nastaveniam siete.
Pod linuxami, bolo nutné vložiť sim kartu a manuálne vybrať sieť a nesmel byť na karte aktívny PIN.

Takže čo si v podstate o GhostBSD myslieť.
No je to niečo iné ako GNU/Linux, ale nie až o toľko ako rozdiel medzi GNU/Linux a Windows. Možno je to i tým, že je použíte grafické rozhranie xfce ktoré bežne používam. Alternatívou je použiť MATE.

Po inštalácií bol prevedený update a doištalovanie ovládačov.
K mojej smole sa mi nepodaril dualboot GhostBSD a Linux Mint, Mint odmietal štartovať z grub pokiaľ bol nainštalovaný GhostBSD ako UFS. riešením bolo previezť vždy čistú inštaláciu OS na disk (keďže som použil HDD nebol s tým problém)

S GhostBSD sme si celkom sadli, a rozhodol som sa, že pôjde na chvíľu na sekundárny disk do desktopu.

Takže ako ho zhodnotiť?
GhostBSD pôsobí príjemným pocitom, aj pri otvorení Firefoxu a obľúbeného Facebooku nedochádza k znateľným spomaleniam, ktoré sa prejavovali pri Firefoxe v kombinácií s otvorením stránky Facebooku bez Adblocku.
Systém pôsobí svižne, obsadenosť RAM neprekračovala 1,2GB aj pri vytváraní katalógu v DarkTable z 16GB fotiek v Nikon RAW formáte.

Prekvapila ma trochu skladba programov ktorá je na 90% podobná akejkoľvek linuxovej distribúcií. Shotwell, Risretto ako prehliadače obrázkov, Evince na dokumenty, LibreOffice, Mplayer a td.

Obr. GhostBSD screenshoty z VirtualBox + laptop.

GhostBSD

Minimálne systémové požiadavky:

Minimálne systémové požiadavky:
64-bit procesor
1 GB RAM
15 GB voľného miesta na disku
Sieťová karta

Doporučené systémové požiadavky:
64-bit procesor
4 GB RAM
30 GB voľného miesta na disku
Sieťová karta
Zvuková karta
3D grafická karta

Informácie o systéme:
Kernel: 11.1-RELEASE-p15 amd64
Desktop: xfce 4.12.4 (gtk 2.24.31)
OS: GhostBSD (build on FreeBSD 11.1)

ghost_inxiObr. Inxi

Zhodnotenie:

Plusy:
podobnosť s GNU/Linux
stabilita
systémové požiadavky
openRC ako init
výber predinštalovaných programov
jednoduchá inštalácia na prázdny disk

Mínusy:
nutnosť zvyknúť si na iný systém
zložitá inštalácia na ako dualboot

 

Pre porovnanie som si vzal Linux Mint 19 a MX17.1, ktoré dobre poznám.  A musím uznať, že GhostBSD oproti tomu, ako som asi pred 2mi rokmi skúšal FreeBSD, sa stal príjemnejším pre užívateľov.

suhrn

Obr. porovnanie inštalácie a času štartu OS

Linux Mint 19 xfce 

Minimálne systémové požiadavky:
64-bit procesor
1 GB RAM
15 GB voľného miesta na disku
Sieťová karta

Doporučené systémové požiadavky:
64-bit procesor
4 GB of RAM
30 GB voľného miesta na disku
Sieťová karta
Zvuková karta
3D grafická karta

Informácie o OS:
Kernel: 4.15.0-20 generic
Desktop: xfce 4.12.3 (gtk 2.24.31)
OS: Linux Mint 19 (build on Ubuntu 18.04 LTS)

lm_inxiObr. Inxi

MX17.1

Minimálne systémové požiadavky:
i486 Intel alebo AMD procesor
512 MB RAM
5 GB voľného miesta na disku
Zvuková karta

Doporučené systémové požiadavky:
i686 Intel alebo AMD procesor
1 GB RAM
10 GB voľného miesta na disku
3D grafická karta

Informácie o OS:
Kernel: 4.18.0-9.2-liquorix-amd64
Desktop: xfce 4.12.3 (gtk 2.24.31)
OS: MX17.1 (build on Debian 9 Stretch)

mx_inxiObr. Inxi

Ak mám zhodnotiť subjektívne činnosť na týchto troch OS, na budúce by som si odpustil používanie Linux Mint.

Dôvodov bolo hneď niekoľko a nechcem vyzerať, že sa schválne opieram do Linux Mint.
Pri inštalácií mal inštalátor problém s partíciou GhostBSD, čo však nie je problém Mintu priamo, ale Ubuntu, ktorého inštalátor Linux Mint používa. Overil som si to následne aj použitím Xubuntu 18.04 a LMDE3.
Po inštalácií mal Linux Mint problém s ovládačmi sieťovej karty Marvell 88E8055 PCI-E 1Gb, čím ma bol schopný pripojiť iba s pomocou wifi. Ďalší problém bol s 3G modemom (použitie 3G modemu ale nebolo podstatné) a s atomic drm, čo mal aj MX 17.1 ale ten sa podarilo vyriešiť 1 reštartom.
Vyťažovanie RAM Linux Mint 19 bolo oproti ostatným abnormálne vysoké, len systemd bral 350MB. Pre porovnanie Linux mint 19 mal spustených 181 procesov a brali si 1125,6MB z RAM oproti 184 procesom na Linux MX ktoré zaberali 476,6MB….

A to pri zavretých veľkých aplikáciách, len základ systému, plus na MX 17 bežalo conky.

Pre overenie som skúšal ešte Linux Mint 17.3 xfce, 18,3 xfce a LMDE 3 Cindy (Cinnamon). Pri týchto distribúciach sa daný problém s vyťažovaním RAM neprejavoval.

GNU/Linux s prostredím XFCE

Nedávno som sa pozrel na deriváty Ubuntu na MATE, ktoré som aj prebehol základnými testami a dnes som si vzal 3 distribúcie s XFCE, Xubuntu, MX17.1 a Linux Mint 19 xfce, a musím povedať, že som dosť prekvapený novým Xubuntu.

Na začiatok pár suchých faktov k testom a následne pohľad na distribúcie a ich výsledky v testoch.

Na testovanie bol použitý notebook ACER ES1-111M-C02R

Konfigurácia:
CPU: Intel Celeron N2840 2,58GHz 2C/2T
RAM: 2GB Kingston SO-DIMM 2GB DDR3 1600MHz CL11
DISK: eMMC 32GB HBG4e
VGA: onboard Intel Atom Z36xx/Z37xx
Rozlíšenie displeja: 1366×768

 Podmienky pre testy:

– 64bit distribúcia na oficiálnom jadre
– pripojenie cez LAN (1Gb)
– stále zapojený notebook na nabíjačke
– zakázaný šetrič obrazovky a úsporný režim
– plná aktualizácia systému
– nainštalované aj neslobodné ovládače
– nainštalovanéneslobodné multimediálne kodeky
– nainštalovaný phoronix test suite a glmark2
– po inštalácií PTS a glmark prevedený príkaz sudo apt update && sudo apt dist-upgrade && sudo apt autoremove
– conky  + spustený test glmark
– conky  + spustený test PTS č.3 – Complex system test
– screenshoty robené dodatočne mimo testov aby neovplyvňovali testy
– úprava swappiness na 1%
– používaná 2GB swap partícia (rovnaká ako veľkosť ram)


Xubuntu 18.04 LTS

Hodnotenie:

*****

čas inštalácie: 10 minút 22 sekúnd
linux kernel:  4.15.0-23 generic 64bit
veľkosť inštalácie na disku: 
5,7GB
obsadenosť pamäte s sysmon: 
214,9MB
obsadenosť pamäte počas testu PTS:
– priemerne: 
391MB

– maximum: 462MB
obsadenosť pamäte počas testu glmark2: 
– priemerne: 
390MB
– maximum: 
451MB

Obr. Xubuntu, vypis inxi a vysledky phoronix test suite

Využil som možnosť takzvanej minimálnej inštalácie so základnými nástrojmi a neslobodnými kodekmi a ovládačmi. Samozrejmosťou je nepovolenie telemetrie. Čo sa mi nepáčilo bol Firefox a Thunderbird ako predvolené, tie som odinštaloval a nainštaloval Chromium web browser a Geary mail klient. Firefox som prestal používať pred viac ako šiestimi mesiacmi.

Xubuntu som sa venoval rýchlym pohľadom nedávno, ale teraz som ho na daný notebook vrátil ako jediný operačný systém. Dôvodom je jeho rýchlosť a nízke nároky na systém, ktorý bez problému a zamŕzania fungoval aj s 1 GB ram (ACER ES1-111M má slot na RAM).

Zhrnutie:

Pocitovo je Xubuntu o dosť svižnejšie ako Ubuntu či Ubuntu Mate, nehovoriac už o Linux Mint 19. Veľkou výhodou mi prišla voľba minimálnej inštalácie, ktorá ako jediné mínus mala Firefox, ktorý je dosť náročný na operačnú pamäť. Taktiež jeho využívanie bolo citeľné, počas prehliadania webov vyskakovala obsadenosť operačnej pamäte cez 1GB, čo nerobilo ani pri editácii fotky v GIMPe. To všetko pri aktívnom uBlock Origin a Ghostery. Po deaktivácií sa spotreba blížila k 1,2GB !!!

Po inštalácií prehliadača Chromium  sa pamäť podstatne uvoľnila pri rovnakých webových stránkach (facebook.com, youtube.com, môj blog, ubuntu.org a diit.cz) neprekračovala 690MB (0,7GB).

Xubuntu je veľmi vhodné na slabšie počítače a tiež na počítače s Intel BayTrail procesormi. Pokiaľ by som si mal vybrať z Ubuntu a jeho derivátov tak jednoznačne Xubuntu ako top a keďže ostáva ako jediný OS na danom notebooku, tak sa k nemu vrátim o pár týždňov a zhrniem moje skúsenosti.

Na rozdiel od Linux Mint 19 nemal problém s touchpadom Elantech. Taktiež sa mu vyhol problém s cstate chybou pri vypínaní oproti Linux Mint 19. Tieto chyby sa prejavujú na Linux Mint 19 Mate, Cinnamon aj xfce.

Plusy:

+ rýchle a nenáročné prostredie
+ minimálna inštalácia, vhodná pre vlastnú úpravu
+ plná inštalácia pre bežného užívateľa
+ možnosť nepovoliť telemetriu

Mínusy:

– minimálna inštalácia, pre bežného užívateľa môže byť bez synapticu problém
– v základnej inštalácií, ani v minimálnej ani v úplnej, nie je synaptic
– telemetria


Linux Mint 19 xfce

hodnotenie:

*** 1/2

čas inštalácie: 11 minút 49 sekúnd
linux kernel:  4.15.0-24 generic 64bit
veľkosť inštalácie na disku:  8,49GB
obsadenosť pamäte s sysmon: 414,5MB
obsadenosť pamäte počas testu PTS: 
– priemerne: 479,8 MB
– maximum: 617 MB
obsadenosť pamäte počas testu glmark2: 
– priemerne: 471 MB
– maximum: 597 MB

Obr. Linux Mint 19 xfce, vypis inxi a vysledky phoronix test suite

Zhrnutie:

Pocitovo je Linux Mint 19 xfce o dosť svižnejšie ako Linux Mint 18.3 Mate alebo Cinnamon. Taktiež mi pripadal rýchlejší ako Linux Mint 19 Mate. Veľkou výhodou mi prišlo akurát prívetivé prostredie, známe aj užívateľom windows.
Počas prehliadania webov vyskakovala obsadenosť operačnej pamäte cez 1GB, čo občas spôsobovalo dlhšiu odozvu systému.
Linux Mint 19 mal problém s touchpadom Elantech prejavovala sa chyba cstate  pri vypínaní notebooku.  Chyba cstate spôsobuje zamrznutie notebooku pri reštarte alebo vypnutí. Riešením je úprava grub configu.
Tieto chyby sa prejavujú na Linux Mint 19 Mate, Cinnamon aj xfce.

Plusy:
+ prístup k užívateľovi
+ inštalácie programov cez “mint store”
+ rýchly štart

Mínusy:
– stabilita
– obsadenosť RAM
– časté vyťažovanie procesoru bez zjavnej príčiny


MX17.1

Hodnotenie:

*****

čas inštalácie: 8 minút 13 sekúnd
linux kernel:  4.15.0-1 amd64 x86_64
veľkosť inštalácie na disku: 5,33GB
obsadenosť pamäte s sysmon: 214,9MB
obsadenosť pamäte počas testu PTS: 
– priemerne: 387MB
– maximum: 436MB
obsadenosť pamäte počas testu glmark2: 
– priemerne: 392MB
– maximum: 449MB

mx_inximx_ptsObr. MX17.1 vypis inxi a vysledky phoronix test suite

Zhrnutie:

MX17.1 som sa venoval v decembri, keď vyšiel. V skratke, MX linux používam ako OS na desktopovom počítači aj na notebooku (ASUS X101CH aj ASUS X200CA). Doteraz mi bežal aj na ACER  ES1-111M, keďže ako jeden z mála nemal problém s touchpadom Elantech a s vypínaním tohoto notebooku.

Pocitovo je z testovaných distribúcií asi najrýchlejší, a s predinštalovaných programov asi najviac vyhovujúci

Plusy:
+ MXtools
+ inštalácie programov cez “mx install”
+ rýchly štart
+ bez systemd
+ stabilita
+obsadenosť ram
+ inštalátor kodekov a ovládačov graf. kariet

Mínusy:
– bez systemd


Finálny verdikt:

Ak mám pravdu povedať, bol som prekvapený odladenosťou Xubuntu. V testoch to bolo také vyrovnané, až to hraničí s chybou 🙂

Ale ak by som si mal vybrať, tak pre bežného človeka, ktorý prechádza na GNU/linux z Windows, tak by som mu nainštaloval Xubuntu, pokiaľ by bol ochotný sa prispôsobiť tak MX linux.

Pre problémy s hárdvérom na notebook by som neodporučil Linux Mint 19. Pokiaľ by išlo o bežný desktop tak bez problému by som ponúkol aj ten.

Ale subjektívne hodnotím pozitívne iba MX linux a Xubuntu. Linux Mint kvôli pretrvávajúcim problémom s chybami, ktoré majú skoro všetky známe distribúcie opravené.

Výsledky testov:
test_sumary

Porovnanie procesora Intel Celeron N2840 s inými procesormi v testoch HardInfo v teste CPU Blowfish:

(nižšia hodnota je lepšia)

cpu_tab

Fluxuan

Tak som neodolal a aspoň narýchlo som sa pozrel na Fluxuan.

Potrebujete extra ľahkú distribúciu postavenú na GNU/Linux?
Nech sa páči Fluxuan. Ide o derivát Devuanu na Fluxbox.

flux_inxiObr. výpis inxi z notebooku

Na testovanie bol vybraný ASUS X101CH s 1GB ram a 16GB CF kartou namiesto disku.
Screenshoty boli robené počas druhého testu (prvý prešiel plnohodnotne) a inštalačný postup bol osnímkovaný vo VirtualBoxe.

Predinštalované  sú nasledovné programy:

Pcmanfm,
Chromium web browser,
Gdebi,
Synaptic,
Leafpad,
Laptop Mode Tools,
BleachBit,
Gparted,
Gufw ,
tlp + tlp-rdw.

Kvôli testom som nainštaloval inxi, hardinfo a kvôli bežnému používaniu Abiword, Gnumeric, čo navýšilo inštaláciu z 2,49GB na 2,84GB

Obr. info k notebooku a test z Hardinfo

Testovací notebook je ASUS X101CH

Procesor: Intel Atom N2600@1.6GHz 2 Cores / 4 Threads
Operačná pamäť: 1GB DDR3 SODIMM (onboard)
Disk: 16GB CF karta Kingston v SATA to CF redukcií
VGA: onboard

čas inštalácie: 7 minút 19 sekúnd
update po prvom štarte: 48 archívov / 147MB
veľkosť inštalácie na disku: 2,49GB
obsadenosť pamäte s conky: 214,9MB

Vo virtuálke (VirtualBox) sa občas sekol, najmä ked som robil snímky.

Zhrnutie.

V notebooku bol Fluxuan svižný a po dnainštalovaní programov aj plne použiteľný. Bohužiaľ nie je to úplne to čo som si predstavoval, hlavne začiatočníkom na GNU/Linux to môže spôsobovať problémy. Pre človeka zvyknutého na Debian je to bežná distribúcia s, povedal by som, až priveľmi okliešteným grafickým prostredím, ale to je daň za minimálne požiadavky na systém.

Pre začiatočníkov by som odporučil skôr Ubuntu a jeho deriváty, ale plánujem sa pozrieť na Devuan samostatne a predpokladám že rovnako nízke parametre by mohol mať z xfce poprípade s enlightmen prostredím.

Plusy:

+ malá inštalácia
+ svižné a ľahké prostredie
+ bez systemd (vďaka Devuanu na ktorom je postavený)
+ Fluxbox
+ minimum programov
+ rýchle a nenáročné prostredie
+ minimálna inštalácia, vhodná pre vlastnú úpravu
+ možnosť zakázať užívateľovi spúšťať programi ako správca (zakázane sudo)

Mínusy:

– pre začiatočníka zložitá inštalácia
– minimum programov
– Fluxbox

Galéria z inštalácie vo virtualboxe:

 

Rýchly pohľad na Xubuntu 18.04

Vzhľadom k tomu, že som si pozrel ako vyzerajú odľahčené odnože Ubuntu postavené na DE Mate, mi nedalo a pozrel som sa aj na Xubuntu.
Xubuntu je Ubuntu s xfce, ktoré používam na desktope a notebooku v MX17.1.

Využil som možnosť takzvanej minimálnej inštalácie so základnými nástrojmi a neslobodnými kodekmi a ovládačmi. Samozrejmosťou je nepovolenie telemetrie. Čo sa mi nepáčilo bol Firefox a Thunderbird ako predvolené, tie som odinštaloval a nainštaloval Chromium web browser a Geary.

xubu_installObr. inštalácia chromium web browser v synapticu

Následne prebehli testy Phoronix test suite (2x, prvý krát na otestovanie a druhý krát kvôli screenshotom) a po reštarte glmark2, taktiež 2x.

Podmienky pre testy:

– 64bit distribúcia na linuxovom jadre 4.15
– pripojenie cez LAN (1Gb)
– stále zapojený na nabíjačke
– zakázaný šetrič obrazovky a úsporný režim
– plná aktualizácia systému
– nainštalované ovládače
– nainštalované multimediálne kodeky
– nainštalovaný phoronix test suite a glmark2
– prevedený príkaz sudo apt update && sudo apt dist-upgrade && sudo apt autoremove
– samostatne spustený monitor systému + spustený test glmark
– samostatne spustený monitor systému + spustený test PTS č.3 – Complex system test
– screenshoty robené dodatočne mimo testov aby neovplyvňovali testy

glmark2Obr. GLmark2

xubu_pts

Obr. Phoronix test suite

Na testovanie bol použitý notebook ACER ES1-111M-C02R

Konfigurácia:
CPU: Intel Celeron N2840 2,58GHz 2C/2T
RAM: 2GB Kingston SO-DIMM 2GB DDR3 1600MHz CL11
DISK: eMMC 32GB HBG4e
VGA: onboard Intel Atom Z36xx/Z37xx
Rozlíšenie displeja: 1366×768

xubu_inxi

Obr. výpis z utility inxi

suhrn_testObr. Tabuľka testov v porovnaním s derivátmi ubuntu mate

Xubuntu 

čas inštalácie: 10 minút 32 sekúnd
update po prvom štarte: 141 archívov / 247MB
veľkosť inštalácie na disku: 5,7GB
obsadenosť pamäte s sysmon: 214,9MB
obsadenosť pamäte počas testu PTS: 
– priemerne: 391MB
– maximum: 462MB
obsadenosť pamäte počas testu glmark2: 
– priemerne: 390MB
– maximum: 451MB

xubu_sw

Obr. Tabuľka zmien v programoch

Zarazilo ma, že je použitá kalkulačka Mate (mate-calc) a tiež súčasťou inštalácie je mate-desktop-common, knižnica na spúšťanie mate modulov.

Zhrnutie.

Pocitovo je Xubuntu o dosť svižnejšie ako Ubuntu či Ubuntu Mate, nehovoriac už o Linux Mint 19. Veľkou výhodou mi prišla voľba minimálnej inštalácie, ktorá ako jediné mínus mala Firefox, ktorý je dosť náročný na operačnú pamäť. Taktiež jeho využívanie bolo citeľné, počas prehliadania webov vyskakovala obsadenosť operačnej pamäte cez 1GB, čo nerobilo ani pri editácii fotky v GIMPe. To všetko pri aktívnom uBlock Origin a Ghostery. Po deaktivácií sa spotreba blížila k 1,2GB !!!

Po inštalácií prehliadača Chromium  sa pamäť podstatne uvoľnila pri rovnakých webových stránkach (facebook.com, youtube.com, môj blog, ubuntu.org a diit.cz) neprekračovala 690MB (0,7GB).

Xubuntu je veľmi vhodné na slabšie počítače a tiež na počítače s Intel BayTrail procesormi. Pokiaľ by som si mal vybrať z Ubuntu a jeho derivátov tak jednoznačne Xubuntu ako top a keďže ostáva ako jediný OS na danom notebooku, tak sa k nemu vrátim o pár týždňov a zhrniem moje skúsenosti.

Na rozdiel od Linux Mint 19 nemal problém s touchpadom Elantech. Taktiež sa mu vyhol problém s cstate chybou pri vypínaní oproti Greenie 18.04, Ubuntu 18.04 Mate, Linux Mint 19 a Ubuntu 18.04.

Plusy:

+ rýchle a nenáročné prostredie
+ minimálna inštalácia, vhodná pre vlastnú úpravu
+ plná inštalácia pre bežného užívateľa
+ možnosť nepovoliť telemetriu

Mínusy:

– minimálna inštalácia, pre bežného užívateľa môže byť bez synapticu problém
– v základnej inštalácií, ani v minimálnej ani v úplnej, nie je synaptic
– telemetria

Odľahčenie GalliumOS na chromebooku

Problém pri chromebookoch, a tobôž pri lacných ako je Acer CB3–111-C5D3, je veľkosť disku a operačnej pamäte. V tomto konkrétnom prípade ide o 16GB eMMC HAG2e ktoré nahrádza disk a 2GB RAM naletovanej na základnej doske.

Po zmene operačného systému z ChromeOS na GalliumOS (ubuntu 16.04) som zistil, že musím používať 8GB usb flash kvôli nedostatku miesta na disku. Skúsil som reinštalovať systém, ale nepomohlo to a stále som sa držal na 10- 12 GB obsadeného priestoru. Takto som fungoval v podstate od apríla a teraz som sa dostal k novej reinštalácií.

Disk v gparted vyzerá po čistej inštalácií a updatoch nasledovne: 512MB na EFI, 14,18GB na systém.

disk_installObr. Gparted, obsadenosť disku.

disk_mxObr. pre porovnanie snímka Gparted na desktope s MX 17.1, nainštalovanými hrami (Ziggurat, Zaklínač, Torchlight2, OpenRA, Overload, Saints Row2 cez wine) a plnou programovou výbavou (okrem bežných programov ešte DarkTable, Shotwell, Corel AfterShot Pro, GIMP full, MasterPDF, Scribus, OpenShot, Mixxx, Audacity, Ardour, ArduinoIDE, Melting). Celé to má 23GB…

Tak som sa pozrel na programové vybavenie a nástroje, ktoré na notebooku používam.

Zistil som, že na žiadnom notebooku nepoužívam nič špecifické a programové vybavenie sa dá zhrnúť do nasledovného zoznamu:

Grafika:
gThumb / ristretto
Pinta
xsane
Internet:
FileZilla
Chromium / Chrome
Pidgin
Hry:
karty
Chromium bsu
Kancelária:
evince
LibreOffice
PDF Shuffler
Slovník
Multimédiá:
DeadBeef / Clementine
VLC
Iné:
ClipIt
Conky
Htop
Kalkulačka
Doublecmd
gedit

Takže ako vidieť, na notebookoch toho zase až tak veľa nemám.

Ale späť k GalliumOS. po čistej inštalácií a aktualizáciách som sa pustil do inštalácie programov pre testy – HardInfo, CPU-X, psensor, conky a pustil sa do testov pozostávajúcich z testu v Hardinfo a benchmarkov v CPU-X.

Po otestovaní aktuálneho systému som začal čistiť programy ktoré nepoužívam a namiesto nich som inštaloval tie, čo používam.

disk_cleanObr. Gparted, obsadenosť disku po úpravách.

Po skončení som sa dostal na 4,27GB a 1642 nainštalovaných balíčkov oproti pôvodných 10,53GB a 2781 balíčkom.

Okrem zoštíhlenia sa uvoľnila aj operačná pamäť, ktorá sa pohybuje bežne od 291MB po 980MB. Pôvodne to bolo od 312MB do 1.2GB

A ako na to?

Upozorňujem, že ja osobne viem, čo môžem odinštalovať a čo nie. Pokiaľ to budete skúšať, tak na vlastné nebezpečie, keďže nevhodnými zásahmi môžete znefunkčniť operačný systém.
Odporúčam na to virtuálny počítač.

V prvom rade som sa zbavil veľkých balíkov, ktoré viem že určite potrebovať nebudem:

Libre Office som nahradil AbiWord a GNUmeric
odinštaloval som GIMP
Thunderbird som nahradil Geary
Firefox som nahradil Chromium a Cyberfox
Odstránil ostatné jazyky okrem Slovenčiny a Angličtiny

Napríklad len LibreOffice má 331 balíčkov a 1GB ! GIMP má ďaľších 105 balíčkov a veľkosť cez 600MB.

Nainštaloval som si nasledovné programy:

AbiWord
Astromenace
Baobab
Cairo-dock
ClipIt
CPU-X
Cyberfox
Double Commander
Filezilla
fonts-crosextra-caladea
fonts-crosextra-carlito
Geary mail
Gedit
Gnumeric
HardInfo
Htop
Chromium web browser
p7zip-rar
Pinta
Stellarium
ttf-mscorefonts
xsane

Takto odľahčený os som si, samozrejme, nemohol nechať ujsť na otestovanie aspoň v testoch z Hardinfo a CPU-X.

Obr. Informácie o notebooku z CPU-X.

 

Obr. Testy CPU-X. vľavo jednovlákno, vpravo dve vlákna.

cpux_bench_afterinst

Obr. Test CPU-X na jedno vlákno pred zoštíhlením systému.

 

Obr. Testy v HardInfo.

 

Obr. Desktop v galiumos.

Deriváty Ubuntu s prostredím MATE 1.časť

Tak dnes som si vzal na porovnanie distribúcie linuxu, ktoré spája jedno a to isté, sú stavané na Ubuntu 18.04 BionicBeaver a grafickom prostredí MATE vo verzií 1.20.1.

Ide o Linux Mint 19 Mate, tohoto času v betaverzií, Greenie Linux 18.04 a Ubuntu Mate 18.04. v dnešnej prvej časti si ich stručne predstavíme a poukážem na základné rozdiely, ak nejaké sú. V ďaľšej časti si ich porovnáme v Phoronix test suite, glmark a Hardinfo testoch už nainštalované na SSD disku 120GB s 3mi partíciami, každou so 40GB a bez swapu.

Všetky tri uvedené distribúcie používajú repozitáre Canonicalu, poprípade doplňujúce a desktopové prostredie Mate. Radia sa medzi užívateľsky prívetivejšie a vhodné aj pre začiatočníkov.

Screenshoty a užívateľský test som robil v Oracle Virtualbox 5.2.6 r120293 z dôvodu problematickej inštalácie Linux Mint 19 Beta na testovací notebook s Intel BayTrail procesorom. V tomto teste ma zaujímal hlavne  pocit z daných distribúcií, ich rýchlosť, prívetivosť pre užívateľov. Taktiež ma zaujímalo porovnanie ich funkčnosti v štandardnej neupravenej inštalácií pre Slovensko a Česko.

Podmienky pre všetky tri OS boli rovnaké, inštalácia z aktuálneho ISO obrazu stiahnuté zo stránok distribúcie. Prevedenie aktualizácie, doinštalovanie grafického adaptéru pre Virtual box a pripojenie Guest Addition cd do virtualboxu.

Rozlíšenie VM bolo nastavené na 1280×1024, Priradené 1 jadro procesora povolená hardvérová virtualizácia,  2878MB ram, povolená 3D akcelerácia a 128MB video ram, virtuálny disk bol nastavený na dynamický s prvotnou veľkosťou 15GB. Host operačný systém bol Windows 7 Profesional 64bit.

vb_osvb_video

Obr. Virtuálne počítače.

Test v podstate prebiehal bežným spôsobom akoby používania počítača, prehliadanie webových stránok, vždy 5 tabov (môj blog, domovskú stránku distrowatch, stránku greenie na sourceforge, domovskú stránku ubuntu mate a domovskú stránku linuxmint). Otvorené vo Firefoxe 60.0.2 64bit a Chromium 66.0.3359.181 64bit bez blokovača reklám.

Taktiež som spustil cez Hard info generovanie reportu vrátane benchmarku, ale keďže to je robené vo virtual boxe, tak tie testy nie sú až tak priekazné sú skôr len na nástrel chovania sa OS.

Predstavenie.

Greenie linux 18.o4 
Domovská stránka
Typ OS: Linux
Založená na: Debian, Ubuntu LTS
Pôvod: Slovensko
Autor: Stanislav Hoferek
Architektúra: x86_64
Pracovné prostredie: MATE
Kategória: Začiatočníci, Desktop, Live Medium

Začnem domácim Greenie linuxom.
Podľa výpisov je celé Greenie postavené na Ubuntu 18.04.01 (BionicBeaver) po ktorom nesie aj označenie a na linuxovom jadre 4.15.0-23 generic 64bit z 23.5.2018.
Nainštalovaných je 2077 balíčkov z toho 4 špeciálne, ktoré v podstate robia z Ubuntu Greenie (greenie-apps, greenie-config, greenie-pl a greenie-skcs) použitých je 7.26GB na disku po inštalácií a prevedení všetkých updatov.
Špecialitou Greenie je zameranie na Slovensko a Česko, čo vidieť vo výsledku, keďže obsahuje slovenský preklad bez chýb.

Použitá téma pre prostredie MATE 1.20.1 je Ambiant mate, osobne mám radšej tmavú tému black mate ale vybraná tiež neurazí a k zmene na inú tému stačia 3 kliknutia myši. Taktiež sú tu dva panely na hornej a dolnej časti obrazovky. Osobne uprednostňujem, kvôli širokouhlým displejom, panel vľavo a dole dock.

Obr.  Prostredie Greenie linux po inštalácií.

Zhodnotenie:

Oproti Ubuntu MATE sú pridané hry, prehliadač Chromium, GIMP vo verzií 2.10, Pinta, Shotwell, Evince, Htop, jednoduchý dock Plank, Kazam, Synaptic, niekoľko nástrojov, Calibre a podobne.
Čo mi tu chýba je Conky, ale ten sa dá doinštalovať.
Viac o rozdieloch sa dá nájsť na blogu Greenie Linuxu priamo od autora alebo v časti najčastejšie otázky . V podstate pre bežného užívateľa prechádzajúceho z Windows by som odporučil ako prvý z týchto troch.

Plusy:
+ nízka obsadenosť RAM, v priemere okolo 520MB, ktorá bohužial po spustení Firefoxu narástla na 1,08GB a pri Chromium na 1,06GB
+ v podstate pre bežného užívateľa predinštalované všetko čo by mohol potrebovať
+ svižné a príjemné prostredie
+ ťaháky v češtine a slovenčine k práci s linuxom
+ výber programov. Doplnené a zredukované predinštalované programy
+ vizuálne na 90% podobné ako Ubuntu Mate z ktorého vychádza

Mínusy:
– vizuálne na 90% podobné ako Ubuntu Mate z ktorého vychádza


Ubuntu MATE 18.04 
Domovská stránka
Typ OS: Linux
Založená na: Debian, Ubuntu
Pôvod: Veľká Británia
Architektúra: armhf, i386, powerpc, x86_64
Pracovné prostredie: MATE
Kategória: Začiatočníci, Desktop, Live Medium, Raspberry Pi

Na Ubuntu Mate 18.04 je v podstate postavený vyššie uvedený Greenie Linux. Na rozdiel od Greenie je Ubuntu Mate programovo chudobnejší a pre bežné používanie je nutné siahnuť buď po inštalácií Synapticu, ktorý z neznámeho dôvodu nie je súčasťou inštalácie, alebo použiť Software Boutique, čo je vlastne grafický repozitár.

Použitý je starší kernel 4.15.0-23 generic 64bit a nainštalovaných je 1873 balíčkov, ktoré zaberajú 6,9GB po aktualizácií. Pokiaľ však chceme mať plnohodnotne doinštalovaný systém tak veľkosť stúpne na 8,4GB. Téma pre prostredie MATE 1.20.1 je Ambiant mate, ktoré je rovnako použité v Greenie linux vrátane dvoch panelov.

Obr. Ubuntu Mate. Ako rodič Greenie linuxu sa nezaprie.

Zhodnotenie:

Ubuntu MATE je velmi dobre odladená distribúcia. Mate, ktoré vychádza z GNOME 2, je vhodnejšie pre staršie počítače či súčastné Celerony a Pentiá postavené na Intel Atom a aj prechod na framework GTK+v3 mu evidentne prospel.
Ubuntu MATE je svižné málo náročné na systémové prostriedky a odladené. Problém bol v testoch Hardinfo, kde Greenie v podstate bolo posledné, ale išlo o testy vo virtuálnom prostredí, tak uvidíme ako to bude v reálnych testoch. V podstate z neho vyššie uvedené Greenie vychádza, ale v ich porovnaní mi príde po inštalácií Greenie použiteľnejšie.

Plusy:
+ software boutique – centrum pre inštalovanie programov
+ menší výber programov
+ menší priestor na disku
+ nízka obsadenosť RAM, okolo 420MB

Mínusy:
– vyššia spotreba RAM samotného systému. Priemerne okolo 720MB
– menší výber programov
– chýba synaptic
– pár chýb v preklade do slovenčiny


Linux Mint 19 MATE Beta
Domovská stránka
Typ OS: Linux
Založená na: Debian, Ubuntu (LTS)
Pôvod: Írsko
Architektúra: i386, x86_64
Pracovné prostredie: MATE
Kategória: Začiatočníci, Desktop, Live Medium

Linux mint 19 je postavený na Ubuntu 18.04.01 (BionicBeaver) a na linuxovom jadre 4.15.0-23 generic 64bit podobne ako aj Greenie Linux a Ubuntu Mate. Je nainštalovaných 2074 balíčkov, čo je o 3 menej ako v Greenie, použitých je však 14,76GB na disku po inštalácií a prevedení všetkých updatov, čo je dvojnásobok veľkosti ako Greenie linux. Z toho počtu je 27 balíčkov, ktoré menia Ubuntu Mate na Linux Mint.  Použitá téma pre prostredie MATE 1.20.1 je Ambiant mate ako aj u predošlých dvoch distribúcií.

Obr. Linux Mint 19 Mate v Beta verzií

Zhodnotenie:

Váham nad hodnotením. Jednak ide o beta verziu, na druhej strane človek očakáva aj od beta verzie istú stabilitu. Ide vizuálne o prívetivú distribúciu veľmi povedomú užívateľom Windows. Otváranie okien bolo však dosť pomalé hlavne vo Firefoxe. Taktiež nároky na systémové prostriedky sú neobvykle vysoké. Systém si vezme, bez spustených aplikácií, 680MB.
Na druhej strane vo virtualboxe štartoval Linux Mint 19 najrýchlejšie.
Momentálne však beta verziu nemôžem odporučiť. Počkám si na oficiálny release a s ním prevediem aj testy na fyzickom počítači.

Plusy:
+ prístup k užívateľovi
+ inštalácie programov cez “mint store”
+ rýchly štart

Mínusy:
– stabilita
– obsadenosť RAM od 650MB po 809MB bez spustených aplikácií


Testy v hardinfo.

hardinfo_test

Každý virtuálny počítač bol nastavený iba na jedno jadro z procesoru Intel Pentium G3240 a na fixný takt 3,1GHz. počas testov nebol zapnutý žiadny iný program v hoste ani vo virtuálnom počítač a počítač nebol na internete.

 

Rozdiel medzi APT a APT-GET

Viacerí ľudia sa ma pýtali aký je rozdiel v inštalácií cez apt a apt-get.

V podstate plnia rovnakú funkciu, až na to, že apt má viac možností nastavenia.

Apt je podmnožina príkazov apt-get a apt-cache, ktoré poskytujú potrebné príkazy na správu balíkov, a ako vidiet nižšie v tabulke, sú skoro rovnaké.

Apt má o niečo viac možných funkcií ako napríklad príkaz list, ktorý vylistuje nainštalované balíky a taktiež vie filtrovať výpis.

Apt taktiež je možné konfigurovať cez apt.conf, ten je ale bez nastavení prázdny (by default) k jeho funkciám podprobnejšie nabudúce. Zatiaľ niečo aspoň z manpages 

apt_listObr. príkaz apt list s vyhladaním záznamu steam a steam*

apt_prikazyObr. Prehľadné porovnanie apt a apt-get v tabuľke

Viac podrobnejších informácií sú na manpages debianu

k príkazu APT 
k príkazu APT-GET 
k príkazu APT-MARK pre automatickú inštaláciu
k príkazu APT-KEY 

GNU/linux na chromebooku

Konkrétne ide o ACER CB3-111 C5D3 z roku 2014. Je to môj prvý chromebook a bol som s ním na cestách veľmi spokojný.
Problém nastal až teraz, keď odišla sieťová wifi karta a náhradná v našich končinách je vzácnosť.
ChromeOS rozpoznal usb ethernet kartu AXAGO, ale nespojazdnil som v tom inú wifi kartu v M.2 slote ani v USB. Pod galliumos momentálne fungujem na nanoUSB sieťovej karte NETIS WF2120 v cene cca 4€.

Tak po troške hľadania som sa rozhodol na tento BayTrail notebook, inak blízky príbuzný s ACER ES1-111M, prehodiť na GNU/Linux.

Prvý pokus bol podľa wiki archu s tým, že namiesto archu som tam chcel dať Manjaro.
Flash firmvéru prešiel v pohode, až na to, že sa mi Manjaro nepodarilo dostať na eMMC disk.
Je možné, že chyba bola u mňa, lebo pri prvej inštalácií mi Manjaro sformátovalo disk a nič nenabehlo. Pri druhej došlo k chybe zápisu na eMMC disk.

Riešením bolo použiť recovery USB a vrátiť do chromebooku ChromeOS a opäť spraviť flash.

Druhý pokus vyšiel, ale podľa návodu od Mr Chromebox.

Flash firméru som urobil úplný na Tianocore UEFI. Chromebook Acer Chromebook 11 (CB3-111/131) GNAWTY podporuje všetky tri verzie, ja som sa ale rozhodol pre úplnú zmenu a nainštaloval som FULL ROM firmware (UEFI).
tiano_splashObr. Štartovacia obrazovka (Zdroj: MrChromebox)
Následne som otestoval MX17 64bit v live verzií a až na pár drobností som bol spokojný.
Problém ale bolo úložisko, 16GB eMMC je málo. ak si odpočítam swap, ostalo by mi 5-6GB na dáta a to je dosť málo.

Obr. Live MX17

Je síce možné použiť SDHC kartu, ale tam zase hrozí, že si ju zalomím, keďže cca 1cm prečnieva von zo slotu. A chromebook ma iba 2 USB porty (USB 2.0 a USB 3).

Ďaľším problémom sa ukázala klávesnica, ktorá je iná ako na štandardných notebookoch.

chrbook_vs_acerObr. Pre porovnanie chromebook ACER GNAWTY (vľavo) a ACER ES1-111M.

Takže nakoniec som sa rozhodol pre GalliumOS.

Je vyslovene stavaný na BayTrail zariadenia, plne spolupracuje s MrChromebox firmvérom, a je na xfce.

desktopObr. GalliumOS.

Postup bol úplne jednoduchý.

1. flash firmvéru na MrChromebox.
v chromeOS som spustil shell (ctrl+alt+F2 (šipka vpravo))
a príkazmi:

shell
sudo su
cd; curl -LO https://mrchromebox.tech/firmware-util.sh && sudo bash firmware-util.sh

stiahol, spustil flashovací script a pomocou voľby č. 3 nainštaloval alternatívný firmvér

fwutil_mainObr.  Spustený skript na ChromeOS (Zdroj: MrChromebox)

2. stiahnutie a inštalácia GalliumOS

Zo stránky galliumos.org/download som stiahol verziu pre môj procesor, v tomto prípade Baytrail, a za pomoci etcheru vytvoril bootovateľný USB kľúč.
Etcher som volil z dôvodu toho, že unetbootin mi už viac krát spôsobil nefunkčnosť média.
Samozrejme je možné to urobiť akýmkoľvek programom ale musí byť vo formáte dd Linux aj MacOSX to vedia bez problému, pod windows napríklad Rufus ale zápis treba dať ako Write in DD-Image mode nie ako ISO.
Inštalácia po štarte do grafického módu trvá okolo 12 minút.

Následne prešli aktualizácie (315 aktualizácií po reštarte) a následný reštart.

Osobne som zaktualizoval jadro na 4.15.4, ale nie je to nutné.

Po updatoch som doinstaloval pár utilít:
inxi, Cairo-dock, GIMP, LibreOffice, Calibre, Clipit, DoubleCommander, Filezilla, Geary, gedit, LightZone, Nomacs, Stellarium a PDF Shufler. Odinštaloval Chromium a nainštaloval Chrome a ktomu pár hier – Supertux Kart, Kapman, AisleRiot Solitaire, Hearts.

Na ukážku dole galéria a tiež Phoronix testy na openbenchmarking.org 

galiumvsubuntu18Obr. Pre porovnanie PTS/test Ubuntu 18.04 Alfa a Gallium OS. 

Recenzia chromebooku GNAWTY na notebookcheck 

Parametre:

Acer Chromebook 11 CB3-111-C5D3

CPU: Intel Celeron N2840 2,16GHz @2,58GHz (Turbo) DualCore
TDP: 7,5 W
RAM: 2GB DDR3 onboard
Disk: 16GB eMMC HAG2e onboard flash pamäť
Grafická karta: integrovaná Intel HD Graphics
Displej: 1366×768
Operačný systém:
dodávaný – ChromeOS
súčastnosť – GalliumOS 64bit

Plusy:

váha
rozmery
pevne panty
touchpad
tichý, pasívne chladenie
rýchlosť boot(studeny štart za 13s)
dodávaný operačný cez 10 hodín

Mínusy:

pomalý flash disk
SDkarta z čítačky presahuje okraj notebooku o cca 0,5-1cm
BayTrail procesor
nemožný upgrade ram
iba 2 USB porty (1xUSB3+1xUSB2)

ACER ES1-111M-C02R

CPU: Intel Celeron N2840 2,16GHz @2,58GHz (Turbo) DualCore
TDP: 7,5 W
RAM: 2GB DDR3L 1066 SO-DIMM Samsung
Disk: 32GB eMMC onboard HBG4e_ flash pamäť
Grafická karta: integrovaná Intel HD Graphics
Displej: 1366×768
Operačný systém:
dodávaný – Windows 8.1
súčastnosť – MX17 64bit

Plusy:

váha
rozmery
pevne panty
touchpad (rozsireny rezim)
možný upgrade ram
výdrž na batériu do 10 hodín

Mínusy:

pomalý flash disk
SDkarta z čítačky presahuje okraj notebooku o cca 0,5-1cm
nie je možný upgrade ani výmena disku
“tabletový” procesor
zlý pozorovací uhol obrazovky
dodávaný operačný systém

Galéria:

Vytvorte si webové stránky alebo blog na WordPress.com.

Up ↑