Dnešný blog je v podstate prežuvaná odpoveď na článok na PCTuningu.
Autor Tomáš Němec používa KDE Neon. Preto má v jednej z kapitol Plasma Discover.
Ostatné jeho kapitoly mi prišli trochu zmätočné, a preto som to spracoval ako všeobecné na deb balíčky a ako posledný som spracoval MX package installer (MXPI).
DPKG (Debian PacKaGe) je nízkoúrovňový základný balíčkovací systém debianu a je prístupný iba cez terminál a je nutné ho spúšťať ako root.
Vznikol v roku 1993 a často je volaný iným programom, napríklad Aptitude, Synaptic či nástrojom APT, o ktorých bude reč nižšie.
DPKG má možnosť inštalovať, odinštalovať alebo zistiť stav balíčka či urobiť mu audit. dpkg inštaluje iba lokálne balíčky, nevie spracovať repozitár. Podobne, ale s GUI funguje gdebi.
Pozitíva
+ nízkoúrovňová inštalácia
+ veľké možnosti práce s balíčkom
Negatíva
– cli
– zložitejšie používanie pre bežných užívateľov
RH: Vzhľadom k veľkej škále a možnostiam dpkg odporúčam pozrieť si manpages
Základom je použitie prepínaču. Napríklad -i pre inštaláciu, -r pre odinštaláciu atd. a taktiež možnosť inštalácie deb balíčkov skupinovo z adresára (stačí použiť *.deb).
APT (Advanced Packaging Tool) bol pôvodne vytvorený ako frontend pre dpkg. Apt je balíčkovací systém používaný v Debian a Debian like distribúciách. APT uľahčuje správu softvéru na Unix-like operačných systémoch, ako napríklad automatizáciou vyhľadávania, konfigurácie a inštaláciou softvérových balíčkov z binárnych balíčkov, pri kompilácií zo zdrojových kódov a ich aktualizovaní. Inštalácie prebiehajú priamo z repozitárov.
Moderné apt je postavené na strome apt + apt-get + apt-cache so spoločnou knižnicou libapt a s možnosťou volania dpkg.
Apt je priamo prístupné cez terminál a rovnako ako dpkg musí byť spúšťané pod právami roota.
Vo väčšine prípadov je bežne apt používané iným programom. Napríklad aptitude ktoré používa ncurses na vykreslovanie pseudografiky v okne terminálu alebo v cli terminálu.
Problémom pre bežného užívateľa pri apt je nutnosť poznať názov balíčka, ktorý idem inštalovať. Pre väčšinu ľudí bude vhodnejšie používať Synaptic kde sa dá graficky vyhľadávať.
Pozitíva
+ veľké možnosti
+ využitie nie len na inštaláciu
+ pridávanie repozitárov
Negatíva
– cli
– zložitejšie používanie pre bežných užívateľov
RH: APT je asi najprepracovanejší balíčkovací systém v distribúciách. Príde mi je podstatne prepracovanejsi než rpm či aur.
Synaptic je grafický program pre inštaláciu programov z repozitárov. Používa sa na inštaláciu nového softvéru pomocou apt na derivátoch Debianu.
Synaptic môže priamo manažovať zdroje softvéru, vie na inštaláciu použiť dpkg a / alebo apt.
Taktiež je ľahké vytvoriť viac násobnú inštaláciu / odinštaláciu bez znalosti názvu balíčkov.
Pozitíva
+ plnohodnotné organizácia programov
+ pridávanie repozitárov
+ odinštalácia
+ možnosť inštalácie doporučených balíčkov
+ prehľadné rozdelenie balíčkov
+ filtrovanie a vyhľadávanie
Negatíva
– GUI ?
RH: Okrem týchto 3 základných možností existuje ešte priamo kompilácia zo zdrojového kódu alebo z gitu a taktiež menšinové inštalátory / utility ako napríklad nixtaller.
Osobne dávam prednosť vyššie uvedeným 3 možnostiam apt, dpkg a synaptic. Dôvod je jednoduchý, z veľkej časti je tam overenie balíčkov. Poprípade špecifické inštalátory alebo softvérové utility špecifických distribúcií.
Na mnou používanom OS MX linux je aj softvérový inštalátor MXPI, v originále nazvaný MX Package Installer v preklade MX Inštalátor Programov.
Je to plnohodnotný agregátor rôznych možností inštalácie programov.
Umožňuje inštaláciu s repozitárov, vrátane testovacieho a backport repozitára a tiež flatpak z flathubu.
Je prekvapivo stabilný a aj výber programov v MXPI je vyvážený a obsahuje aj špecifické programy ktoré integruje bez problému.
Pozitíva
+ plnohodnotná náhrada Synaptic
+ integrácia flatpak
+ samostatný prístup do test a backport repozitáru
+ výber programov týmom MX linuxu
+ inštalácia všetkých programov plne integrovaných do MX a ich funkcia
Negatíva
– len pre MX linux
RH: MXPI umožňuje inštalovať jedným klikom Spotify, prehliadače Brave, Google Chrome, Operu či MS Teams, VS Code a pod. Taktiež sa bez problému postará o udržovanie najnovších verzií.
Mimo týchto inštalátorov deb balíčkov taktiež existuje niekoľko iných možností ako nainštalovať programy.
Napríklad zo samoinštalačných balíčkov ako nixstaller či flatpak, appimage či snap. Flatpak je zase ďaľšia vec od Lennarta Poetringa (systemd) pretláčaná ako “budúcnosť” balíčkov.
RH: Flatpak mi nesadol lebo na rozdiel od klasických inštalátorov sa často snaží prepisovať systémové nastavenia. Flatpak a systemd sa veľmi často spravajú ako slon v porceláne čím sa ich využíteľnosť u mňa minimalizuje. Pretláčané sú hlavne ľuďmi od Redhatu a nie vždy správne fungujú na debianej vetve gnu/linux. Pre kompletný prehľad balíčkovacích systémov nie len pre Debian odporúčam distrowatch package manager cheatsheet
Appimage ako multi distribučné vytváranie samospúšťacich balíčkov.
RH: Občas používam appimage, čo sa dá porovnať z portable na windows, na Balena Etcher. Appimage nepotrebuje na beh práva superužívateľa a ani nič neinštaluje do systému. Všetky závyslosti si drží v balíčku, čo však zväčšuje jeho objem.
Môj výber?
Uprednostňujem pri deb balíčkoch dpkg pri inštalácií z repozitáru alebo pri bežných utilitách a programoch apt. Proste zvyk práce primárne v termináli.
V MX linuxe na začiatku používam MXPI pre inštaláciu mnou používaných programov a synaptic na odinštalovanie programov.
Galéria
RedHawk's space 