Void linux, linux s príchuťou BSD

Void linux je trochu zvláštna, a hlavne nezávyslá, distribúcia, v istých smeroch sa snaží držať filozofie BSD.
Jej autor Juan Romero Pardines, je bývalý člen týmu vytvárajúci NetBSD. Jeho zámerom je udržať čistú a prehľadnú distribúciu bez zbytočností.

Obr. VOID Linux, logovacia obrazovka a DE xfce.

Void razí politiku rolling-release, čiže distribúcia aj programy sa naďalej súvysle vyvýjajú a nie je nutný upgrade. Updaty sú vydávané v pravidelných cykloch a snažia sa udržiavať programy čo najčerstvejšie.

Obr. Boot live medium VOID linux

Na stiahnutie ponúkajú verzie iso s rôznymi desktop environmentmi (ďalej len DE) a pre platformu x86 a ARM:

base-system (bez DE)
Enlightenment
Cinnamon
Mate
XFCE
LXDE
LXQt

a tiež obrazy pre ARM zariadenia:

BeagleBone/BeagleBone Black
Cubieboard 2
Odroid U2/U3
RaspberryPi (ARMv6)
RaspberryPi 2
RaspberryPi 3

Napríklad na Raspberry pi 2 behá Void linux svižnejšie ako Raspbian alebo Ubuntu Mate

Špecialitou je ich balíčkovací systém XBPS  ktorý poskytuje binárne inštalačky a je veľmi svižný. XBPS je plne kompatibilný s POSIX/SUSv2/C99 štandardmi, a je pod zjednodušenou BSD licenciou.

Obr. Inštalácia v termináli.

XBPS priamo podporuje downgrade verzií programov a tiež kontrolu kompatibility.
Príkaz je veľmi podobný apt

# xbps-install -S package_name1 package_name2

Používanie XBPS je tým pádom veľmi jednoduché a intuitívne.

Obr. HardInfo – informácia o verzií VOID Linuxu

Vo VIOD Linuxe sa používajú zásadne opensource aplikácie, ktoré priamo tvorcovia kompilujú a distribujú cez XBPS.
Pre začiatočníka môže byť trochu problém s inštaláciou, ale autori majú na wiki pekne popísaný návod.

Obr. Inštalácia VOID Linux

Void linux predstavuje prehľadne na svojej wiki komplexne celý systém

Linky:

Domovská stránka
Stránka na stiahnutie
Návod na inštaláciu
Návod na inštaláciu pri UEFI

Reklamy

Deepin linux 15.8

Takže máme tu novú verziu Deepin linux vo verzií 15.8. Vyšla 15.11.2018  a pár zlepšení oproti 15.7 prináša.

Ako je v móde, tiež už existuje iba 64bitová verzia.

Zmenil sa nám trochu vizuál pri štarte, prišli niektoré vylepšenia a zlepšil sa vo výkone.

GRUM téma pri štarte. čistá elegantná

Takže trochu si naň posvietime bližšie.

Takže čo nám nové pribudlo?
* v kontextovom menu pribudla ponuka Open with (otvoriť čím) pre výber programu na otvorenie súboru. Je to drobná vec, ale pre bývalých užívateľov Windows zjednoduší prácu.
* Zlepšené rozpoznávanie dokumentov
* Podpora HiDPi
* Zoptimalizovali procesy na pozadí, čo znížilo nároky na procesor a pamäť. Je to zlepšenie.
* Optimalizácia Docku
* Pridaná možnosť kryptovania celého disku

Obr. o systéme

Obr. Bohužiaľ Deepin stále zaberá po inštalácií dosť priestoru na disku, po aktualizáciách cez 13.5GB, a nie je vhodný na staršie počítače.

A samozrejme opravili chyby ktoré boli v predošlých verziách.

Zoznam bug-fixov:

dde-session-ui:
* Optimized background drawing;
* Optimized dual screen display;
* Optimized the login process;
* Optimized the notification animation;
* Fixed the error message when switching to multi-user while verifying the password;
* Fixed user login failure;
* Fixed the setting failure of user’s keyboard layout;
* Added the verification dialog for network password.

dde-dock:
* Fixed the identification error of connected network;
* Fixed the high CPU usage of network when hotspot was enabled;
* Fixed the issue that the network connecting animation did not disappear correctly;
* Supported dragging and dropping any desktop file to the dock;
* Recognized whether the preview window can be closed or not;
* Supported transparency settings (set in Control Center);
* Supported the new dock protocol (SNI);
* Added “Show Desktop” button in efficient mode;
* Redesigned the tray area in fashion mode;
* Removed hot corner presets which can be customized by users.

Deepin Image Viewer:
* Removed the picture management function;
* Fixed the distortion of high resolution pictures when zoom out.

Deepin Graphics Driver Manager:
* Fixed the identification error of Bumblebee solution;
* Fixed the interface scaling problem on HiDPI screen;
* Used glvnd series of drivers for PRIME solution;
* Optimized error handling.

Obr. Taktiež Centrum na správu prešlo redizajnom, rovnako ako ikony.

Čo sa týka výkonu, nezmenilo sa v podstate pri testoch nič.
Na strane druhej, od GUI podobnému MacOS sa začína meniť k Windows. Štandard natiahnutý dock na celú plochu, Menu podobné Windows 7. A podobne

Obr. Menu s vybranými aplikáciami Deepin, podobnosť s Windows 7 je čisto náhodná

Obr. Menu so všetkými aplikáciami

No vo všeobecnosti však musím skonštatovať, že od verzie 15.4 sa skoro nič nezmenilo. Vizuálne ide o veľmi peknú distribúciu ale s vyššími nárokmi na hardvér a istým množstvom chýb.

---

Linky:

Domovská stránka
Stránka na stiahnutie
Mega.co na stiahnutie (rýchle)

---

Galéria:
Inštalácia systému je veľmi prehľadná a jednoduchá. Snímky urobené z VirtualBoxu na MX17.1

Nastavenia vizuálu pri prvom štarte. je ich možné zmeniť jednoducho v Control centre.

MX linux nová hviezda medzi GNU/Linux

V poslednom roku sa stal MX linux celkom populárnym, a to ako na distrowatch tak aj v počte inštalácií. Keďže používam MX 17.1 ako primárny systém, rozhodol som sa, že je čas na krátke predstavenie a zhrnutie svojich skúseností s ním.

MX linux som prvý krát nainštaloval vo verzií 16.1 a v tej dobe sa mi celá distribúcia zdala moc “jednoduchá” oproti Linux Mint 17.3.

Obr. desktop MX 17.1 live

Takže v prvej časti sa pozrieme na to, čo to vlastne ten MX linux ponúka.

MX linux je distribúcia vychádzajúca z antiXu a Mempisu a tým pádom vyzerá v základe dosť stroho, na druhej strane jej čerstvá inštalácia má veľkosť 5.2GB a obsadenosť RAM sa pohybuje okolo 360 do 500MB podľa nainštalovaných programov a spustených procesov.
Nová verzia je vydávaná raz ročne, obvykle v decembri.

Aktuálna verzia je MX 17.1 postavená na Debian 9.6 používa SysV init a má implementované upravené knižnice systemd a pulseaudio.

Ide o takzvanú stredne ťažkú distribúciu, ale vďaka odladeniu je vhodná aj na staršie počítače a vo väčšine recenzií je zaradená ako ľahká distribúcia a to aj vďaka xfce4 a nízkym nárokom na hardvér.
Zvýšené nároky na systém kladie hlavne internetový prehliadač
Na rozdiel od Ubuntu a jeho derivátov, je MX naďalej je aj vo verzií 32bit vo verzií PAE a non-PAE.

RH: Zaujímavou, aj keď nie priamo vyvíjanou verziou je respin MX linuxu MXworkbench, ktorý je určený pre používanie nástrojov na správu a obnovu systému.

Obr. MX Workbench vo VirtualBoxe

Minimálne požiadavky:
486 procesor
512MB RAM
5.2GB priestoru na disku

Odporúčané požiadavky
686 procesor
1GB RAM
10GB priestoru na disku

MX linux umožňuje inštaláciu na legacy BIOS aj na EFI vrátane Secureboot, podpísaný kľúč je na inštalačnom médiu, stačí ho importovať do UEFI.
Inštalácia je použiteľná out-of-box.

Predinštalované programy:
najčastejšie používané programy:
LibreOffice v6.0.11
Thunderbird v52.6.0 s kalendárom Lightning
Firefox v58.0.2
LuckyBackup

Hry: AisleRiot Solitaire, Chromium B.S.U, LBreakout2, Mahjongg, Peg-E, Swall Foop, Hearts Card Game
Grafické: GIMP, gscan2pdf, Nomacs
Internet: HexChat, Transmission
Multimédia: Asunder CD Ripper, Clementine, SMTube, VLC
Iné: Open Dictionary (slovník), FBReader (e-book reader), Orage Desktop Calendar, PDF-Suffler (na editáciu PDF), Catfish File search, ClipIt Clipboard Manager, Conky Manager, GParted, Grub Customizer, Samba, inxi, Xfce4 Terminal, Xfburn.

Obr. Predvolené programy na live médiu

Pre bežného užívateľa je výber programov optimálny. V prípade potreby je možné doinštalovať cez Správcu obľúbených programov programy priamo z repozitáru alebo cez Flatpak, kde je 466 programov. Taktiež je prítomný Synaptic a snap.

Obr. Správca obľúbených programov a flatpak

To umožňuje užívateľovi nainštalovať si väčšinu bežných programov aj spôsobom na ktoré bol zvyknutý v iných distribúciách.

Špecialitou sú MX tools, ide o sadu skriptov, ktoré umožňujú si upraviť, vyčistiť systém, alebo doinštalovať si non-free kodeky či ovládače na grafickú kartu od nVidie.

Obr. MX tools, nástroje na správu a úpravu systému. Vľavo ako panel, vpravo vo whisker menu

MX linux používa ako desktop environment xfce4. Cez Správu programov ale ponúka plne prispôsobené aj iné prostredia, a to Budgie, Gnome, KDE5, LXDE a Mate.

Zhrnutie:
MX linux je rýchla a nenáročná distribúcia a v defaultnej inštalácií / live verzií je plne využiteľné bežným užívateľom.
Je veľmi dobre prispôsobiteľná a ani pri veľkom množstve doinštalovaných programov sa citeľne nespomaluje.
Plynule pracuje aj na slabších / starších počítačoch.

Pozitíva:
+ jednoduchá inštalácia
+ čistý vzhľad
+ výber predinštalovaných programov
+ hardvérové požiadavky
+ MX tools
+ Správca obľúbených programov a ich ponuka
+ bez systemd
+ aplikácia systemd bez použitia systemd ako initu
+ flatpak
+ snap
+ inštalácia na laptop s automatickým nastavením TLP
+ veľkosť po inštalácií
+ podpora a inštalácia tlačiarní
+ podpora Apple zariadení
+ pri inštalácií z inej distribúcie zachová /home adresár
+ samba nainštalovaná by default
Negatíva:
– Firefox ako predvolený prehliadač
– pre začiatočníka môže pôsobiť zložito inštalácia oproti Ubuntu a derivátom

---

Toľko k základom MX linuxu, teraz trochu k mnou používanej verzií
Moja úprava a spôsob používania MX17.1 trochu nafúkla.
Na desktope má moja inštalácia veľkosť 14.1GB, čo je dva až tri krát viac než štandardná inštalácia.
Používam stabilný kernel 4.15.0-1, samozrejme to má svoje dôvody ako je stabilita a overená funkčnosť.

Moje nainštalované programy:
Internet:
odstránený Firefox, nainštalovaný Chromium a SlimJet. Doinštalovaný Dropbox, Filezilla, Wireshark.
Grafické programy:
Odstránený Nomacs, inštalované pluginy do GIMPu, gThumb, Inkscape, Pinta, Corel AfterShot pro, LightZone, Shotwell, Hugin, Stegosuite, Xsane.
Kancelárske programy:
odstránený qpdfview, inštalovaný Evince, GnuCash, MasterPDF, Scribus, pridané slovníky do open dictionary.
Multimediálne programy:
inštalovaný Audacity a DeadBeef.
Rôzne programy:
inštalovaný Docky, DBbrowserSQL, balíček Forensics-all, metasploit, gedit, Gnome commander, Guymager, VirtualBox, Ophrack, Phoronix Test suite, Psensors, Qdirstat, Arduino IDE, Stellarium, Wine, hry.

Ako vidieť, počet programov narástol a niektoré sú relatívne veľké. Zoznam z výpisu apt list má 2.4MB

Obsadenosť ram narástla hlavne počtom otvorených okien v prehliadači, a však oproti Firefoxu to pokleslo.

Ďaľšou vecou je inštalácia nVidia ovládačov, aktivácia openCL a xfwm kompozitoru a používanie priehľadnosti, čo dosť zaťažuje ram.

Na strane druhej sa MX17.1 ukázala ako veľmi stabilná, elegantná a rýchla distribúcia.
Linux Mint 18.3 Mate, Ubuntu 18.04 a Xubuntu 18.04 po aktivácií openCL a ovládačov od nVidie občas správali nestabilne, hlavne pri konverzií fotografií v Corel AfterShot pro.

Obr. môj pracovný desktop, vyťaženosť pamäte je 580MB až 3.4GB z 8GB takže je deaktivovaný swap

Pracovná zostava:
CPU: Intel Pentium G3240
Mobo: ASRock H81M-ITX
RAM: 8GB DDR3
HDD: Toshiba MK7575GSX 750GB
VGA: nVidia GF710 1GB
Sound: onboard

---

Na notebooku mám bežne obsadenú ram 620MB a inštalácia MX17.1 s kernelom 4.18.0-14.1-liquorix-amd64 x86_64 zaberá 8.8GB.

Notebook slúži čiastočne ako testovací, tak nemám problém používať tam testovací kernel.
Vyťaženosť ram neprekračuje 2GB.

nainštalované programy:
Internet:
odstránený Firefox, nainštalovaný SlimJet, Dropbox, Filezilla, qbittorrent, Wireshark.
Grafické programy:
Odstránený Nomacs, inštalované Dia, gThumb, Shotwell, Stegosuite, Xsane.
Hry:
PlayOnLinux, Wine, 0AD.
Kancelárske programy:
odstránený qpdfview, inštalovaný Evince, GnuCash, MasterPDF, Scribus, pridané slovníky do open dictionary.
Multimediálne programy:
inštalovaný Audacity.
Rôzne programy:
inštalovaný Docky, DBbrowserSQL, balíček Forensics-all, metasploit, gedit, Gnome commander, Guymager, VirtualBox, Ophrack, Phoronix Test suite, Psensors, Qdirstat, Arduino IDE, Stellarium.

Obr. môj desktop na laptope Fujitsu Siemens D9500, vyťaženosť pamäte je 600MB až 2GB z celkovo 3GB swap aktivovaný swappiness nastavený na 1.

Notebook Fujitsu Siemens Esprimo Mobile D9500
CPU Intel Core 2 Duo T5250
RAM 3GB DDR2
SSD: Kingston V300 120GB
HDD: 320GB 5400rpm Samsung HM320II/M revB
Sound onboard
VGA onboard

---

Posledným netbookom je ASUS X101CH na ktorom pôvodne bežal antiX ale nakoniec tam skončil MX17.1.
Tam som naopak, MX17.1 ešte trochu zoštíhlil.
Inštalácia zaberá 5.56GB

nainštalované programy:
Internet:
odstránený Firefox a Thunderbird, nainštalovaný SlimJet, Filezilla, qbittorrent, Wireshark.
Grafické programy:
Odstránený Nomacs, inštalované gThumb, Shotwell, Stegosuite, Xsane.
Kancelárske programy:
odstránený qpdfview a FBreader, inštalovaný Evince a Calibre
Rôzne programy:
gedit, forensics-all

Obr. môj desktop na netbooku ASUS X101CH, vyťaženosť pamäte je max. 600MB, swap aktivovany 1,5GB, swappiness nastavený na 5.

ASUS X101CH

CPU: Intel Atom N2600
RAM: 1GB DDR3 SODIMM (onboard)
HDD: 16GB CF card Kingston with SATA to CF converter
Sound onboard
VGA onboard

Na ostatných počítačoch (6ks) je MX17.1 v podstate v defaultnom nastavení s doinštalovaným prehliadačom Chromium.

Operačné systémy – ako ďalej

V súčasnosti je celkom problém mať operačný systém, ktorý časom nejde rovnakým smerom ako Microsoft Windows.
Vo vlnách, od lepšieho k horšiemu a občas späť.
Vo svete OSS to často pokazia tvorcovia distribúcií, poprípade snaha urobiť z GNU/Linux GNU/Windows.

Pri rozhovoroch s viacerými ľuďmi sme došli k názoru, že pre nich je nepredstaviteľné to, čo sa deje momentálne s Windows 10. Skúšajú, a viacerí aj ostávajú na GNU/Linux, a to nielen v domácnosti.

Lenže svet operačných systémov je dynamický, mení sa v podstate s každou novou verziou. A je jedno ktorá z distribúcií to je.

Moja maličkosť preferuje od istého času vetvu distribúcií odvodených od Debianu a používajúcu balíčkovací systém deb. Je to tak asi od Ubuntu 5.04, čo bolo v roku 2005, do toho času som fungoval na kombinácií RedHat / Windows. Od roku 2014 som už iba na GNU/Linux. Windows však mám na jednom počítači v dualboot a Windows X vo Virtualboxe.

Ďalším problémom je nájsť vhodnú distribúciu.
Takú, ktorá človeku spĺňa čo potrebuje, nie čo si mysli autor.

Istý čas bola veľmi dobrá distribúcia Ubuntu, ktorá však ako sa stávala populárnejšou, začala s pokusmi. Ako prímárny desktop environment (ďalej iba DE) vytvorila Unity, ten opustila síce nedávno ale zase si nasadila systemd…
A po nej ďalšie distribúcie odvodené z Ubuntu…
Stabilne a relatívne dobre, z rodiny Ubuntu, funguje Xubuntu a Ubuntu Mate. Pre bežného užívateľa nie je ani systemd problém, ten nastáva pri špecializovaných činnostiach. Na druhej strane, darí sa forkom Ubuntu, snáď najlepšie vychádza PepermintOS, Zorin OS, elementary OS alebo Linux Lite.

Osobne sa vyhýbam systemd, ťažkým desktopovým prostrediam ako KDE, Cinnamon, Gnome či Unity a tiež nestabilným, aj keď populárnym distribúciám.

Pre mňa sú najdôležitejšie nasledovné veci v distribúcií, ktorú používam:
1. kontrola nad systémom.
2. možnosť plnohodnotnej úpravy prostredia správcu okien (DE)
3. konfigurovateľné Menu
4. Správca súborov (File Manager)
5. Internetový prehliadač
6. Kancelársky balík (Office Suite)
7. Grafický a textový editor
8. podpora OpenCL
9. možnosť nainštalovať a prevádzkovať forenzné utility

Už niečo cez rok ako primárny operačný systém používam MX linux, vychádzajúci z antiX linuxu, momentálne od marca vo verzii 17.1, predtým verziu 16.1.
Dôvody?
MX linux je stabilný, mám plne pod kontrolou aké jadro použijem, ako intit ma SysV, má vlastnú aplikáciu Pulseaudio bez systemd. Taktiež autori aplikovali veci ako snapd bez toho, aby zasahoval do systémových častí, keďže závysí na systemd.

A k vyššie uvedenému zoznamu?
1. kontrola nad systémom – MX linux nemá systemd
2. možnosť plnohodnotnej úpravy prostredia správcu okien (DE) – v tomto bode mi vyhovuje väčšina DE. v MX 17.1 je xfce 4.12, ktoré som si nakonfiguroval podľa seba.
3. konfigurovateľné Menu – to je taktiež samozrejmosťou vo všetkých DE. Whisker v xfce je však asi to najflexibilnejšie čo poznám, ak nerátam Fluxbox či i3.
4. Správca súborov (File Manager) – tak Thunar je fajn. bezproblémovými sú tiež Caja či Nautilus. Každý si dačo vyberie, ja preferujem Thunar.
5. Internetový prehliadač – tak toto bol dosť veľký oriešok. Už čosi vyše roka som zamietol Firefox a zamenil ho za Chrome / Chromium. Skúšal som Colibri, jednoduchý prehliadač a nakoniec som skončil na SlimJet. Je by default sandboxovaný, vie využívať viac vlákien na pripojenie, čo hlavne pri rýchlostiach pripojenia nad 30Mbps je veľkou výhodou. Je ľahký, postavený na Chromium a podporuje pluginy z Chrome a tiež sa synchronizuje s Google aplikáciami.
6. Kancelársky balík (Office Suite) – používam Libre Office, ktorý je snáď v každej distribúcií.
7. Grafický a textový editor – Pre mňa dôležitá vec. Používam gedit + občas sublimetext. Z grafických programov hlavne Corel Aftershot Pro, DarkTable, Pinta a DarkTable. V podstate až na Corel s tým nie sú problémy, ale na Linux Mint 18.x a 19 som mal problém po aktualizácii s OpenCL a tiez s dávkovou úpravou RAW pokiaľ ich bolo viac ako 12 alebo veľkosť bola cez 1GB.
8. podpora OpenCL – po doinštalovaní snáď všade. Jediné problémy som mal na … Linux Mint.
9. možnosť doinštalovať a prevádzkovať forenzné utility – tak toto je občas tvrdý oriešok. Hlavne pokiaľ nechcete používať špecializovanú distribúciu ako Kali alebo Parrot Security. Ale opäť, s MX Linuxom nebol žiadny problém, ani s Xubuntu či antiX.

A čo poradiť iným ľuďom?

Vyskúšajte si operačný systém sami. Pri GNU/Linux to vôbec nie je problém, stačí na to 8GB usb kľúč.

Pre ukážku niekoľko screenshotov rôznych operačných systémov.

Obr. Ubuntu

Obr. Ubuntu Mate

Obr. Xubuntu

Obr. antiX linux

Obr. MX linux

Obr. Windows 7 Profesional (moja inštalácia)

Obr. Windows 10 (Zdroj: Microsoft)

Obr. 4mlinux

Obr. GalliumOS

Obr. Greenie 2018

Obr. Linux Mint

Obr. MIYO

Obr. Refracta

 

 

GhostBSD vs Linux mint 19 xfce vs MX 17.1 prvý pohľad.

Ako testovacia platforma mi poslúžil Fujitsu Siemens Esprimo Mobile D9500 v nasledovnej konfigurácií:

CPU: Intel Core 2 Duo T5250
RAM: 3GB DDR2 SODIMM
Disk: 160GB 5400rpm WD Scorpio Blue
Zvuková karta: Intel 82801H onboard
Grafická karta: Intel Mobile GM965 onboard
Displej: 15,4“ 1280×800 @60Hz
Sieť: LAN, WiFi, 3G (HSDPA)

Pri oboch linuxoch som sa stretol pri jadre 4.15 a vyššom (4.9 to nerobila) s chybou Intel microcode a atomic update na Linux Mint to bohužiaľ nešlo tak ľahko vyriešiť ako na MX 17.1. Nepomohol ani postup na zápis do grub spomínaný v diskusií. pomohlo až zmena kernelu.
Na GhostBSD sa to neprejavilo, taktiež bez jediného problému našiel 3G modem a aj bez ďaľších nastavení ho pripojil k nastaveniam siete.
Pod linuxami, bolo nutné vložiť sim kartu a manuálne vybrať sieť a nesmel byť na karte aktívny PIN.

Takže čo si v podstate o GhostBSD myslieť.
No je to niečo iné ako GNU/Linux, ale nie až o toľko ako rozdiel medzi GNU/Linux a Windows. Možno je to i tým, že je použíte grafické rozhranie xfce ktoré bežne používam. Alternatívou je použiť MATE.

Po inštalácií bol prevedený update a doištalovanie ovládačov.
K mojej smole sa mi nepodaril dualboot GhostBSD a Linux Mint, Mint odmietal štartovať z grub pokiaľ bol nainštalovaný GhostBSD ako UFS. riešením bolo previezť vždy čistú inštaláciu OS na disk (keďže som použil HDD nebol s tým problém)

S GhostBSD sme si celkom sadli, a rozhodol som sa, že pôjde na chvíľu na sekundárny disk do desktopu.

Takže ako ho zhodnotiť?
GhostBSD pôsobí príjemným pocitom, aj pri otvorení Firefoxu a obľúbeného Facebooku nedochádza k znateľným spomaleniam, ktoré sa prejavovali pri Firefoxe v kombinácií s otvorením stránky Facebooku bez Adblocku.
Systém pôsobí svižne, obsadenosť RAM neprekračovala 1,2GB aj pri vytváraní katalógu v DarkTable z 16GB fotiek v Nikon RAW formáte.

Prekvapila ma trochu skladba programov ktorá je na 90% podobná akejkoľvek linuxovej distribúcií. Shotwell, Risretto ako prehliadače obrázkov, Evince na dokumenty, LibreOffice, Mplayer a td.

Obr. GhostBSD screenshoty z VirtualBox + laptop.

GhostBSD

Minimálne systémové požiadavky:

Minimálne systémové požiadavky:
64-bit procesor
1 GB RAM
15 GB voľného miesta na disku
Sieťová karta

Doporučené systémové požiadavky:
64-bit procesor
4 GB RAM
30 GB voľného miesta na disku
Sieťová karta
Zvuková karta
3D grafická karta

Informácie o systéme:
Kernel: 11.1-RELEASE-p15 amd64
Desktop: xfce 4.12.4 (gtk 2.24.31)
OS: GhostBSD (build on FreeBSD 11.1)

Obr. Inxi

Zhodnotenie:

Plusy:
podobnosť s GNU/Linux
stabilita
systémové požiadavky
openRC ako init
výber predinštalovaných programov
jednoduchá inštalácia na prázdny disk

Mínusy:
nutnosť zvyknúť si na iný systém
zložitá inštalácia na ako dualboot

 

Pre porovnanie som si vzal Linux Mint 19 a MX17.1, ktoré dobre poznám.  A musím uznať, že GhostBSD oproti tomu, ako som asi pred 2mi rokmi skúšal FreeBSD, sa stal príjemnejším pre užívateľov.

Obr. porovnanie inštalácie a času štartu OS

Linux Mint 19 xfce 

Minimálne systémové požiadavky:
64-bit procesor
1 GB RAM
15 GB voľného miesta na disku
Sieťová karta

Doporučené systémové požiadavky:
64-bit procesor
4 GB of RAM
30 GB voľného miesta na disku
Sieťová karta
Zvuková karta
3D grafická karta

Informácie o OS:
Kernel: 4.15.0-20 generic
Desktop: xfce 4.12.3 (gtk 2.24.31)
OS: Linux Mint 19 (build on Ubuntu 18.04 LTS)

Obr. Inxi

MX17.1

Minimálne systémové požiadavky:
i486 Intel alebo AMD procesor
512 MB RAM
5 GB voľného miesta na disku
Zvuková karta

Doporučené systémové požiadavky:
i686 Intel alebo AMD procesor
1 GB RAM
10 GB voľného miesta na disku
3D grafická karta

Informácie o OS:
Kernel: 4.18.0-9.2-liquorix-amd64
Desktop: xfce 4.12.3 (gtk 2.24.31)
OS: MX17.1 (build on Debian 9 Stretch)

Obr. Inxi

Ak mám zhodnotiť subjektívne činnosť na týchto troch OS, na budúce by som si odpustil používanie Linux Mint.

Dôvodov bolo hneď niekoľko a nechcem vyzerať, že sa schválne opieram do Linux Mint.
Pri inštalácií mal inštalátor problém s partíciou GhostBSD, čo však nie je problém Mintu priamo, ale Ubuntu, ktorého inštalátor Linux Mint používa. Overil som si to následne aj použitím Xubuntu 18.04 a LMDE3.
Po inštalácií mal Linux Mint problém s ovládačmi sieťovej karty Marvell 88E8055 PCI-E 1Gb, čím ma bol schopný pripojiť iba s pomocou wifi. Ďalší problém bol s 3G modemom (použitie 3G modemu ale nebolo podstatné) a s atomic drm, čo mal aj MX 17.1 ale ten sa podarilo vyriešiť 1 reštartom.
Vyťažovanie RAM Linux Mint 19 bolo oproti ostatným abnormálne vysoké, len systemd bral 350MB. Pre porovnanie Linux mint 19 mal spustených 181 procesov a brali si 1125,6MB z RAM oproti 184 procesom na Linux MX ktoré zaberali 476,6MB….

A to pri zavretých veľkých aplikáciách, len základ systému, plus na MX 17 bežalo conky.

Pre overenie som skúšal ešte Linux Mint 17.3 xfce, 18,3 xfce a LMDE 3 Cindy (Cinnamon). Pri týchto distribúciach sa daný problém s vyťažovaním RAM neprejavoval.

Ako lacno spraviť pracovný počítač

Nedávno som diskutoval na facebooku v skupine venujúcej sa staršiemu hardvéru ohľadom toho ako lacno upraviť laptop na pracovný desktop.
V skupine sa preberá väčšinou hardvér starší ako 10 rokov a to skôr na zberateľské účely.
A v poslednom blogu som sa zamyslel nad mojim spôsobom používania počítača a zmien, ktoré som si všimol za posledný rok a niečo. Čím som si pripomenul dôvody, pre ktoré mám radšej starší hardvér.

Ide hlavne o kvalitatívne iné spracovanie, ktoré je evidentné hlavne pri laptopoch.

Za posledných 10 rokov výkon procesorov rástol veľmi pomaly, niekedy skoro vôbec.
Veď stačí si porovnať procesor Intel Core 2 Duo T5250 v laptope Fujitsu Siemens Esprimo Mobile D9500, ktorému sa budem venovať ďalej, a Intel Core i3 6006U SkyLake z biznis notebooku HP ProBook 450 z 2018.
Za 10 rokov dvojnásobný syntetický výkon, o 500MHz vyššia frekvencia a 4 vlákna oproti dvom v C2D. Cena HP Pro Book s NBD servisom v auguste 2018 850€.

Mimochodom po 3 týždňoch už ten notebook mal procesor i3-8130U ale už s OS Windows 10 nie 7 Professional.

Problém ale nastane, keď prestaneme vnímať syntetické testy a pozrieme sa na prácu s novým hardvérom. Naozaj je taký rozdiel v práci s daným zariadením a jeho výkon v reále vysoký?

Z praxe poviem že nie je…

Ale o tom to nebude dnes, to možno nabudúce.
Dnes sa pozriem na laptop Fujitsu Siemens Esprimo Mobile D9500 a jeho použitie ako pracovnej stanice namiesto desktopu.

Obr. Fujitsu Siemens Esprimo Mobile D9500

Kúpna cena, u mňa, bola 0€, dostal som ho od známeho lekára, ktorému v ňom odišiel disk po 10 rokoch denného používania.
No podľa internetu a niekoľkých slovenských bazárov sa ale cena pohybuje okolo 50€ (od 45 do 58€)
Osadený bol pamäťovým modulom Kingston 2GB DDR2 SODIMM a bez pevného disku.
Doma som vyhrabal ešte 1GB modul DDR2 SODIMM (bežne cena okolo 5€) a použil som 120GB SSD disk Crucial M500 s 34MB poškodenými a vyhradenými bunkami, nový obyčajný 120GB SSD sa dá kúpiť okolo 27€. čiže ak by som to kupoval som na cene 82€ (50€ laptop + 5€ 1GB ram +27€ SSD). Pôvodne bol na laptope inštalovaný Windows Vista Home premium (nálepka je v poriadku a plne čitateľná) a Microsoft Office 2007 Standard, neskôr tam mal známy Windows 7 Professional.

Obr. desktop Windows 7 SP1 a HWinfo

Pre mňa je však použiteľnejší s GNU/Linux MX 17.1 64bit. Pri ňom sa notebook veľmi nezapotí a pri piatich otvorených oknách v Chromium obsadí okolo 30% RAM.

Obr. Chromium 5 kariet (Facebook, Phoronix, Linux mint czech, môj blog a pravda) 31% obsadenie RAM z 3GB (cca 1GB)

Chladenie je tiché a neruší.
Po pripojení setu klávesnice s myšou a monitoru sa na danom laptope pracuje pohodlne, nedochádza k zamŕzaniu ani prestojom a to dokonca ani pri editovaní fotiek v DarkTable.

Pokusne som editoval aj 250MB pdf súbor v Master PDF  5 a taktiež s tým nemal žiaden problém. Trochu som ho zadýchal pri pozeraní fullHD videa z youtube

Obr. Youtube a Avatar full HD 1080p dokázalo na fullscreen zahriat notebook ale prehral video.

Obr. Pri 720p dokonca relatívne plynule (monitor aj obrázok 1600×1200)

Čítačka SD kariet nemá problém ani s 32GB SDHC a taktiež nad čítačkou je PCIExpres 54 slot na rozširujúce karty, vedľa výstupy na slúchadlá a mikrofón

Súčasťou sú štyri porty USB 2.0 sú umiestnené tak, aby si neprekážali a v pohode je zapichnutý v dolnom wifi dongle ku klávesnici a v hornom usb flash disk. To sa už nevidí tak pekne rozložené, väčšinou je použiteľný iba jeden port z dvojice.

Gigabitový ethernet ide na plno a ani Intel Pro wifi nerobí problémy ako niektore RTL alebo Broadcom wifi sieťové karty.
DVD napaľovačka je plne funkčná ale na ATAPI (IDE) 133. Pokiaľ nepoužívate dvd alebo cd, je možné ju vymeniť za 2,5″ SATA disk za pomoci redukcie.
Batéria je tam originál pôvodná z roku 2008, 57720 mWh teraz pri plnom nabití dosiahne 37141 mWh čo stačí na prevádzku 1,5-2 hodiny. Nič ale nebráni objednať si novú, ceny sa pohybujú okolo 40€.

Obr. Výdrž baterky.

Tým dostanete opäť plnohodnotný pracovný nástroj a k tomu prenosný.  Prevedenie je pevný plast a hliník.

Jediná vec, ktorá mi trochu vadí, je že má iba VGA výstup na monitor, ale človek nemôže zase mať všetko.

Obr. Inxi vľavo test na HDD, vpravo SSD

Výpis CPUID pri teste na HDD (dual boot Linux MX 17.1 64bit + Windows 7 starter SP1

Spôsob využívania počítačov

Dnes to bude akési zamyslenie sa nad spôsobom využitia počítača.

V poslednom čase, cca 2 mesiace, som si všimol, u seba, jednu zaujímavú vec. Až 70% času trávim na chromebooku s GalliumOS a zvyšok na desktope (22%) alebo na notebooku (používam ho asi 2 mesiace) pripojenom na desktopový monitor (cca 8%). Kedysi to bolo inak, notebook som používal hlavne na cestách. Pritom sa moja oblasť práce ani vykonávané činnosti nezmenili.

Taktiež som porovnával činnosť ďalšej osoby v domácnosti, tá na desktope trávi ešte menej, za mesiac to bolo menej ako 9%, z toho 2-3 krát som tam vykonával údržbu. Zvyšok času na laptope.

Hlavnou činnosťou je pracovná komunikácia, takže som si všimol, že okrem klienta pre email (Thunderbird + Lightning a Geary) na laptope používam už iba prehliadač, dokonca, aj skype for linux som prestal používať a používam online verziu cez prehliadač, keďže tam mám aj priamo prístup do mailu a do OneDrive, kde zdielam upravene pracovné dokumenty.

Kedysi to bolo opačne, na desktope som strávil skoro 98% času a notebook som používal len na cesty. Dokonca aj v práci som používal kancelársky iMac a notebook len pre kopírovanie dát na cestu.

Zisťujem, že keby mal chromebook 4GB a viac operačnej pamäte a 120GB disk, postačil by mi ako primárny počítač.

Čo v podstate je už aj teraz, a desktop sa stáva iba hernou konzolou (MX linux + wine alebo Win7) a testovacím počítačom na virtuálne pc.

Predpoklad je, že to je navyšovaním výkonu počítačov, alebo znižovaním mojich požiadaviek na hardvér.

Veď sa to dá porovnať jednoducho:

Obr. Porovnanie používaných počítačov.

Takže jednoducho povedané desaťročný notebook mi spĺňa požiadavky….

Obr. Programové vybavenie

a to v kľude je možné tomu notebooku zdvihnúť výkon výmenou procesoru za T5750 (2GHz) ktorý navýši výkon o 25-30%, alebo T7300, štvorjadrový ktorý výkon navýši o cca 50-60% oproti T5250. Tým sa výkonom dostane nad chromebook.

Vzhľadom k štandardnému používaniu  si však nevystačím s jedným zariadením.