GNU/Linux s prostredím XFCE

Nedávno som sa pozrel na deriváty Ubuntu na MATE, ktoré som aj prebehol základnými testami a dnes som si vzal 3 distribúcie s XFCE, Xubuntu, MX17.1 a Linux Mint 19 xfce, a musím povedať, že som dosť prekvapený novým Xubuntu.

Na začiatok pár suchých faktov k testom a následne pohľad na distribúcie a ich výsledky v testoch.

Na testovanie bol použitý notebook ACER ES1-111M-C02R

Konfigurácia:
CPU: Intel Celeron N2840 2,58GHz 2C/2T
RAM: 2GB Kingston SO-DIMM 2GB DDR3 1600MHz CL11
DISK: eMMC 32GB HBG4e
VGA: onboard Intel Atom Z36xx/Z37xx
Rozlíšenie displeja: 1366×768

 Podmienky pre testy:

– 64bit distribúcia na oficiálnom jadre
– pripojenie cez LAN (1Gb)
– stále zapojený notebook na nabíjačke
– zakázaný šetrič obrazovky a úsporný režim
– plná aktualizácia systému
– nainštalované aj neslobodné ovládače
– nainštalovanéneslobodné multimediálne kodeky
– nainštalovaný phoronix test suite a glmark2
– po inštalácií PTS a glmark prevedený príkaz sudo apt update && sudo apt dist-upgrade && sudo apt autoremove
– conky  + spustený test glmark
– conky  + spustený test PTS č.3 – Complex system test
– screenshoty robené dodatočne mimo testov aby neovplyvňovali testy
– úprava swappiness na 1%
– používaná 2GB swap partícia (rovnaká ako veľkosť ram)


Xubuntu 18.04 LTS

Hodnotenie:

*****

čas inštalácie: 10 minút 22 sekúnd
linux kernel:  4.15.0-23 generic 64bit
veľkosť inštalácie na disku: 
5,7GB
obsadenosť pamäte s sysmon: 
214,9MB
obsadenosť pamäte počas testu PTS:
– priemerne: 
391MB

– maximum: 462MB
obsadenosť pamäte počas testu glmark2: 
– priemerne: 
390MB
– maximum: 
451MB

Obr. Xubuntu, vypis inxi a vysledky phoronix test suite

Využil som možnosť takzvanej minimálnej inštalácie so základnými nástrojmi a neslobodnými kodekmi a ovládačmi. Samozrejmosťou je nepovolenie telemetrie. Čo sa mi nepáčilo bol Firefox a Thunderbird ako predvolené, tie som odinštaloval a nainštaloval Chromium web browser a Geary mail klient. Firefox som prestal používať pred viac ako šiestimi mesiacmi.

Xubuntu som sa venoval rýchlym pohľadom nedávno, ale teraz som ho na daný notebook vrátil ako jediný operačný systém. Dôvodom je jeho rýchlosť a nízke nároky na systém, ktorý bez problému a zamŕzania fungoval aj s 1 GB ram (ACER ES1-111M má slot na RAM).

Zhrnutie:

Pocitovo je Xubuntu o dosť svižnejšie ako Ubuntu či Ubuntu Mate, nehovoriac už o Linux Mint 19. Veľkou výhodou mi prišla voľba minimálnej inštalácie, ktorá ako jediné mínus mala Firefox, ktorý je dosť náročný na operačnú pamäť. Taktiež jeho využívanie bolo citeľné, počas prehliadania webov vyskakovala obsadenosť operačnej pamäte cez 1GB, čo nerobilo ani pri editácii fotky v GIMPe. To všetko pri aktívnom uBlock Origin a Ghostery. Po deaktivácií sa spotreba blížila k 1,2GB !!!

Po inštalácií prehliadača Chromium  sa pamäť podstatne uvoľnila pri rovnakých webových stránkach (facebook.com, youtube.com, môj blog, ubuntu.org a diit.cz) neprekračovala 690MB (0,7GB).

Xubuntu je veľmi vhodné na slabšie počítače a tiež na počítače s Intel BayTrail procesormi. Pokiaľ by som si mal vybrať z Ubuntu a jeho derivátov tak jednoznačne Xubuntu ako top a keďže ostáva ako jediný OS na danom notebooku, tak sa k nemu vrátim o pár týždňov a zhrniem moje skúsenosti.

Na rozdiel od Linux Mint 19 nemal problém s touchpadom Elantech. Taktiež sa mu vyhol problém s cstate chybou pri vypínaní oproti Linux Mint 19. Tieto chyby sa prejavujú na Linux Mint 19 Mate, Cinnamon aj xfce.

Plusy:

+ rýchle a nenáročné prostredie
+ minimálna inštalácia, vhodná pre vlastnú úpravu
+ plná inštalácia pre bežného užívateľa
+ možnosť nepovoliť telemetriu

Mínusy:

– minimálna inštalácia, pre bežného užívateľa môže byť bez synapticu problém
– v základnej inštalácií, ani v minimálnej ani v úplnej, nie je synaptic
– telemetria


Linux Mint 19 xfce

hodnotenie:

*** 1/2

čas inštalácie: 11 minút 49 sekúnd
linux kernel:  4.15.0-24 generic 64bit
veľkosť inštalácie na disku:  8,49GB
obsadenosť pamäte s sysmon: 414,5MB
obsadenosť pamäte počas testu PTS: 
– priemerne: 479,8 MB
– maximum: 617 MB
obsadenosť pamäte počas testu glmark2: 
– priemerne: 471 MB
– maximum: 597 MB

Obr. Linux Mint 19 xfce, vypis inxi a vysledky phoronix test suite

Zhrnutie:

Pocitovo je Linux Mint 19 xfce o dosť svižnejšie ako Linux Mint 18.3 Mate alebo Cinnamon. Taktiež mi pripadal rýchlejší ako Linux Mint 19 Mate. Veľkou výhodou mi prišlo akurát prívetivé prostredie, známe aj užívateľom windows.
Počas prehliadania webov vyskakovala obsadenosť operačnej pamäte cez 1GB, čo občas spôsobovalo dlhšiu odozvu systému.
Linux Mint 19 mal problém s touchpadom Elantech prejavovala sa chyba cstate  pri vypínaní notebooku.  Chyba cstate spôsobuje zamrznutie notebooku pri reštarte alebo vypnutí. Riešením je úprava grub configu.
Tieto chyby sa prejavujú na Linux Mint 19 Mate, Cinnamon aj xfce.

Plusy:
+ prístup k užívateľovi
+ inštalácie programov cez “mint store”
+ rýchly štart

Mínusy:
– stabilita
– obsadenosť RAM
– časté vyťažovanie procesoru bez zjavnej príčiny


MX17.1

Hodnotenie:

*****

čas inštalácie: 8 minút 13 sekúnd
linux kernel:  4.15.0-1 amd64 x86_64
veľkosť inštalácie na disku: 5,33GB
obsadenosť pamäte s sysmon: 214,9MB
obsadenosť pamäte počas testu PTS: 
– priemerne: 387MB
– maximum: 436MB
obsadenosť pamäte počas testu glmark2: 
– priemerne: 392MB
– maximum: 449MB

mx_inximx_ptsObr. MX17.1 vypis inxi a vysledky phoronix test suite

Zhrnutie:

MX17.1 som sa venoval v decembri, keď vyšiel. V skratke, MX linux používam ako OS na desktopovom počítači aj na notebooku (ASUS X101CH aj ASUS X200CA). Doteraz mi bežal aj na ACER  ES1-111M, keďže ako jeden z mála nemal problém s touchpadom Elantech a s vypínaním tohoto notebooku.

Pocitovo je z testovaných distribúcií asi najrýchlejší, a s predinštalovaných programov asi najviac vyhovujúci

Plusy:
+ MXtools
+ inštalácie programov cez “mx install”
+ rýchly štart
+ bez systemd
+ stabilita
+obsadenosť ram
+ inštalátor kodekov a ovládačov graf. kariet

Mínusy:
– bez systemd


Finálny verdikt:

Ak mám pravdu povedať, bol som prekvapený odladenosťou Xubuntu. V testoch to bolo také vyrovnané, až to hraničí s chybou 🙂

Ale ak by som si mal vybrať, tak pre bežného človeka, ktorý prechádza na GNU/linux z Windows, tak by som mu nainštaloval Xubuntu, pokiaľ by bol ochotný sa prispôsobiť tak MX linux.

Pre problémy s hárdvérom na notebook by som neodporučil Linux Mint 19. Pokiaľ by išlo o bežný desktop tak bez problému by som ponúkol aj ten.

Ale subjektívne hodnotím pozitívne iba MX linux a Xubuntu. Linux Mint kvôli pretrvávajúcim problémom s chybami, ktoré majú skoro všetky známe distribúcie opravené.

Výsledky testov:
test_sumary

Porovnanie procesora Intel Celeron N2840 s inými procesormi v testoch HardInfo v teste CPU Blowfish:

(nižšia hodnota je lepšia)

cpu_tab

Reklamy
Posted in Linux, Linux MINT, linux MX, Nezaradené, OS, Ubuntu | Tagged , , , , | Pridaj komentár

Fluxuan

Tak som neodolal a aspoň narýchlo som sa pozrel na Fluxuan.

Potrebujete extra ľahkú distribúciu postavenú na GNU/Linux?
Nech sa páči Fluxuan. Ide o derivát Devuanu na Fluxbox.

flux_inxiObr. výpis inxi z notebooku

Na testovanie bol vybraný ASUS X101CH s 1GB ram a 16GB CF kartou namiesto disku.
Screenshoty boli robené počas druhého testu (prvý prešiel plnohodnotne) a inštalačný postup bol osnímkovaný vo VirtualBoxe.

Predinštalované  sú nasledovné programy:

Pcmanfm,
Chromium web browser,
Gdebi,
Synaptic,
Leafpad,
Laptop Mode Tools,
BleachBit,
Gparted,
Gufw ,
tlp + tlp-rdw.

Kvôli testom som nainštaloval inxi, hardinfo a kvôli bežnému používaniu Abiword, Gnumeric, čo navýšilo inštaláciu z 2,49GB na 2,84GB

Obr. info k notebooku a test z Hardinfo

Testovací notebook je ASUS X101CH

Procesor: Intel Atom N2600@1.6GHz 2 Cores / 4 Threads
Operačná pamäť: 1GB DDR3 SODIMM (onboard)
Disk: 16GB CF karta Kingston v SATA to CF redukcií
VGA: onboard

čas inštalácie: 7 minút 19 sekúnd
update po prvom štarte: 48 archívov / 147MB
veľkosť inštalácie na disku: 2,49GB
obsadenosť pamäte s conky: 214,9MB

Vo virtuálke (VirtualBox) sa občas sekol, najmä ked som robil snímky.

Zhrnutie.

V notebooku bol Fluxuan svižný a po dnainštalovaní programov aj plne použiteľný. Bohužiaľ nie je to úplne to čo som si predstavoval, hlavne začiatočníkom na GNU/Linux to môže spôsobovať problémy. Pre človeka zvyknutého na Debian je to bežná distribúcia s, povedal by som, až priveľmi okliešteným grafickým prostredím, ale to je daň za minimálne požiadavky na systém.

Pre začiatočníkov by som odporučil skôr Ubuntu a jeho deriváty, ale plánujem sa pozrieť na Devuan samostatne a predpokladám že rovnako nízke parametre by mohol mať z xfce poprípade s enlightmen prostredím.

Plusy:

+ malá inštalácia
+ svižné a ľahké prostredie
+ bez systemd (vďaka Devuanu na ktorom je postavený)
+ Fluxbox
+ minimum programov
+ rýchle a nenáročné prostredie
+ minimálna inštalácia, vhodná pre vlastnú úpravu
+ možnosť zakázať užívateľovi spúšťať programi ako správca (zakázane sudo)

Mínusy:

– pre začiatočníka zložitá inštalácia
– minimum programov
– Fluxbox

Galéria z inštalácie vo virtualboxe:

 

Posted in Linux, Nezaradené, OS, test | Tagged , , , | Pridaj komentár

Rýchly pohľad na Xubuntu 18.04

Vzhľadom k tomu, že som si pozrel ako vyzerajú odľahčené odnože Ubuntu postavené na DE Mate, mi nedalo a pozrel som sa aj na Xubuntu.
Xubuntu je Ubuntu s xfce, ktoré používam na desktope a notebooku v MX17.1.

Využil som možnosť takzvanej minimálnej inštalácie so základnými nástrojmi a neslobodnými kodekmi a ovládačmi. Samozrejmosťou je nepovolenie telemetrie. Čo sa mi nepáčilo bol Firefox a Thunderbird ako predvolené, tie som odinštaloval a nainštaloval Chromium web browser a Geary.

xubu_installObr. inštalácia chromium web browser v synapticu

Následne prebehli testy Phoronix test suite (2x, prvý krát na otestovanie a druhý krát kvôli screenshotom) a po reštarte glmark2, taktiež 2x.

Podmienky pre testy:

– 64bit distribúcia na linuxovom jadre 4.15
– pripojenie cez LAN (1Gb)
– stále zapojený na nabíjačke
– zakázaný šetrič obrazovky a úsporný režim
– plná aktualizácia systému
– nainštalované ovládače
– nainštalované multimediálne kodeky
– nainštalovaný phoronix test suite a glmark2
– prevedený príkaz sudo apt update && sudo apt dist-upgrade && sudo apt autoremove
– samostatne spustený monitor systému + spustený test glmark
– samostatne spustený monitor systému + spustený test PTS č.3 – Complex system test
– screenshoty robené dodatočne mimo testov aby neovplyvňovali testy

glmark2Obr. GLmark2

xubu_pts

Obr. Phoronix test suite

Na testovanie bol použitý notebook ACER ES1-111M-C02R

Konfigurácia:
CPU: Intel Celeron N2840 2,58GHz 2C/2T
RAM: 2GB Kingston SO-DIMM 2GB DDR3 1600MHz CL11
DISK: eMMC 32GB HBG4e
VGA: onboard Intel Atom Z36xx/Z37xx
Rozlíšenie displeja: 1366×768

xubu_inxi

Obr. výpis z utility inxi

suhrn_testObr. Tabuľka testov v porovnaním s derivátmi ubuntu mate

Xubuntu 

čas inštalácie: 10 minút 32 sekúnd
update po prvom štarte: 141 archívov / 247MB
veľkosť inštalácie na disku: 5,7GB
obsadenosť pamäte s sysmon: 214,9MB
obsadenosť pamäte počas testu PTS: 
– priemerne: 391MB
– maximum: 462MB
obsadenosť pamäte počas testu glmark2: 
– priemerne: 390MB
– maximum: 451MB

xubu_sw

Obr. Tabuľka zmien v programoch

Zarazilo ma, že je použitá kalkulačka Mate (mate-calc) a tiež súčasťou inštalácie je mate-desktop-common, knižnica na spúšťanie mate modulov.

Zhrnutie.

Pocitovo je Xubuntu o dosť svižnejšie ako Ubuntu či Ubuntu Mate, nehovoriac už o Linux Mint 19. Veľkou výhodou mi prišla voľba minimálnej inštalácie, ktorá ako jediné mínus mala Firefox, ktorý je dosť náročný na operačnú pamäť. Taktiež jeho využívanie bolo citeľné, počas prehliadania webov vyskakovala obsadenosť operačnej pamäte cez 1GB, čo nerobilo ani pri editácii fotky v GIMPe. To všetko pri aktívnom uBlock Origin a Ghostery. Po deaktivácií sa spotreba blížila k 1,2GB !!!

Po inštalácií prehliadača Chromium  sa pamäť podstatne uvoľnila pri rovnakých webových stránkach (facebook.com, youtube.com, môj blog, ubuntu.org a diit.cz) neprekračovala 690MB (0,7GB).

Xubuntu je veľmi vhodné na slabšie počítače a tiež na počítače s Intel BayTrail procesormi. Pokiaľ by som si mal vybrať z Ubuntu a jeho derivátov tak jednoznačne Xubuntu ako top a keďže ostáva ako jediný OS na danom notebooku, tak sa k nemu vrátim o pár týždňov a zhrniem moje skúsenosti.

Na rozdiel od Linux Mint 19 nemal problém s touchpadom Elantech. Taktiež sa mu vyhol problém s cstate chybou pri vypínaní oproti Greenie 18.04, Ubuntu 18.04 Mate, Linux Mint 19 a Ubuntu 18.04.

Plusy:

+ rýchle a nenáročné prostredie
+ minimálna inštalácia, vhodná pre vlastnú úpravu
+ plná inštalácia pre bežného užívateľa
+ možnosť nepovoliť telemetriu

Mínusy:

– minimálna inštalácia, pre bežného užívateľa môže byť bez synapticu problém
– v základnej inštalácií, ani v minimálnej ani v úplnej, nie je synaptic
– telemetria

Posted in Linux, OS, test, Ubuntu | Tagged , , , | Pridaj komentár

Deriváty Ubuntu s prostredím MATE 2.časť

Tak dnes dokončenie porovnania distribúcií GNU/linuxu, ktoré spája pôvod v Ubuntu 18.04 BionicBeaver a grafickom prostredí MATE vo verzií 1.20.1.

V prvej časti sme si ich len predstavili a porovnal som ich v Hardinfo.

Ide o Linux Mint 19 Mate, tohoto času v betaverzií, Greenie Linux 18.04 a Ubuntu Mate 18.04. v dnešnej druhej časti, si ich porovnáme v Phoronix test suite (ďalej ako PTS), glmark2 a Hardinfo testoch. Pôvodne som ich mal nainštalované na SSD disku 120GB s 3mi partíciami, každou so 40GB a bez swapu, ale keďže sa mi nepozdávali výsledky, prešiel som k testu so samostatnou inštaláciou na disk.

Podmienky pre testy:

– 64bit distribúcia na linuxovom jadre 4.15
– pripojenie cez LAN (1Gb)
– stále zapojený na nabíjačke
– zakázaný šetrič obrazovky a úsporný režim
– plná aktualizácia systému
– ponechaná inštalácia v stave pre predvolenú inštaláciu
– nainštalované ovládače
– nainštalované multimediálne kodeky
– nainštalovaný phoronix test suite a glmark2
– prevedený príkaz sudo apt update && sudo apt dist-upgrade && sudo apt autoremove
– samostatne spustený monitor systému + spustený test glmark
– samostatne spustený monitor systému + spustený test PTS č.3 – Complex system test
– screenshoty robené dodatočne mimo testov aby neovplyvňovali testy

Na testovanie bol použitý notebook ACER ES1-111M-C02R

Konfigurácia:
CPU: Intel Celeron N2840 2,58GHz 2C/2T
RAM: 2GB Kingston SO-DIMM 2GB DDR3 1600MHz CL11
DISK: eMMC 32GB HBG4e
VGA: onboard Intel Atom Z36xx/Z37xx
Rozlíšenie displeja: 1366×768

Všetky 3 distribúcie mali rovnaké ovládače grafickej karty modesetting 1.19.6 a Mesa 4.2 (18.0.0-rc5).

Greenie:

čas inštalácie: 11minút 35s
update po prvom štarte: 158 archívov / 267MB
veľkosť inštalácie na disku: 7,5GB
obsadenosť pamäte s sysmon: 426,8MB
obsadenosť pamäte počas testu PTS:
– priemerne: 650MB
– maximum: 712MB
obsadenosť pamäte počas testu glmark:
– priemerne: 690MB
– maximum: 751MB

gr_glmark

Obr. test GLmark2gr_sysmon

Obr. stabilizovaný systém so  sysmongreenie_inxi

Obr. výpis z inxi v Greenie 18.04

greenie_PTSObr. Screenshot výsledku PTS.


Ubuntu Mate 18.04
Použitá bola štandardná inštalácia so zakázanou telemetriou

čas inštalácie: 14 minút 2 sekundy
update po prvom štarte: 159 archívov / 256 MB
veľkosť inštalácie na disku: 6,75GB
obsadenosť pamäte s sysmon: 456,3MB
obsadenosť pamäte počas testu PTS:
– priemerne: 635MB
– maximum: 812MB
obsadenosť pamäte počas testu glmark:
– priemerne: 675MB
– maximum: 930MB

ubu_inxi

Obr. výpis z inxi v Greenie 18.04ubu_glmark

Obr. test GLmark2ubu_pts_sys

Obr. PTS menu a sysmonubuntu_PTS

Obr. Screenshot výsledku PTS.


Linux Mint 19 TARA

čas inštalácie: 24 minút 13 sekundy
update po prvom štarte: 163 archívov / 256MB
veľkosť inštalácie na disku: 7,6GB
obsadenosť pamäte s sysmon: 567,2MB
obsadenosť pamäte počas testu PTS:
– priemerne: 763,9MB
– maximum: 949,8MB
obsadenosť pamäte počas testu glmark:
– priemerne: 831,6MB
– maximum: 923,8MB

Bohužiaľ bolo nutné zmeniť nastavenie touchpadu v BIOSe na basic, nepodarilo sa totiž rozpoznať ovládač Elantech v advanced móde, čo u Greenie 18.04 a Ubuntu Mate 18.04 nebol problém.

 

lm_glmark

Obr. GLmark2 v Linux Mint 19lm_inxi

Obr. výpis z inxi

sysmon

Obr. stabilizovaný systém so  sysmonLM_PTSObr. Screenshot výsledku PTS.

 

No a ako to dopadlo?

 

suhrn_testObr. porovnanie parametrov pri inštalácií

Porovnanie výsledkov v Phoronix test suite a glmark2:

resultPTS

Ako vidieť, Greenie sa drží v “strede”. Výkonnostne na tom bolo najlepšie Ubuntu Mate a to aj v iných testoch z PTS.

Zaujímavé na tom bolo, že v grafických testoch vychádzal lepšie Linux Mint, kdežto pri testoch s IO operáciami výrazne strácal, miestami až 10%.

Výsledky benchmarkov z Hard info:

hardinfo_test

Celkovo z testovania musím povedať, že rozdiel medzi Greenie 18.04, Linux Mint 19 a Ubuntu Mate je minimálny. V podstate pokiaľ si viete odladiť systém je jedno čo použijete.

Pre kontrolu som ešte použil Devuan s Mate (Debian bez systemd) a ten vykazoval na danom notebooku náskok nad týmito tromi 18-21% v priemere.

Posted in Linux, Linux MINT, Nezaradené, test | Tagged , , , , , | Pridaj komentár

Odľahčenie GalliumOS na chromebooku

Problém pri chromebookoch, a tobôž pri lacných ako je Acer CB3–111-C5D3, je veľkosť disku a operačnej pamäte. V tomto konkrétnom prípade ide o 16GB eMMC HAG2e ktoré nahrádza disk a 2GB RAM naletovanej na základnej doske.

Po zmene operačného systému z ChromeOS na GalliumOS (ubuntu 16.04) som zistil, že musím používať 8GB usb flash kvôli nedostatku miesta na disku. Skúsil som reinštalovať systém, ale nepomohlo to a stále som sa držal na 10- 12 GB obsadeného priestoru. Takto som fungoval v podstate od apríla a teraz som sa dostal k novej reinštalácií.

Disk v gparted vyzerá po čistej inštalácií a updatoch nasledovne: 512MB na EFI, 14,18GB na systém.

disk_installObr. Gparted, obsadenosť disku.

disk_mxObr. pre porovnanie snímka Gparted na desktope s MX 17.1, nainštalovanými hrami (Ziggurat, Zaklínač, Torchlight2, OpenRA, Overload, Saints Row2 cez wine) a plnou programovou výbavou (okrem bežných programov ešte DarkTable, Shotwell, Corel AfterShot Pro, GIMP full, MasterPDF, Scribus, OpenShot, Mixxx, Audacity, Ardour, ArduinoIDE, Melting). Celé to má 23GB…

Tak som sa pozrel na programové vybavenie a nástroje, ktoré na notebooku používam.

Zistil som, že na žiadnom notebooku nepoužívam nič špecifické a programové vybavenie sa dá zhrnúť do nasledovného zoznamu:

Grafika:
gThumb / ristretto
Pinta
xsane
Internet:
FileZilla
Chromium / Chrome
Pidgin
Hry:
karty
Chromium bsu
Kancelária:
evince
LibreOffice
PDF Shuffler
Slovník
Multimédiá:
DeadBeef / Clementine
VLC
Iné:
ClipIt
Conky
Htop
Kalkulačka
Doublecmd
gedit

Takže ako vidieť, na notebookoch toho zase až tak veľa nemám.

Ale späť k GalliumOS. po čistej inštalácií a aktualizáciách som sa pustil do inštalácie programov pre testy – HardInfo, CPU-X, psensor, conky a pustil sa do testov pozostávajúcich z testu v Hardinfo a benchmarkov v CPU-X.

Po otestovaní aktuálneho systému som začal čistiť programy ktoré nepoužívam a namiesto nich som inštaloval tie, čo používam.

disk_cleanObr. Gparted, obsadenosť disku po úpravách.

Po skončení som sa dostal na 4,27GB a 1642 nainštalovaných balíčkov oproti pôvodných 10,53GB a 2781 balíčkom.

Okrem zoštíhlenia sa uvoľnila aj operačná pamäť, ktorá sa pohybuje bežne od 291MB po 980MB. Pôvodne to bolo od 312MB do 1.2GB

A ako na to?

Upozorňujem, že ja osobne viem, čo môžem odinštalovať a čo nie. Pokiaľ to budete skúšať, tak na vlastné nebezpečie, keďže nevhodnými zásahmi môžete znefunkčniť operačný systém.
Odporúčam na to virtuálny počítač.

V prvom rade som sa zbavil veľkých balíkov, ktoré viem že určite potrebovať nebudem:

Libre Office som nahradil AbiWord a GNUmeric
odinštaloval som GIMP
Thunderbird som nahradil Geary
Firefox som nahradil Chromium a Cyberfox
Odstránil ostatné jazyky okrem Slovenčiny a Angličtiny

Napríklad len LibreOffice má 331 balíčkov a 1GB ! GIMP má ďaľších 105 balíčkov a veľkosť cez 600MB.

Nainštaloval som si nasledovné programy:

AbiWord
Astromenace
Baobab
Cairo-dock
ClipIt
CPU-X
Cyberfox
Double Commander
Filezilla
fonts-crosextra-caladea
fonts-crosextra-carlito
Geary mail
Gedit
Gnumeric
HardInfo
Htop
Chromium web browser
p7zip-rar
Pinta
Stellarium
ttf-mscorefonts
xsane

Takto odľahčený os som si, samozrejme, nemohol nechať ujsť na otestovanie aspoň v testoch z Hardinfo a CPU-X.

Obr. Informácie o notebooku z CPU-X.

 

Obr. Testy CPU-X. vľavo jednovlákno, vpravo dve vlákna.

cpux_bench_afterinst

Obr. Test CPU-X na jedno vlákno pred zoštíhlením systému.

 

Obr. Testy v HardInfo.

 

Obr. Desktop v galiumos.

Posted in Linux, Nezaradené, notebook, OS, tipy a triky | Tagged , | Pridaj komentár

Deriváty Ubuntu s prostredím MATE 1.časť

Tak dnes som si vzal na porovnanie distribúcie linuxu, ktoré spája jedno a to isté, sú stavané na Ubuntu 18.04 BionicBeaver a grafickom prostredí MATE vo verzií 1.20.1.

Ide o Linux Mint 19 Mate, tohoto času v betaverzií, Greenie Linux 18.04 a Ubuntu Mate 18.04. v dnešnej prvej časti si ich stručne predstavíme a poukážem na základné rozdiely, ak nejaké sú. V ďaľšej časti si ich porovnáme v Phoronix test suite, glmark a Hardinfo testoch už nainštalované na SSD disku 120GB s 3mi partíciami, každou so 40GB a bez swapu.

Všetky tri uvedené distribúcie používajú repozitáre Canonicalu, poprípade doplňujúce a desktopové prostredie Mate. Radia sa medzi užívateľsky prívetivejšie a vhodné aj pre začiatočníkov.

Screenshoty a užívateľský test som robil v Oracle Virtualbox 5.2.6 r120293 z dôvodu problematickej inštalácie Linux Mint 19 Beta na testovací notebook s Intel BayTrail procesorom. V tomto teste ma zaujímal hlavne  pocit z daných distribúcií, ich rýchlosť, prívetivosť pre užívateľov. Taktiež ma zaujímalo porovnanie ich funkčnosti v štandardnej neupravenej inštalácií pre Slovensko a Česko.

Podmienky pre všetky tri OS boli rovnaké, inštalácia z aktuálneho ISO obrazu stiahnuté zo stránok distribúcie. Prevedenie aktualizácie, doinštalovanie grafického adaptéru pre Virtual box a pripojenie Guest Addition cd do virtualboxu.

Rozlíšenie VM bolo nastavené na 1280×1024, Priradené 1 jadro procesora povolená hardvérová virtualizácia,  2878MB ram, povolená 3D akcelerácia a 128MB video ram, virtuálny disk bol nastavený na dynamický s prvotnou veľkosťou 15GB. Host operačný systém bol Windows 7 Profesional 64bit.

vb_osvb_video

Obr. Virtuálne počítače.

Test v podstate prebiehal bežným spôsobom akoby používania počítača, prehliadanie webových stránok, vždy 5 tabov (môj blog, domovskú stránku distrowatch, stránku greenie na sourceforge, domovskú stránku ubuntu mate a domovskú stránku linuxmint). Otvorené vo Firefoxe 60.0.2 64bit a Chromium 66.0.3359.181 64bit bez blokovača reklám.

Taktiež som spustil cez Hard info generovanie reportu vrátane benchmarku, ale keďže to je robené vo virtual boxe, tak tie testy nie sú až tak priekazné sú skôr len na nástrel chovania sa OS.

Predstavenie.

Greenie linux 18.o4 
Domovská stránka
Typ OS: Linux
Založená na: Debian, Ubuntu LTS
Pôvod: Slovensko
Autor: Stanislav Hoferek
Architektúra: x86_64
Pracovné prostredie: MATE
Kategória: Začiatočníci, Desktop, Live Medium

Začnem domácim Greenie linuxom.
Podľa výpisov je celé Greenie postavené na Ubuntu 18.04.01 (BionicBeaver) po ktorom nesie aj označenie a na linuxovom jadre 4.15.0-23 generic 64bit z 23.5.2018.
Nainštalovaných je 2077 balíčkov z toho 4 špeciálne, ktoré v podstate robia z Ubuntu Greenie (greenie-apps, greenie-config, greenie-pl a greenie-skcs) použitých je 7.26GB na disku po inštalácií a prevedení všetkých updatov.
Špecialitou Greenie je zameranie na Slovensko a Česko, čo vidieť vo výsledku, keďže obsahuje slovenský preklad bez chýb.

Použitá téma pre prostredie MATE 1.20.1 je Ambiant mate, osobne mám radšej tmavú tému black mate ale vybraná tiež neurazí a k zmene na inú tému stačia 3 kliknutia myši. Taktiež sú tu dva panely na hornej a dolnej časti obrazovky. Osobne uprednostňujem, kvôli širokouhlým displejom, panel vľavo a dole dock.

Obr.  Prostredie Greenie linux po inštalácií.

Zhodnotenie:

Oproti Ubuntu MATE sú pridané hry, prehliadač Chromium, GIMP vo verzií 2.10, Pinta, Shotwell, Evince, Htop, jednoduchý dock Plank, Kazam, Synaptic, niekoľko nástrojov, Calibre a podobne.
Čo mi tu chýba je Conky, ale ten sa dá doinštalovať.
Viac o rozdieloch sa dá nájsť na blogu Greenie Linuxu priamo od autora alebo v časti najčastejšie otázky . V podstate pre bežného užívateľa prechádzajúceho z Windows by som odporučil ako prvý z týchto troch.

Plusy:
+ nízka obsadenosť RAM, v priemere okolo 520MB, ktorá bohužial po spustení Firefoxu narástla na 1,08GB a pri Chromium na 1,06GB
+ v podstate pre bežného užívateľa predinštalované všetko čo by mohol potrebovať
+ svižné a príjemné prostredie
+ ťaháky v češtine a slovenčine k práci s linuxom
+ výber programov. Doplnené a zredukované predinštalované programy
+ vizuálne na 90% podobné ako Ubuntu Mate z ktorého vychádza

Mínusy:
– vizuálne na 90% podobné ako Ubuntu Mate z ktorého vychádza


Ubuntu MATE 18.04 
Domovská stránka
Typ OS: Linux
Založená na: Debian, Ubuntu
Pôvod: Veľká Británia
Architektúra: armhf, i386, powerpc, x86_64
Pracovné prostredie: MATE
Kategória: Začiatočníci, Desktop, Live Medium, Raspberry Pi

Na Ubuntu Mate 18.04 je v podstate postavený vyššie uvedený Greenie Linux. Na rozdiel od Greenie je Ubuntu Mate programovo chudobnejší a pre bežné používanie je nutné siahnuť buď po inštalácií Synapticu, ktorý z neznámeho dôvodu nie je súčasťou inštalácie, alebo použiť Software Boutique, čo je vlastne grafický repozitár.

Použitý je starší kernel 4.15.0-23 generic 64bit a nainštalovaných je 1873 balíčkov, ktoré zaberajú 6,9GB po aktualizácií. Pokiaľ však chceme mať plnohodnotne doinštalovaný systém tak veľkosť stúpne na 8,4GB. Téma pre prostredie MATE 1.20.1 je Ambiant mate, ktoré je rovnako použité v Greenie linux vrátane dvoch panelov.

Obr. Ubuntu Mate. Ako rodič Greenie linuxu sa nezaprie.

Zhodnotenie:

Ubuntu MATE je velmi dobre odladená distribúcia. Mate, ktoré vychádza z GNOME 2, je vhodnejšie pre staršie počítače či súčastné Celerony a Pentiá postavené na Intel Atom a aj prechod na framework GTK+v3 mu evidentne prospel.
Ubuntu MATE je svižné málo náročné na systémové prostriedky a odladené. Problém bol v testoch Hardinfo, kde Greenie v podstate bolo posledné, ale išlo o testy vo virtuálnom prostredí, tak uvidíme ako to bude v reálnych testoch. V podstate z neho vyššie uvedené Greenie vychádza, ale v ich porovnaní mi príde po inštalácií Greenie použiteľnejšie.

Plusy:
+ software boutique – centrum pre inštalovanie programov
+ menší výber programov
+ menší priestor na disku
+ nízka obsadenosť RAM, okolo 420MB

Mínusy:
– vyššia spotreba RAM samotného systému. Priemerne okolo 720MB
– menší výber programov
– chýba synaptic
– pár chýb v preklade do slovenčiny


Linux Mint 19 MATE Beta
Domovská stránka
Typ OS: Linux
Založená na: Debian, Ubuntu (LTS)
Pôvod: Írsko
Architektúra: i386, x86_64
Pracovné prostredie: MATE
Kategória: Začiatočníci, Desktop, Live Medium

Linux mint 19 je postavený na Ubuntu 18.04.01 (BionicBeaver) a na linuxovom jadre 4.15.0-23 generic 64bit podobne ako aj Greenie Linux a Ubuntu Mate. Je nainštalovaných 2074 balíčkov, čo je o 3 menej ako v Greenie, použitých je však 14,76GB na disku po inštalácií a prevedení všetkých updatov, čo je dvojnásobok veľkosti ako Greenie linux. Z toho počtu je 27 balíčkov, ktoré menia Ubuntu Mate na Linux Mint.  Použitá téma pre prostredie MATE 1.20.1 je Ambiant mate ako aj u predošlých dvoch distribúcií.

Obr. Linux Mint 19 Mate v Beta verzií

Zhodnotenie:

Váham nad hodnotením. Jednak ide o beta verziu, na druhej strane človek očakáva aj od beta verzie istú stabilitu. Ide vizuálne o prívetivú distribúciu veľmi povedomú užívateľom Windows. Otváranie okien bolo však dosť pomalé hlavne vo Firefoxe. Taktiež nároky na systémové prostriedky sú neobvykle vysoké. Systém si vezme, bez spustených aplikácií, 680MB.
Na druhej strane vo virtualboxe štartoval Linux Mint 19 najrýchlejšie.
Momentálne však beta verziu nemôžem odporučiť. Počkám si na oficiálny release a s ním prevediem aj testy na fyzickom počítači.

Plusy:
+ prístup k užívateľovi
+ inštalácie programov cez “mint store”
+ rýchly štart

Mínusy:
– stabilita
– obsadenosť RAM od 650MB po 809MB bez spustených aplikácií


Testy v hardinfo.

hardinfo_test

Každý virtuálny počítač bol nastavený iba na jedno jadro z procesoru Intel Pentium G3240 a na fixný takt 3,1GHz. počas testov nebol zapnutý žiadny iný program v hoste ani vo virtuálnom počítač a počítač nebol na internete.

 

Posted in Linux, Linux MINT, OS, test | Tagged , , , | Pridaj komentár

Aktivácia OpenCL v linuxe

Pre používanie OpenCL je nutné v linuxe doinštalovať jeho súčasti. A to aj keď použijete inštalátor ovládačov pre grafické karty, napríklad ako ja v distribúcií MX17.1 Inštalátor ovládačov NVIDIA z MXTools, ktoré nemusia ovládače pre openCL obsahovať.
Ako na to?
v prvom kroku treba zistit či náhodou už nie je podpora openCL nainštalovaná. Slúži na to utilita clinfo

Inštalácia cez terminál:
sudo apt install clinfo

následne stačí napísať clinfo. Ak nie je podpora nainštalovaná dostanete výpis:

ms@desktopms:~
$ clinfo
Number of platforms 0

Keďže mám nVidia GF710B a nainštalované ovládače vo verzií 384.111 začnem postupom pre Nvidiu

inxi_gObr. výpis o grafických adaptéroch

Postup je jednoduchý:

v termináli:
sudo apt install clinfo
sudo apt install nvidia-libopencl1
sudo apt install nvidia-opencl-icd
sudo apt install opencl-headers

Následne príkazom sudo reboot treba reštartovať počítač.
Výpis z clinfo po inštalácií

ms@desktopms:~
$ clinfo
Number of platforms 1
Platform Name NVIDIA CUDA
Platform Vendor NVIDIA Corporation
Platform Version OpenCL 1.2 CUDA 9.0.282
Platform Profile FULL_PROFILE
Platform Extensions cl_khr_global_int32_base_atomics cl_khr_global_int32_extended_atomics cl_khr_local_int32_base_atomics cl_khr_local_int32_extended_atomics cl_khr_fp64 cl_khr_byte_addressable_store cl_khr_icd cl_khr_gl_sharing cl_nv_compiler_options cl_nv_device_attribute_query cl_nv_pragma_unroll cl_nv_copy_opts cl_nv_create_buffer
Platform Extensions function suffix NV

Platform Name NVIDIA CUDA
Number of devices 1
Device Name GeForce GT 710
Device Vendor NVIDIA Corporation
Device Vendor ID 0x10de
Device Version OpenCL 1.2 CUDA
Driver Version 384.111
Device OpenCL C Version OpenCL C 1.2
Device Type GPU
Device Profile FULL_PROFILE
Device Topology (NV) PCI-E, 01:00.0
Max compute units 1
Max clock frequency 954MHz
Compute Capability (NV) 3.5
Device Partition (core)
Max number of sub-devices 1
Supported partition types None
Max work item dimensions 3
Max work item sizes 1024x1024x64
Max work group size 1024
Preferred work group size multiple 32
Warp size (NV) 32
Preferred / native vector sizes
char 1 / 1
short 1 / 1
int 1 / 1
long 1 / 1
half 0 / 0 (n/a)
float 1 / 1
double 1 / 1 (cl_khr_fp64)
Half-precision Floating-point support (n/a)
Single-precision Floating-point support (core)
Denormals Yes
Infinity and NANs Yes
Round to nearest Yes
Round to zero Yes
Round to infinity Yes
IEEE754-2008 fused multiply-add Yes
Support is emulated in software No
Correctly-rounded divide and sqrt operations Yes
Double-precision Floating-point support (cl_khr_fp64)
Denormals Yes
Infinity and NANs Yes
Round to nearest Yes
Round to zero Yes
Round to infinity Yes
IEEE754-2008 fused multiply-add Yes
Support is emulated in software No
Correctly-rounded divide and sqrt operations No
Address bits 64, Little-Endian
Global memory size 1028390912 (980.8MiB)
Error Correction support No
Max memory allocation 257097728 (245.2MiB)
Unified memory for Host and Device No
Integrated memory (NV) No
Minimum alignment for any data type 128 bytes
Alignment of base address 4096 bits (512 bytes)
Global Memory cache type Read/Write
Global Memory cache size 16384
Global Memory cache line 128 bytes
Image support Yes
Max number of samplers per kernel 32
Max size for 1D images from buffer 134217728 pixels
Max 1D or 2D image array size 2048 images
Max 2D image size 16384×16384 pixels
Max 3D image size 4096x4096x4096 pixels
Max number of read image args 256
Max number of write image args 16
Local memory type Local
Local memory size 49152 (48KiB)
Registers per block (NV) 65536
Max constant buffer size 65536 (64KiB)
Max number of constant args 9
Max size of kernel argument 4352 (4.25KiB)
Queue properties
Out-of-order execution Yes
Profiling Yes
Prefer user sync for interop No
Profiling timer resolution 1000ns
Execution capabilities
Run OpenCL kernels Yes
Run native kernels No
Kernel execution timeout (NV) Yes
Concurrent copy and kernel execution (NV) Yes
Number of async copy engines 1
printf() buffer size 1048576 (1024KiB)
Built-in kernels
Device Available Yes
Compiler Available Yes
Linker Available Yes
Device Extensions cl_khr_global_int32_base_atomics cl_khr_global_int32_extended_atomics cl_khr_local_int32_base_atomics cl_khr_local_int32_extended_atomics cl_khr_fp64 cl_khr_byte_addressable_store cl_khr_icd cl_khr_gl_sharing cl_nv_compiler_options cl_nv_device_attribute_query cl_nv_pragma_unroll cl_nv_copy_opts cl_nv_create_buffer

NULL platform behavior
clGetPlatformInfo(NULL, CL_PLATFORM_NAME, …) No platform
clGetDeviceIDs(NULL, CL_DEVICE_TYPE_ALL, …) No platform
clCreateContext(NULL, …) [default] No platform
clCreateContext(NULL, …) [other] Success [NV]
clCreateContextFromType(NULL, CL_DEVICE_TYPE_CPU) No platform
clCreateContextFromType(NULL, CL_DEVICE_TYPE_GPU) No platform
clCreateContextFromType(NULL, CL_DEVICE_TYPE_ACCELERATOR) No platform
clCreateContextFromType(NULL, CL_DEVICE_TYPE_CUSTOM) No platform
clCreateContextFromType(NULL, CL_DEVICE_TYPE_ALL) No platform

Postup pre AMD:
Zo stránky AMD je nutné stiahnuť pre kartu ovládač. následne nainštalovať.
Po reštarte nasleduje opäť jednoduchý postup cez terminál

v termináli:
sudo apt install amd-libopencl1
sudo apt install amd-opencl-icd
sudo apt install opencl-headers

Následne príkazom sudo reboot treba reštartovať počítač.

Postup pre Intel je trochu zložitejší.

Potrebujete procesor Intel Core 5 a novšej generácie alebo Xeon 4 či 5 generácie. Podporované sú tiež Intel Celeron J3455, J3355, N3350,3450 a Intel Pentium J4205 a N4200. Ostatné bohužiaľ podporu nemajú.

stiahnite si Intel OpenCL driver  a Intel SDK for OpenCL Applications 2017 R2 for Linux 

Spustením daných skriptov dôjde k inštalácií OpenCL, a po ukončení inštalácie reštartujte počítač.

Ako vidieť nič zložité a na prepočítavanie úprav fotografíí v DarkTable môžete už využiť aj výkon grafickej karty

Posted in linux MX, návod, Nezaradené, tipy a triky | Tagged , , , | Pridaj komentár