K napísaniu dnešného, relatívne dlhého, blogu ma viedlo opakovanie sa otázok a chýb na fóre Linux Mintu.
Na úvod chcem povedať, že som prešiel relatívne dlhým vývojom používania OS od mojho života s platformou x86 a x64. Začínal som na RedHat linuxe (nepliesť si s terajším RHEL) cez Knoppix, Mandrake, Mandriva, Fedora, Fedora Core, Suse, Debian, FreeSpire, PC LinuxOS, ABCLinux, Gentus, Gentoo, Ubuntu, Linux Mint, Novell Netware až po Windows 95, NT, 98, ME, 2000, XP, Vista, 2003, 2008 či Windows 7. Istý čas som mal vlastnú distribúciu na Suse linuxe a vždy ma fascinovalo, že väčšina ľudí v okolí sa ani nenamáha si niečo otestovať, od screenshotovať a podobne.
A tým sa dostávam k 90% problémov ktoré sa riešia neustále a dookola na fórach.
Prečo to na Windows ide a na Linuxe nie.
No otázka je postavená trochu nesprávne. Na Windows to nejde na prvú tiež, a naopak často to práve na GNU/Linux ide.
Pripomeniem spôsob inštalácie desktopu na doske ASRock H81M-ITX s procesorom Intel Pentium G3240.
Najprv na Windows 7 SP1 64bit:
Prebehla inštalácia z USB flešky pripravenej v MediaCreator Tools. Po reštarte je v systémé 5 neznámych veci:
- problém s chladením, nadmerný hluk
- sieťová karta nejde a nie je detegovaná
- nefunguje škálovanie CPU ani Turbo boost
- grafická karta (IGP Intel HD Graphics 4th Generation a nvidia GF-710) ide len v rozlíšení 1024×768
- Zvuková karta nejde i keď je detegovaná (Realtek ALC892 Audio Codec)
Takže riešením sú 2 možnosti, použiť staré CD dodávané k doske alebo stiahnuť najnovšie ovládače.
Stiahol som Realtek high definition audio driver, INF driver, Intel Management Engine driver, Atheros Lan driver, Intel USB 3.0 driver, VGA driver, XFast LAN utility, XFast USB utility, spolu 512MB a nainštaloval. po 5 reštartoch mi povolilo overiť Windows a aktivovať. Následne Windows Update preinštaloval mnou stiahnuté ovládače svojimi a z auktualizoval systém. Bez druhého PC alebo liveUSB linuxu by som mal nepoužiteľný počítač.
Windows 10 64bit
Prebehla inštalácia z USB flešky pripravenej v MediaCreator Tools. Po reštarte v systémé 4 neznáme veci:
- problém s chladením, nadmerný hluk
- sieťová karta nejde a nie je detegovaná
- grafická karta (IGP Intel HD Graphics 4th Generation a nvidia GF-710) ide len v rozlíšení 1024×768
- Zvuková karta nejde i keď je detegovaná (Realtek ALC892 Audio Codec)
Takže stiahol som Realtek high definition audio driver, INF driver, Intel Management Engine driver, VGA driver, XFast LAN utility, spolu 438MB a nainštaloval. Po reštarte, iba jednom, ma pustil overiť. Nepáčili sa mu ovládače ale akceptoval ich.
MX linux 18.3 64bit
Po spustení liveUSB a prebehnutí inštalátoru a následnom reštarte si systém stiahol 98MB aktualizácií.
Všetky zariadenia boli rozpoznané vrátane Intel Rapid Storage, USB3 a 1Gbps sieťovky.
Nie je to nič výnimočné,ze prebehne inštalácia takto, ale tiež sú časté problémy s hardvérom pod GNU/Linux.
Na druhej strane presne opačne to je na notebooku HP Compaq nx6310, pod Windows 7 a 8 ide všetko okamžite po inštalácií. Pod GNU/Linux (otestované viaceré 32bitové distribúcie) je problém s wifi sieťovou kartou Broadcom BCM4311, kde treba nainštalovať b43 driver. Ethernetová karta Broadcom BCM4401-B0 ide bez problému.
Trošku iný a zložitejší prípad je notebook FUJITSU SIEMENS ESPRIMO Mobile D9500 s procesorom Intel C2D T5250 a sieťovými adaptérmi Marvell 88E8055 PCI-E Gigabit Ethernet a Intel PRO/Wireless 3945ABG. Windows 7 a 10 s procesorom problém nemajú, ale nepoznali ethernetovú1Gbps kartu Marvell. Linux zase mal problém s procesorom, alebo lepšie povedané s grafickým čipom a z Wifi kartou. Na Windows 7 ani 10 sa mi ale sieťovku v 1Gbps režime rozchodiť nepodarilo, kdežto pod linuxom ide v plnej rýchlosti a a aj problém s grafickým adaptérom Intel Mobile GM965/GL960 sa podarilo vyriešiť cez pridanie reťazca v GRUB2. Wifi sieťová karta potrebovala doinštalovať ovládač iwl3945.
Takže ano, ísť to ide na oboch platformách, ale je nutnosť hľadať riešenia. Cez Google alebo na fóre.
Tým som však chcel poukázať, že ani MS Windows ani GNU/Linux nie sú 100% ale dajú sa vyriešiť. Či už riešením od výrobcu hw (Microsoft) alebo cez komunitu.
V ďalšom kroku ukážem ako správne prejsť na Linux z Windows. Z mojich skúseností viem že niektoré distribúcie majú problém s najnovšími notebookmi alebo základnými doskami, s procesormi a grafickými kartami býva minimálny problém.
Tak v prvom rade potrebujeme zistiť, čo v danom počítači je, a keďže je funkčný Windows je možné sa pozrieť do Správcu zariadení alebo, pre bežných ľudí optimálnejšie, použiť utilitu na získanie informácií o počítači.
Osobne dávam prednosť pri utilitách HW Info poprípade Speccy.
Obr. Správca zariadení – nepozná Intel Rapid Store
Obr. Speccy – pri kliknutí v pravej časti zobrazí podrobné informácie o komponente
Obr. HWInfo64 – súhrnné informácie. Po zatvorení je možné získať podrobné informácie o komponentoch či senzoroch.
Obr. ten istý počítač v MX Linux 18.3 a v programe HardInfo
Následne je nutné si vybrať distribúciu GNU/Linux. Nemusí to byť natrvalo, ono časom ako človek mení priority či prácu často distribúciu zmení.
RH: Pre začiatočníkov je odporúčaných pár distribúcií: Ubuntu (a samozrejme jeho verzie s iným grafickým rozhraním Kubuntu, Xubuntu či Ubuntu Mate), Manjaro s rodiny Archu, Fedoru alebo iné ako PeppermintOS, Linux Mint, Deepin linux, Zorin OS, MX linux. Pre ich vizuálne porovnanie odporúčam stránku Distrowatch alebo priamo stránky distribúcií.
Poprípade odporúčam pozrieť si môj starší post na linux-mint-czech.cz ohľadom smerovania OS a tiež diskusiu k nemu. Sú tam screenshoty z rôznych OS a tiež možné nástrahy pri prechode.
Osobne nováčikom odporúčam Ubuntu Mate, jednou z výhod je podobnosť s Windows, ale všetky grafické rozhrania (Desktop Environments) sú plne konfigurovateľné.
RH: pokiaľ viete po anglicky odporúčam stiahnuť si a prečítať brožúrku od Larryho Bushey Ubuntu MATE: Upgrading from Windows or OSX
Knižka je vydaná pod Creative Common licenciou.
Po stiahnutí ISO obrazu, podľa architektúry procesoru 64 alebo 32 bit, odporúčam na otestovanie použiť USB flešku, aspoň 8GB, a nie napáliť na dvd.
Na zápis na flešku je vhodné použiť program Balena Etcher, ktorý je dostupný pre Windows aj Linux, a keďže stále sme na zariadenís Windows….
RH: V prípade potreby je možné použiť aj spoľahlivý Rufus
Použitie Etcheru je jednoduché, vložite flešku, spustíte program, ktorý ju zdeteguje a v kliknete na vybrať obraz, tam si vyberte dané iso. (aktuálne ubuntu-mate-18.04.2-desktop-amd64.iso alebo ubuntu-mate-18.04.2-desktop-i386.iso) a potvrďte zápis.
Obr. Ubuntu Mate Live vo virtualboxe. Hore program HardInfo (System profiler and Benchmark) je veľmi podobný ako Speccy vo Windows akurat je súčasťou väčšiny distribúcií. Dole utilita inxi v termináli.
Následne máte náhľad na systém a možnosť skontrolovať či daná distribúcia rozozná kompletne systém a nebude mať problém s niektorým ovládačom.
Obr. Linux Mint 19.1 Mate výpis o systéme nainštalovanom vo Virtualboxe
pokiaľ by live verzia nepoznala niektoré zariadenie, je možné dohľadať, pomocou Google, danú distribúciu a hardvér.
Poprípade je možné prejsť na inú distribúciu, ktorá daný problém mať nebude.
Ak je všetko v poriadku, a je aj spokojnosť s distribúciou, odporúčam odzálohovať dáta, ktoré potrebujete a tiež sériové číslo Windows (do verzie 7,Windows 8 a novší majú väčšinou sériové číslo v BIOSe alebo je previazané s live.com kontom.
No a inštaláciu prevediete úplne štandardne, stačí postupovať podľa krokov ktoré daná distribúcia má v inštalátore. Poprípade pozrite si na google návod na inštaláciu k vybranej distribúcií, ale väčšinou stačí čítať obrazovku.
Podpora slovenčiny a češtiny je vo väčšine distribúcií samozrejmosťou. Taktiež lokálne klávesnice, teda ich rozloženie.
Tak na záver to zhrniem v zozname, ktorý sa dá v podstate odškrtávať.
Kroky pri prechode z MS Windows na GNU/Linux
- Zistiť si informácie o svojom počítači / notebooku vo Windows
- Pozrieť či má výrobca podporu Linuxu, hlavne pri notebookoch. Najlepšie na tom sú značky Dell, ASUS, HP, niektoré typy Acer a Lenovo.
- Vybrať si distribúciu GNU/Linux
- Pripraviť si liveUSB a otestovať funkčnosť. V live médiu môžete pracovať pokojne aj mesiac kým si nie ste istý či je to ono bez zásahu do Windows. Samozrejme ukladať a používať dokumenty a multimédia môžete na Windows disk. Takto si môžete otestovať viac distribúcií
- Pred inštaláciou sa treba rozhodnúť, či sa úplne zbavíte Windows alebo budete mať oba operačné systémy vedľa seba. Oba spôsoby sú relatívne jednoduché a nie je to nič zložité pokiaľ postupujete podľa vhodného návodu. Osobne dávam prednosť inštalácií do dualbootu, keďže väčšinou už je windows nainštalovaný. Jedinou špecialitou je, že vo windows je treba pripraviť pre Linux voľné miesto, v pohode stačí 20-30GB
A môžete začať 🙂
Inak pre inšpiráciu odporúčam pozrieť si môj miniseriál o programoch ktoré pod Linuxom používam.
Tento blog bude paralelne zverejnený aj na stránke linux mint czech.
Obr. moja inštalácia Antix s icewm
Obr. Screenshot z gparted pre inštaláciu antix 17.4 32bit full.
Obr. Screenshot z gparted po inštalácii xfce4 a programov do antixu 17.4 32bit full.
Obr. Finálny vzhľad Antix s xfce4. rozlíšenie na monitore je 1024×600
Obr. Batéria
Obr. Kontrola závyslostí. vyžaduje sa TLP, knižnice GTK3 a python3.
Obr. šetrenie batérie znížením napájania wifi karty.
Obr. Ubuntu 5.10 kedysi sa takéto, vcelku pekné cd distribuovali. Prišlo mi balíkom 500-1000 kusov CD a tie som potom preposielal v SR alebo porozdával.
Obr. výsledok filtru sata
Obr. výsledok použitia grep calibre
Obr. dmidecode vyhľadanie parametru Physical
Obr. časť výpisu dmesg pre prehľadávanie určite odporúčam export do súboru
Obr. výpis cat /proc/cpuinfo > cpuinfo.txt
Obr. výpis z lspci na desktope
Obr. Výpis lsusb
Obr. výpis lsblk
Obr. lshw, časť výpisu