Debian správcovia balíčkov

Dnešný blog je v podstate prežuvaná odpoveď na článok na PCTuningu.
Autor Tomáš Němec používa KDE Neon. Preto má v jednej z kapitol Plasma Discover.
Ostatné jeho kapitoly mi prišli trochu zmätočné, a preto som to spracoval ako všeobecné na deb balíčky a ako posledný som spracoval MX package installer (MXPI).

DPKG (Debian PacKaGe) je nízkoúrovňový základný balíčkovací systém debianu a je prístupný iba cez terminál a je nutné ho spúšťať ako root.
Vznikol v roku 1993 a často je volaný iným programom, napríklad Aptitude, Synaptic či nástrojom APT, o ktorých bude reč nižšie.

Obr. inštalácia cez dpkg v CLI

DPKG má možnosť inštalovať, odinštalovať alebo zistiť stav balíčka či urobiť mu audit. dpkg inštaluje iba lokálne balíčky, nevie spracovať repozitár. Podobne, ale s GUI funguje gdebi.

Pozitíva
+ nízkoúrovňová inštalácia
+ veľké možnosti práce s balíčkom

Negatíva
– cli
– zložitejšie používanie pre bežných užívateľov

Obr. gdebi, grafický inštalátor

RH: Vzhľadom k veľkej škále a možnostiam dpkg odporúčam pozrieť si manpages
Základom je použitie prepínaču. Napríklad -i pre inštaláciu, -r pre odinštaláciu atd. a taktiež možnosť inštalácie deb balíčkov skupinovo z adresára (stačí použiť *.deb).

APT (Advanced Packaging Tool) bol pôvodne vytvorený ako frontend pre dpkg. Apt je balíčkovací systém používaný v Debian a Debian like distribúciách. APT uľahčuje správu softvéru na Unix-like operačných systémoch, ako napríklad automatizáciou vyhľadávania, konfigurácie a inštaláciou softvérových balíčkov z binárnych balíčkov, pri kompilácií zo zdrojových kódov a ich aktualizovaní. Inštalácie prebiehajú priamo z repozitárov.
Moderné apt je postavené na strome apt + apt-get + apt-cache so spoločnou knižnicou libapt a s možnosťou volania dpkg.
Apt je priamo prístupné cez terminál a rovnako ako dpkg musí byť spúšťané pod právami roota.
Vo väčšine prípadov je bežne apt používané iným programom. Napríklad aptitude ktoré používa ncurses na vykreslovanie pseudografiky v okne terminálu alebo v cli terminálu.
Problémom pre bežného užívateľa pri apt je nutnosť poznať názov balíčka, ktorý idem inštalovať. Pre väčšinu ľudí bude vhodnejšie používať Synaptic kde sa dá graficky vyhľadávať.

Pozitíva
+ veľké možnosti
+ využitie nie len na inštaláciu
+ pridávanie repozitárov

Negatíva
– cli
– zložitejšie používanie pre bežných užívateľov

Obr. apt pridanie zdroja ovládačov.

RH: APT je asi najprepracovanejší balíčkovací systém v distribúciách. Príde mi je podstatne prepracovanejsi než rpm či aur.

Synaptic je grafický program pre inštaláciu programov z repozitárov. Používa sa na inštaláciu nového softvéru pomocou apt na derivátoch Debianu.
Synaptic môže priamo manažovať zdroje softvéru, vie na inštaláciu použiť dpkg a / alebo apt.
Taktiež je ľahké vytvoriť viac násobnú inštaláciu / odinštaláciu bez znalosti názvu balíčkov.

Pozitíva
+ plnohodnotné organizácia programov
+ pridávanie repozitárov
+ odinštalácia
+ možnosť inštalácie doporučených balíčkov
+ prehľadné rozdelenie balíčkov
+ filtrovanie a vyhľadávanie

Negatíva
– GUI ?

RH: Okrem týchto 3 základných možností existuje ešte priamo kompilácia zo zdrojového kódu alebo z gitu a taktiež menšinové inštalátory / utility ako napríklad nixtaller.
Osobne dávam prednosť vyššie uvedeným 3 možnostiam apt, dpkg a synaptic. Dôvod je jednoduchý, z veľkej časti je tam overenie balíčkov. Poprípade špecifické inštalátory alebo softvérové utility špecifických distribúcií.

Na mnou používanom OS MX linux je aj softvérový inštalátor MXPI, v originále nazvaný MX Package Installer v preklade MX Inštalátor Programov.

Je to plnohodnotný agregátor rôznych možností inštalácie programov.
Umožňuje inštaláciu s repozitárov, vrátane testovacieho a backport repozitára a tiež flatpak z flathubu.

Je prekvapivo stabilný a aj výber programov v MXPI je vyvážený a obsahuje aj špecifické programy ktoré integruje bez problému.

Pozitíva
+ plnohodnotná náhrada Synaptic
+ integrácia flatpak
+ samostatný prístup do test a backport repozitáru
+ výber programov týmom MX linuxu
+ inštalácia všetkých programov plne integrovaných do MX a ich funkcia

Negatíva
– len pre MX linux

RH: MXPI umožňuje inštalovať jedným klikom Spotify, prehliadače Brave, Google Chrome, Operu či MS Teams, VS Code a pod. Taktiež sa bez problému postará o udržovanie najnovších verzií.

Mimo týchto inštalátorov deb balíčkov taktiež existuje niekoľko iných možností ako nainštalovať programy.

Napríklad zo samoinštalačných balíčkov ako nixstaller či flatpak, appimage či snap. Flatpak je zase ďaľšia vec od Lennarta Poetringa (systemd) pretláčaná ako “budúcnosť” balíčkov.

RH: Flatpak mi nesadol lebo na rozdiel od klasických inštalátorov sa často snaží prepisovať systémové nastavenia. Flatpak a systemd sa veľmi často spravajú ako slon v porceláne čím sa ich využíteľnosť u mňa minimalizuje. Pretláčané sú hlavne ľuďmi od Redhatu a nie vždy správne fungujú na debianej vetve gnu/linux. Pre kompletný prehľad balíčkovacích systémov nie len pre Debian odporúčam distrowatch package manager cheatsheet

Appimage ako multi distribučné vytváranie samospúšťacich balíčkov.

RH: Občas používam appimage, čo sa dá porovnať z portable na windows, na Balena Etcher. Appimage nepotrebuje na beh práva superužívateľa a ani nič neinštaluje do systému. Všetky závyslosti si drží v balíčku, čo však zväčšuje jeho objem.

Môj výber?
Uprednostňujem pri deb balíčkoch dpkg pri inštalácií z repozitáru alebo pri bežných utilitách a programoch apt. Proste zvyk práce primárne v termináli.
V MX linuxe na začiatku používam MXPI pre inštaláciu mnou používaných programov a synaptic na odinštalovanie programov.

Galéria

RETRO HW: ASRock H81M-ITX

Dnes to bude “retro” o mojom desktope.

Ten je postavený na základnej doske ASRock H81M-ITX a procesore Intel Pentium G3240 (Haswell) z roku 2014.

Podotýkam, že ide o môj denne používaný počítač s dual-boot MX linux 21 a Windows 10 Pro.

Zostava:

CPU: Intel Pentium G3240 @3,1GHz
Mobo: ASRock H81M-ITX
RAM: Kingston KHX1600C9D3/4GX (4GB PC3-12800)
Crucial CT51264BA160BJ.C8 (4GB PC3-12800)
VGA: MSI GeForce GT-701B 1GB
HDD: Seagate ST1000DM003-1SB102
Western Digital WDC WD10EZEX-60WN4A1
Seagate ST1000DM005 HD103SJ

Zdroj: Fortron FSP 400W, Aktiv. PFC, ef.>80%, 12cm fan, OEM 
Skrinka: ASUS Vento A2 white
CPU-Z validation

Obr. skrinka ASUS Vento A2

Doska podporuje Haswell a Haswell-R procesory, najsilnejší podporuje i7-4790k čo je 4 jadrový 8 vláknový procesor @4GHz a pamäť do 32GB.

Doska má jediné mínus a to sú len 2 SATA konektory.
Inak mi počítač plne vyhovuje, inak by som ho nepoužíval.

Zvláda rovnako i hry, ktoré hrávam, ako aj vidieť na screenshotoch desktopu.

Prioritne používam OS MX linux vo verzií 21 a ako sekundárny Windows 10 Pro. Istý čas som mal nainštalovaný aj Windows 11 Pro ale nejako som si nevedel zvyknúť.

Zhrnutie:

Pozitíva:
+ PS/2 konektor na klávesnicu
+ Realtek ALC892 Audio Codec
+ eSATA
+ mini ITX formát
+ podpora K procesorov
+ digitálny audio výstup
+ audio kodek 7.1
+ spoľahlivosť

Negatíva:
– Nevyvedený USB 3 interne
– Nevyvedené 2 SATA porty

RH: Doska podporuje taktovanie a procesory až po i7-4790K. Na doske je príprava na USB3, vzadu vyvedené 4x USB 2 a 2x USB3. Taktiež je vyvedené len 2x SATA a 1x vzadu eSATA.

Galéria:

Obr. PC mark10

CPU-Z

Obr. Porovnanie CPU v single-thread výkone (viac vo validácií vyššie)
Obr. Porovnanie CPU v multi-thread výkone porovnanie medzi 2 jadrovými CPU (viac vo validácií vyššie)
Obr. Porovnanie CPU v multi-thread výkone v porovnaní 2 a 4 jadrovými CPU (viac vo validácií vyššie)

Hard Info

RETRO HW: Asus P5B-E

Dnes to bude o novom prírastku zo šrotu.
Do rúk sa mi dostala základná doska ASUS P5B-E z roku . Pôvodne mal BIOS vo verzií 1803. V počítači bol odpálený zdroj, procesor a asi grafická karta, ktorú si vzal ” kamarát” majiteľa PC. Ramky (4x 2GB DDR2 800MHz) si tiež vzal majitelov “kamarát” takže netuším v akom stave dané komponenty boli.

Obr. prvy test dosky po vybratí z bedne.

Pôvodná zostava:

CPU: Intel Core 2 Quad Q9500 @2.83GHz
Mobo: ASUS P5B-E
RAM: 8GB DDR2
VGA: Nvidia GTX 1080 Ti
HDD: xXx
Wifi: TP Link TL-WN551G
Zdroj: xXx
Skrinka: ASUS Vento A2 biela

Obr. skrinka ASUS Vento A2

Aktuálna zostava:

CPU: Intel Pentium E2160 @1.80GHz
Mobo: ASUS P5B-E
RAM: 4GB Dual-Channel DDR2
(2x Kingston KVR800D2N5/1G, ADATA AD2800001GOU, Zeppelin 1G/800/648UL
VGA: ASUS EAH3650 SILENT MAGIC/HTDP/512M, PCI-E2M
HDD: Seagate ST1000DM003-1SB102
Zdroj: Alied 450W P4 certified
Skrinka: ATRIX CSCI-A9001-C4

Obr. Validácia počítača pod Windows 7 v CPU-Z


K veľkému prekvapeniu, bola doska bez chyby, vadný bol procesor. Pridaný bol procesor Intel E2160 z 2006, ktorý som mal v zásobách. Grafická karta a pamäte sú tiež z mojich “zásob”.

Počítač som dal teda dokopy z toho “co dům dal” a vymenil som skrinku, kvoli potrebe viac pozícií na HDD na môj desktop.

RH: Na ten za chvíľu tiež za chvíľu dôjde, tiež už Hasswell je totiž skôr retro.

Počítač je tichý, keďže má vo vnútri 2x 120mm Arstic F12 a na procesore je pasív Arctic 11 pro 64 + 92mm tichý Cooler Master Blade Master 92 zo skrinky. Ani jeden vetrák nie je PWM a ani nie je regulovaný redukciou ale priamo riadený doskou. Mod je na chasis Quiet (tichý na oba skrinkové vetráky) a Optimal na CPU.

Na starej grafike Asus EAH3650 SILENT, čo je ATI Radeon HD 3650 512MB od Asusu s pasívnym chladičom Arctic Accelero, obe z 2007/8.

Počítač zvláda bez problému Dishonored GOTY alebo Divinity 2 či DragonAge 1,2.

RH: Momentálne je zapnutý AI NOS systém na taktovanie co je vlastne automatické pretaktovanie. nastavené mám maximum 20%.

S pôvodným hardvérom to musel byť veľmi zaujímavý počítač.

Sumár:

Doska je jedna z tých vybavenejších a s podporou 4jadrových procesorov do socketu 775. Má 7 PCI-E slotov, 1x PCI-E x16, 3x PCI-E x1, 3x PCI 2.2, 6x SATA III s RAID 0, 1, 5,10 a jeden eSATA s vyvedením von aj interne na mobo.
Dosku ošetruje čip Intel P965 /ICH8R ktorý podporuje FSB 533 / 800 /1066 MHz.
Pre mňa je táto doska veľmi zaujímavá a jediná vec, ktorá mi trochu kazí dojem je momentaálny procesor, ale to nie je chyba dosky.

Moje hodnotenie dosky je 1*.

Testy:

Obr. Testy pod Windows 7
Obr. testy pod MX 21 (Debian 11)