AMDGPU driver Debian 10

Pokiaľ potrebujete OpenCL alebo uzavreté ovládače ku grafickým kartám od AMD, na Debian 10 (Buster) alebo Debian 9 (stretch) a jeho forky to je trochu problém. Funguje to na MX linuxe, Devuane a s drobnými zmenami na Ubuntu.

!!! Podmienkou je kernel 4.19 !!!

Riešenie však existuje. Je pre Debian stretch alebo buster s kernelom 4.19.x

RH: Odporúčam stiahnuť vopred AMD linux driver (balíček pre Ubuntu 18.04.x)

Posledná verzia s patchmi je : Radeon™ Software for Linux® 19.30 (vydaný 12. Augusta 2019)

Postup je práve pre tieto ovládače AMD linux driver 19.30:

Rozbaľte archív  stiahnutý zo stránky AMD za pomoci nástroja na správu archívov alebo v termináli:

tar -xvf amdgpu-pro-19.30-855429-ubuntu-18.04.tar.xz

nainštalujte iba tieto dva balíčky: amdgpu-dkms a amdgpu-core.
Otvorte si terminál v mieste kde je rozbalený archív s ovládačmi a zadajte:

sudo dpkg -i amdgpu-core_19.30-855429_all.deb amdgpu-dkms_19.30-855429_all.deb

Nechajte prejsť celú inštaláciu a následne reštartujte počítač.

priebeh vyzerá nasledovne:

$ sudo dpkg -i amdgpu-core_19.30-855429_all.deb amdgpu-dkms_19.30-855429_all.deb
Vyberá sa predtým nevybraný balík amdgpu-core.
(Číta sa databáza ... momentálne je nainštalovaných 325314 súborov alebo adresárov.
Preparing to unpack amdgpu-core_19.30-855429_all.deb ...
WARNING: This package was intented to be installed on Ubuntu 18.04 and may not work as expected on Debian GNU/Linux 10.
Unpacking amdgpu-core (19.30-855429) ...
Vyberá sa predtým nevybraný balík amdgpu-dkms.
Preparing to unpack amdgpu-dkms_19.30-855429_all.deb ...
Unpacking amdgpu-dkms (19.30-855429) ...
Nastavuje sa balík amdgpu-core (19.30-855429) ...
Nastavuje sa balík amdgpu-dkms (19.30-855429) ...
Loading new amdgpu-19.30-855429 DKMS files...
Building for 4.19.0-6-amd64
Building for architecture amd64
Building initial module for 4.19.0-6-amd64

Done.
Forcing installation of amdgpu

amdgpu.ko:
Running module version sanity check.
- Original module
- Found /lib/modules/4.19.0-6-amd64/kernel/drivers/gpu/drm/amd/amdgpu/amdgpu.ko
- Storing in /var/lib/dkms/amdgpu/original_module/4.19.0-6-amd64/amd64/
- Archiving for uninstallation purposes
- Installation
- Installing to /lib/modules/4.19.0-6-amd64/updates/

amdttm.ko:
Running module version sanity check.
- Original module
- Installation
- Installing to /lib/modules/4.19.0-6-amd64/updates/

amdkcl.ko:
Running module version sanity check.
- Original module
- Installation
- Installing to /lib/modules/4.19.0-6-amd64/updates/

amd-sched.ko:
Running module version sanity check.
- Original module
- Installation
- Installing to /lib/modules/4.19.0-6-amd64/updates/

depmod....
System has not been booted with systemd as init system (PID 1). Can't operate.
Failed to connect to bus: Počítač je vypnutý

Backing up initrd.img-4.19.0-6-amd64 to /boot/initrd.img-4.19.0-6-amd64.old-dkms
Making new initrd.img-4.19.0-6-amd64
(If next boot fails, revert to initrd.img-4.19.0-6-amd64.old-dkms image)
update-initramfs.............

DKMS: install completed.

Hotovo.

Pokiaľ máte Debian stretch (9.9), odporúčam ale pred inštaláciou spraviť upgrade mesa, libdrm, libglvnd, wayland  z repozitára stretch-backports.


Pokiaľ máte Debian Buster (10) a APU AMD Raven Ridge, alebo nechcete použiť časť ovládačov pre Ubuntu,  riešenie je trochu iné ale s rovnakým výsledkom.

Taktiež tento postup funguje v Linux Mint 18 a 19.

Pridajte si non-free repozitáre.

Editujte si súbor /etc/apt/sources.list a pridajte zdroje.

deb http://deb.debian.org/debian/ buster main non-free contrib
deb-src http://deb.debian.org/debian/ buster main non-free contrib

deb http://security.debian.org/debian-security buster/updates main contrib non-free
deb-src http://security.debian.org/debian-security buster/updates main contrib non-free

Uložte a aktualizujte systém.

Následne v termináli nainštalujte uzavreté ovládače.

sudo apt install firmware-linux firmware-linux-nonfree libdrm-amdgpu1 xserver-xorg-video-amdgpu

Inštalácia OpenCL:

sudo apt install mesa-opencl-icd

Pokiaľ chcete aj podporu vulkanu, spustite príkaz:

sudo apt install mesa-vulkan-drivers libvulkan1 vulkan-tools vulkan-utils vulkan-validationlayers

 

Hotovo

MX Linux 19 patito feo

21.10.2019 vyšiel nový build MX linuxu s číslom 19 a kódovým menom Patito Feo, čo v španielčine znamená Škaredé káčatko.

A musím povedať že výsledok MX 19 je rovnaký ako v rozprávke  Hansa Christiana Andersena. Systém je rýchly a stabilný a po chvíli úprav aj veľmi pekný. Presne ako som na to zvyknutý.

Čo k nemu povedať, má niekoľko noviniek, vrátane prvej verzie FAQ v slovenskom jazyku.

Stručný zoznam noviniek:
Základom je debian 10.1 (buster), antiX a MX repozitáre.
Xfce 4.14
GIMP 2.10.12
MESA 18.3.6
najnovší kernel 4.19
opatchované sudo
Firefox 69
VLC 3.0.8
Clementine 1.3.1
Thunderbird 60.9.0
LibreOffice 6.1.5 (vrátane bezpečnostných záplat)
a množstvo noviniek v MX repozitároch.

Na stiahnutie je k dispozícií na stránke mx linuxu alebo na sourceforge

MX linux má primárne DE xfce4, vo verzií 19 je to nová verzia 4.14. Plne ale podporuje v inštalátore programov aj iné DE, ako Gnome, LXDE, KDE5, Mate a Budgie, v test repozitároch má aj Cinnamon. Všetky dostupné DE som však neodskúšal, Budgie ani openbox. Z dostupných mi prišli trochu nepraktické len LXDE a Gnome3, ale to je len osobný dojem, poznám ľudí, ktorým dané prostredia vyhovujú.

Galéria MX linux 19

MX linux 19 xfce4 4.14.1

MX linux 19 Cinnamon 4.2.4

MX linux 19 GNOME 3.30.2

MX linux 19 LXDE 0.10

MX linux 19 Mate 1.20.4 mate

MX linux 19 KDE Plasma 5.14.5

Antix linux s xfce4

Antix linux je veľmi ľahká distribúcia, je relatívne konzervatívna a je bez systemd.

Osobne používam MX linux ale antix mám na slabších počítačoch (laptope a na POS Radiant System P845 – F003). Osobne nemám problém s wm icewm alebo fluxboxom, ale človek občas potrebuje plnohodnotné DE, aspoň ja mám rád xfce alebo Mate. A to mi trochu na antixe chýba / chýbalo.

Na fóre mx linuxu som našiel príspevok od manyroads (MARK RABIDEAU) kde pridal svoju alfa verziu antixu s xfce4. Stiahol som si jeho ISO ale padalo mi a bolo nestabilné aj vo virtualboxe.

Obr. antix 19 beta xfce vo virtualboxe.

 Následne som si nainštaloval čistý antix 17.4 32bit.

Obr. Antix 17.4 32bit s Fluxboxom a icewm

screenshotObr. moja inštalácia Antix s icewm

Nedalo mi to a cez MX software installer nainstaloval xfce4 spolu s lightdm. Mimo to je možné doinštalovať MATE, Cinnamon, KDE či gnome.

Po inštalácií a reštarte som sa dostal do základného vzhľadu DE xfce 4.12. Pre istotu som previedol update a doinštaloval Slimjet. Test s antixom prebehol uplne bezproblemovo, taktiež pripojenie a inštalácia grafického tabletu (Genius F610E) ktorý mi pod fluxboxom nešiel, pod xfce ide.

Takže som odstránil ostatné wm a vyčistil inštaláciu wm.

RH: Ide o trochu dlhší reťazec príkazov, ale je to rýchlejšie ako odinštalovávať postupne. Druhá možnosť je všetko to odinštalovať cez synaptic. 

sudo apt remove fluxbox desktop-defaults-fluxbox-antix fluxbox-themes-antix jwm desktop-defaults-jwm-antix herbstluftwm desktop-defaults-hlwm-antix slim icewm desktop-defaults-icewm-antix icewm-common  icewm-themes-antix icewmcc-antix rox-filer desktop-defaults-rox-antix spacefm desktop-defaults-spacefm-antix spacefm-commonlxterminal

Následne, po reštarte, som ešte spustil dočistenie systému.

sudo apt update
sudo aptautoclean
sudo apt autoremove

 

A doinštaloval som si pár utilít, hlavne xfce4-goodies

sudo apt install gnome-disk-utility gcolor2 filezilla baobab ristretto xfce4-goodies

Obr. xfce menu vs xfce whisker

Doplnil som si programy a mnou používané utility.

pred_xfceObr. Screenshot z gparted pre inštaláciu antix 17.4 32bit full.

po_xfceObr. Screenshot z gparted po inštalácii xfce4 a programov do antixu 17.4 32bit full.

Inštalácia narástla o 100MB, záťaž na pamäť ale stúpla cca o 120MB.  co nie je zlé. Oproti MX linux 18.3 je to o niečo menej.

RH: celý postup aj blog bol urobený iba pre študijný účel, aj keď na netbooku ASUS X101CH ostáva.

Zoznam doinštalovaných programov:

baobab
bittorrent
calibre
cherrytree
conky + conky-all
dosbox
evince
filezilla
firejail + firetools
fuseiso
galculator
gedit
gnome-commander
gnome-disk-utility
gnupg
gnupg-agent
kupfer
leafpad
libreoffice
lightdm
lm-sensors
mupdf
pdfshuffler
pinta
qbittorrent
ristretto
slimjet 23.0.9.0 i386
xmms

antix_xfce_finalObr. Finálny vzhľad Antix s xfce4. rozlíšenie na monitore je 1024×600

TLP UI grafické nastavenia pre notebooky

Pre GNU/Linux a notebooky sú k dispozícií viaceré utility pre optimalizáciu výkonu a spotreby. Ja dlhšiu dobu používam TLP a vyhovuje mi, že je súčasťou distribúcie, ktorú používam (MX linux).

bateriaObr. Batéria

Nie každý si vie nastaviť tieto utility v príkazovom riadku.

Momentálne sa objavila relatívna novinka TLP UI, ktorá je v stave BETA ale plne použiteľná.

Pre použitie musíte splniť 3 podmienky:

  • nainštalované TLP
  • knižnice Gtk3
  • nainštalovaný Python3

needObr. Kontrola závyslostí. vyžaduje sa TLP, knižnice GTK3 a python3.

Autori sa snažili v TLPUI obmedziť nastavenia na bezpečné, aby aj menej skúsený užívateľ vedel zmeniť nastavenia a aby si nepoškodil systém.

Stačí si stiahnuť archív z gitu a rozbaliť ho (odporúčam adresár download/stiahnute) a následne spustiť v termináli príkaz

python3 -m tlpui

 

Obr. TLPUI

Celé menu je defaultne v angličtine, k dispozícií je nemčina, ruština, francúština a čínština. Menu a karty sú vcelku prehľadné a aj pri základnej znalosti angličtiny je jednoduché nastaviť šetrenie napájania. Osobne odporúčam nastaviť iba wifi – deaktivovať šetrenie wifi karty na batériu, čo zlepší signál pri používaní notebooku na batériu.

wifi_powerObr. šetrenie batérie znížením napájania wifi karty.

Defaultne je TLP veľmi dobre nastavené.

Pre mňa osobne je ešte veľmi zaujímavá karta Graphics, keďže mám dual radeon (APU a grafická karta) a nastavenie AHCI pre sata.

Galéria TLPUI:

 

git TLPUI

PPA TLPUI (Ubuntu/Linux Mint)

Prechod z MS Windows na GNU/Linux – distribúcie

V predošlom poste  som rozdelil distribúcie do 4 skupín:

UBUNTU a deriváty, Debian a deriváty, ARCH a deriváty a Fedora a príbuzné.

Osobne už skoro 14-15 rokov fungujem na deb ramene GNU/Linux (debian a Ubuntu) tým, ako som v 2005 prešiel na Ubuntu 5.04. Predtým som používal rpm (RedHat a neskôr Fedora) distribúcie.

ubuntu_510Obr. Ubuntu 5.10 kedysi sa takéto, vcelku pekné cd distribuovali. Prišlo mi balíkom 500-1000 kusov CD a tie som potom preposielal v SR alebo porozdával.


V súčasnosti je najviac rozšírené Ubuntu a jeho deriváty, i keď vychádza z Debianu je trošku odlišné, ale v podstate vďaka Ubuntu sa aj GNU/Linux rapídnejšie rozrástol.

Medzi ne patria (abecedne):

BackBox Linux
CAELinux
CAINE
DEFT X va
Edubuntu
Kali linux
Karoshi
KDE neon
Linux Lite
Linux Mint
LliureX
Lubuntu
MAX: Madrid_Linux
Nitrux
OSGeoLive
Peach OSI
Peppermint OS
SuperX
Ubuntu Mate
Xubuntu
Zorin OS

Celý zoznam na distrowatch má 55 aktívnych distribúcií


Druhou skupinou sú Debian forky, kde sa v súčasnosti nachádzajú aj, v súčasnosti asi najľahšie distribúcie, z pohľadu náročnosti na hardvér. Pod Debian patria aj všetky distribúcie stavané na Ubuntu.

antix
Bodhi
Clonezilla
deepin
Devuan
elementaryOS
Elive
Knoppix
Kylin (Ubuntu Kylin)
Linux Kodachi
MX linux
Netrunner
Parrot
Pop! OS
Q4OS
Robolinux
Septor
Slax
Sparky linuxTails
SteamOS
Voyager

Zoznam aktívnych distribúcií na distrowatch.comvrátane Ubuntu derivátov.


Treťou skupinou sú deriváty ARCH

Antergos
ArcoLinux
Arch Linux
ArchBang Linux
ArchLabs Linux
Archman GNU/Linux
Artix Linux
BlackArch Linux
Bluestar Linux
Condres OS
Hyperbola GNU/Linux-libre
Chakra GNU/Linux
LinHES
Manjaro Linux
Namib GNU/Linux
Obarun
Parabola GNU/Linux-libre
SwagArch

Zoznam aktívnych distribúcií na distrowatch.com


Štvrtou skupinou sú deriváty Fedory (RedHat)

Berry Linux
CentOS
ClearOS
Network Security Toolkit
OLPC OS
Openwall GNU/*/Linux
Qubes OS
Red Hat Enterprise Linux
Rockstor
Springdale Linux
SuliX

Zoznam aktívnych distribúcií na distrowatch.com


Niektoré z uvedených OSS sú vhodné pre prechádzajúcich z Windows viac, iné menej. Taktiež ale platí, čím prívetivejšie distro, tým náročnejšie na hardvér.

Takže ak máte cca 4-5 ročný počítač alebo notebook tak nemusíte vôbec premýšľať. Pôjde vám ktorákoľvek distribúcia postavená na GNU/Linux.

Takže zhrnieme si to nasledovne do abecedného zoznamu.

Najľahšie distribúcie:

Absolute Linux
antiX Linux
Bodhi Linux
CrunchBang
Linux Lite
Lubuntu
LXLE
MX Linux
Peppermint
Porteus
Puppy Linux
SparkyLinux
Tiny Core

Stredne ťažké distribúcie:

Arch Linux
CentOS
Elementary OS
Linux Mint
LMDE
Manjaro
PCLinuxOS
SolusOS
Ubuntu
Ubuntu Mate

Ťažké distribúcie:

Deepin
Fedora
FerenOS
KDE neon
Kubuntu
openSuse

Aby sme to nenechali až takto jednoduché, upresníme si to.

Ktorákoľvek z uvedených distribúcií je schopná bežať v podstate aj na 30 rokov starom počítači. Veľkú náročnosť hlavne tvorí grafické rozhranie (desktop environment – DE).

Pokiaľ si vyberiete nevhodné DE,  ktoré váš počítač nezvládne, budete mať zlý zážitok z celého OS.

Takže najjednoduchšia rada pre prechod z Windows na GNU/Linux je rozdelenie podľa veľkosti ram a, podľa mňa, najvhodnejšej distribúcií.

menej ako 2GB:
antiX, MX linux, Xubuntu alebo Ubuntu Mate, Manjaro

2-4GB:
Ubuntu, Linux Mint, MX linux, Xubuntu, Ubuntu Mate, Manjaro

nad 4GB:
Ubuntu, Linux Mint, MX linux, Xubuntu, Ubuntu Mate, Manjaro


Poslednou časťou pre prechod z Windows je používanie programov. Pokiaľ budete chcieť používať GIMP určite vám nebude stačiť počítač s minimálnymi parametrami pre ľahkú distribúciu. Jeho použitie na počítači s 1 GB ram je prakticky nemožné.

Taktiež je trošku treba na slabších počítačoch zmeniť spôsob práce s prehliadačom, obmedziť počet otvorených záložiek a okien. Použiť ľahší prehliadač a podobne.

Bohužiaľ celá táto problematika je oveľa zložitejšia a nie je možné ju takto zjednodušiť.

Hlavne treba ku každému hardvéru pristupovať osobitne.

Blog bude zverejnený aj na http://www.linux-mint-czech.cz.

Prechod z MS Windows na GNU/Linux -Hardvér

Pôvodne som plánoval iba jeden článok na tému prechodu z Windows na GNU/Linux.

Čo ma však nenapadlo, je že vo väčšine prípadov ľudia po GNU/Linux siahnu hlavne kvôli tomu, že ich starší / starý hardvér na Windows funguje veľmi pomaly, alebo inak povedané, je na hranici použiteľnosti.

Takže zaleží na tom, na aké použitie bude daný počítač / notebook určený. Takže skúsim to rozdeliť na nejaké bežné použitie a určiť minimálne parametre.

Nebudem sa venovať serverom ale iba desktopom a notebookom.


Začneme tým najzákladnejším použitím na prehľadávanie webu a kancelársku činnosť:

Pre UBUNTU a ich deriváty:
Procesor: akýkoľvek 64bitový
Operačná pamäť: minimálna veľkosť 1GB, odporúčam aspoň 2GB a viac podľa používaného DE
Priestor na disku: nad 20GB

Pre Debian a ich deriváty:
Procesor: x86 s PAE alebo 64bitový
Operačná pamäť: 1GB a viac
Priestor na disku: od 16GB

Pre ARCH a ich deriváty:
Procesor: 64bitový
Operačná pamäť: 2GB
Priestor na disku: 16GB

Pre Fedoru a príbuzné:
Procesor: x86 s pae 1,2GHz
Operačná pamäť: 1GB minimum 2GB a viac
Priestor na disku: 10GB


Pre prácu s grafickými aplikáciami:

Pre UBUNTU a ich deriváty:
Procesor: Minimálne Intel Core2Duo (2jadrový) alebo alternatíva od AMD Athlon x2
Operačná pamäť: 4GB
Priestor na disku: 60GB a viac

Grafická karta s podporou OpenGL 2.x alebo novším

Pre Debian a ich deriváty:
Procesor: Intel Core2Duo(2jadrový) alebo alternatíva od AMD Athlon x2
Operačná pamäť: 4GB
Priestor na disku: 60GB
Grafická karta s podporou OpenGL 2.x alebo novším

Pre ARCH a ich deriváty:
Procesor: Minimálne Intel Core2Duo (2jadrový) alebo alternatíva od AMD Athlon x2
Operačná pamäť: 4GB
Priestor na disku: 60GB
Grafická karta s podporou OpenGL 2.x alebo novším

Pre Fedoru a príbuzné:
Procesor: Minimálne Intel Core2Duo (2jadrový) alebo alternatíva od AMD Athlon x2
Operačná pamäť: 4GB
Priestor na disku: 60GB
Grafická karta s podporou OpenGL 2.x alebo novším


Pre náročnejšiu prácu a hry:

Pre UBUNTU a ich deriváty:
Procesor: Minimálne 2jadrový 64bitový
Operačná pamäť: 6GB a viac
Priestor na disku: 120GB + disk na dáta

Grafická karta s podporou OpenGL 2.x alebo novším

Pre Debian a ich deriváty:
Procesor: Minimálne 2jadrový 64bitový
Operačná pamäť: 4GB
Priestor na disku: 120GB + disk na dáta
Grafická karta s podporou OpenGL 2.x alebo novším

Pre ARCH a ich deriváty:
Procesor: Minimálne 2jadrový 64bitový
Operačná pamäť: 4GB
Priestor na disku: 120GB + disk na dáta
Grafická karta s podporou OpenGL 2.x alebo novším

Pre Fedoru a príbuzné:
Procesor: Minimálne 2jadrový 64bitový
Operačná pamäť: 8GB
Priestor na disku: 120GB + disk na dáta
Grafická karta s podporou OpenGL 2.x alebo novším


Optimálny počítač pre plnohodnotnú prácu na akejkoľvek distribúcií je počítač alebo laptop s požiadavkami na Windows 7.

win7minimum

Obr. požiadavky na Windows 7

Pre  prácu na úprave obrázkov či pre foto, odporúčam kartu s podporou OpenCL (minimom je nvidia GF-710) a pre hry treba vziať do úvahy minimálne požiadavky danej hry, ale odporúčam minimálne nvidia GF 1080 a novší alebo AMD Fury a novší.

snáď v poslednej časti sa pozriem na konkrétne distribúcie pre prechádzajúcich.

Blog bude súčasne zverejnený na www.linux-mint-czech.cz

Prechod z MS Windows na GNU/Linux

K napísaniu dnešného, relatívne dlhého, blogu ma viedlo opakovanie sa otázok a chýb na fóre Linux Mintu.

Na úvod chcem povedať, že som prešiel relatívne dlhým vývojom používania OS od mojho života s platformou x86 a x64. Začínal som na RedHat linuxe (nepliesť si s terajším RHEL) cez Knoppix, Mandrake, Mandriva, Fedora, Fedora Core, Suse, Debian, FreeSpire, PC LinuxOS, ABCLinux, Gentus, Gentoo, Ubuntu, Linux Mint, Novell Netware až po  Windows 95, NT, 98, ME, 2000, XP, Vista, 2003, 2008 či Windows 7. Istý čas som mal vlastnú distribúciu na Suse linuxe a vždy ma fascinovalo, že väčšina ľudí v okolí sa ani nenamáha si niečo otestovať, od screenshotovať a podobne.

A tým sa dostávam k 90% problémov ktoré sa riešia neustále a dookola na fórach.

Prečo to na Windows ide a na Linuxe nie.
No otázka je postavená trochu nesprávne. Na Windows to nejde na prvú tiež, a naopak  často to práve na GNU/Linux ide.

Pripomeniem spôsob inštalácie desktopu na doske ASRock H81M-ITX s  procesorom Intel Pentium G3240.

Najprv na Windows 7 SP1 64bit:

Prebehla inštalácia z USB flešky pripravenej v MediaCreator Tools. Po reštarte je v systémé 5 neznámych veci:

  1. problém s chladením, nadmerný hluk
  2. sieťová karta nejde a nie je detegovaná
  3. nefunguje škálovanie CPU ani Turbo boost
  4. grafická karta (IGP Intel HD Graphics 4th Generation a nvidia GF-710) ide len v rozlíšení 1024×768
  5. Zvuková karta nejde i keď je detegovaná (Realtek ALC892 Audio Codec)

Takže riešením sú 2 možnosti, použiť staré CD dodávané k doske alebo stiahnuť najnovšie ovládače.

Stiahol som Realtek high definition audio driver, INF driver, Intel Management Engine driver, Atheros Lan driver, Intel USB 3.0 driver, VGA driver, XFast LAN utility, XFast USB utility, spolu 512MB a nainštaloval. po 5 reštartoch mi povolilo overiť Windows a aktivovať. Následne Windows Update preinštaloval mnou stiahnuté ovládače svojimi a z auktualizoval systém. Bez druhého PC alebo liveUSB linuxu by som mal nepoužiteľný počítač.

Windows 10 64bit

Prebehla inštalácia z USB flešky pripravenej v MediaCreator Tools. Po reštarte v systémé 4 neznáme veci:

  1. problém s chladením, nadmerný hluk
  2. sieťová karta nejde a nie je detegovaná
  3. grafická karta (IGP Intel HD Graphics 4th Generation a nvidia GF-710) ide len v rozlíšení 1024×768
  4. Zvuková karta nejde i keď je detegovaná (Realtek ALC892 Audio Codec)

Takže stiahol som Realtek high definition audio driver, INF driver, Intel Management Engine driver, VGA driver, XFast LAN utility, spolu 438MB a nainštaloval. Po reštarte, iba jednom, ma pustil overiť. Nepáčili sa mu ovládače ale akceptoval ich.

MX linux 18.3 64bit

Po spustení liveUSB a prebehnutí inštalátoru a následnom reštarte si systém stiahol 98MB aktualizácií.
Všetky zariadenia boli rozpoznané vrátane Intel Rapid Storage, USB3 a 1Gbps sieťovky.

Nie je to nič výnimočné,ze prebehne inštalácia takto, ale tiež sú časté problémy s hardvérom pod GNU/Linux.

Na druhej strane presne opačne to je na notebooku HP Compaq nx6310, pod Windows 7 a 8 ide všetko okamžite po inštalácií. Pod GNU/Linux (otestované viaceré 32bitové  distribúcie) je problém s wifi sieťovou kartou Broadcom BCM4311, kde treba nainštalovať b43 driver. Ethernetová karta Broadcom BCM4401-B0 ide bez problému.

Trošku iný a zložitejší prípad je notebook FUJITSU SIEMENS ESPRIMO Mobile D9500 s procesorom Intel C2D T5250 a sieťovými adaptérmi Marvell 88E8055 PCI-E Gigabit Ethernet a Intel PRO/Wireless 3945ABG.  Windows 7 a 10 s procesorom problém nemajú, ale nepoznali ethernetovú1Gbps kartu Marvell. Linux zase mal problém s procesorom, alebo lepšie povedané s grafickým čipom a z Wifi kartou. Na Windows 7 ani 10 sa mi ale sieťovku v 1Gbps režime rozchodiť nepodarilo, kdežto pod linuxom ide v plnej rýchlosti a a aj problém s grafickým adaptérom Intel Mobile GM965/GL960 sa podarilo vyriešiť cez pridanie reťazca v GRUB2. Wifi sieťová karta potrebovala doinštalovať ovládač iwl3945.

Takže ano, ísť to ide na oboch platformách, ale je nutnosť hľadať riešenia. Cez Google alebo na fóre.

Tým som však chcel poukázať, že ani MS Windows ani GNU/Linux nie sú 100% ale dajú sa vyriešiť. Či už riešením od výrobcu hw (Microsoft) alebo cez komunitu.


V ďalšom kroku ukážem ako správne prejsť na Linux z Windows. Z mojich skúseností viem že niektoré distribúcie majú problém s najnovšími notebookmi alebo základnými doskami, s procesormi a grafickými kartami býva minimálny problém.

Tak v prvom rade potrebujeme zistiť, čo v danom počítači je, a keďže je funkčný Windows je možné sa pozrieť do Správcu zariadení alebo, pre bežných ľudí optimálnejšie, použiť utilitu na získanie informácií o počítači.

Osobne dávam prednosť pri utilitách HW Info poprípade Speccy.

win_zariadeniaObr. Správca zariadení – nepozná Intel Rapid Store

speccyObr. Speccy – pri kliknutí v pravej časti zobrazí podrobné informácie o komponente

hw_info.pngObr. HWInfo64 – súhrnné informácie. Po zatvorení je možné získať podrobné informácie o komponentoch či senzoroch.

hardinfo_mxObr. ten istý počítač v MX Linux 18.3 a v programe HardInfo

Následne je nutné si vybrať  distribúciu GNU/Linux. Nemusí to byť natrvalo, ono časom ako človek mení priority či prácu často distribúciu zmení.

RH: Pre začiatočníkov je odporúčaných pár distribúcií: Ubuntu (a samozrejme jeho verzie s iným grafickým rozhraním Kubuntu, Xubuntu či Ubuntu Mate), Manjaro s rodiny Archu, Fedoru alebo iné ako PeppermintOS, Linux Mint, Deepin linux, Zorin OS, MX linux. Pre ich vizuálne porovnanie odporúčam stránku Distrowatch alebo priamo stránky distribúcií. 

Poprípade odporúčam pozrieť si môj starší post na linux-mint-czech.cz ohľadom smerovania OS a tiež diskusiu k nemu. Sú tam screenshoty z rôznych OS a tiež možné nástrahy pri prechode.

Osobne nováčikom odporúčam Ubuntu Mate, jednou z výhod je podobnosť s Windows, ale všetky grafické rozhrania (Desktop Environments) sú plne konfigurovateľné.

RH: pokiaľ viete po anglicky odporúčam stiahnuť si a prečítať brožúrku od Larryho Bushey Ubuntu MATE: Upgrading from Windows or OSX 

Knižka je vydaná  pod Creative Common licenciou.

Po stiahnutí ISO obrazu, podľa architektúry procesoru 64 alebo 32 bit, odporúčam na otestovanie použiť USB flešku, aspoň 8GB, a nie napáliť na dvd.

Na zápis na flešku je vhodné použiť program Balena Etcher, ktorý je dostupný pre Windows aj Linux, a keďže stále sme  na zariadenís Windows….

RH: V prípade potreby je možné použiť aj spoľahlivý Rufus

Použitie Etcheru je jednoduché, vložite flešku, spustíte program, ktorý ju zdeteguje a v kliknete na vybrať obraz, tam si vyberte dané iso. (aktuálne ubuntu-mate-18.04.2-desktop-amd64.iso alebo ubuntu-mate-18.04.2-desktop-i386.iso) a potvrďte zápis.

ubu_live_hardinfoubu_live_inxiObr. Ubuntu Mate Live vo virtualboxe. Hore program HardInfo (System profiler and Benchmark) je veľmi podobný ako Speccy vo Windows akurat je súčasťou väčšiny distribúcií. Dole utilita inxi v termináli.

Následne máte náhľad na systém a možnosť skontrolovať či daná distribúcia rozozná kompletne systém a nebude mať problém s niektorým ovládačom.

lm_inxiObr. Linux Mint 19.1 Mate výpis o systéme nainštalovanom vo Virtualboxe

pokiaľ by live verzia nepoznala niektoré zariadenie, je možné dohľadať, pomocou Google, danú distribúciu a hardvér.

Poprípade je možné prejsť na inú distribúciu, ktorá daný problém mať nebude.

Ak je všetko v poriadku, a je aj spokojnosť s distribúciou, odporúčam odzálohovať dáta, ktoré potrebujete a tiež sériové číslo Windows (do verzie 7,Windows 8 a novší majú väčšinou sériové číslo v BIOSe alebo je previazané s live.com kontom.

No a inštaláciu prevediete úplne štandardne, stačí postupovať podľa krokov ktoré daná distribúcia má v inštalátore. Poprípade pozrite si na google návod na inštaláciu k vybranej distribúcií, ale väčšinou stačí čítať obrazovku.

Podpora slovenčiny a češtiny je vo väčšine distribúcií samozrejmosťou. Taktiež lokálne klávesnice, teda ich rozloženie.


Tak na záver to zhrniem v zozname, ktorý sa dá v podstate odškrtávať.

Kroky pri prechode z MS Windows na GNU/Linux

  1. Zistiť si informácie o svojom počítači / notebooku vo Windows
  2. Pozrieť či má výrobca podporu Linuxu, hlavne pri notebookoch. Najlepšie na tom sú značky Dell, ASUS, HP, niektoré typy Acer a Lenovo.
  3. Vybrať si distribúciu GNU/Linux
  4. Pripraviť si liveUSB a otestovať funkčnosť. V live médiu môžete pracovať pokojne aj mesiac kým si nie ste istý či je to ono bez zásahu do Windows. Samozrejme ukladať a používať dokumenty a multimédia môžete na Windows disk. Takto si môžete otestovať viac distribúcií
  5. Pred inštaláciou sa treba rozhodnúť, či sa úplne zbavíte Windows alebo budete mať oba operačné systémy vedľa seba. Oba spôsoby sú relatívne jednoduché a nie je to nič zložité pokiaľ postupujete podľa vhodného návodu. Osobne dávam prednosť inštalácií do dualbootu, keďže väčšinou už je windows nainštalovaný. Jedinou špecialitou je, že vo windows je treba pripraviť pre Linux voľné miesto, v pohode stačí 20-30GB

A môžete začať 🙂

Inak pre inšpiráciu odporúčam pozrieť si môj miniseriál o programoch ktoré pod Linuxom používam.

Tento blog bude paralelne zverejnený aj na stránke linux mint czech.