Tag Archives: MX17

GNU/Linux s prostredím XFCE

Nedávno som sa pozrel na deriváty Ubuntu na MATE, ktoré som aj prebehol základnými testami a dnes som si vzal 3 distribúcie s XFCE, Xubuntu, MX17.1 a Linux Mint 19 xfce, a musím povedať, že som dosť prekvapený novým Xubuntu.

Na začiatok pár suchých faktov k testom a následne pohľad na distribúcie a ich výsledky v testoch.

Na testovanie bol použitý notebook ACER ES1-111M-C02R

Konfigurácia:
CPU: Intel Celeron N2840 2,58GHz 2C/2T
RAM: 2GB Kingston SO-DIMM 2GB DDR3 1600MHz CL11
DISK: eMMC 32GB HBG4e
VGA: onboard Intel Atom Z36xx/Z37xx
Rozlíšenie displeja: 1366×768

Podmienky pre testy:

– 64bit distribúcia na oficiálnom jadre
– pripojenie cez LAN (1Gb)
– stále zapojený notebook na nabíjačke
– zakázaný šetrič obrazovky a úsporný režim
– plná aktualizácia systému
– nainštalované aj neslobodné ovládače
– nainštalovanéneslobodné multimediálne kodeky
– nainštalovaný phoronix test suite a glmark2
– po inštalácií PTS a glmark prevedený príkaz sudo apt update && sudo apt dist-upgrade && sudo apt autoremove
– conky + spustený test glmark
– conky + spustený test PTS č.3 – Complex system test
– screenshoty robené dodatočne mimo testov aby neovplyvňovali testy
– úprava swappiness na 1%
– používaná 2GB swap partícia (rovnaká ako veľkosť ram)

Xubuntu 18.04 LTS

Hodnotenie:

*****

čas inštalácie: 10 minút 22 sekúnd
linux kernel: 4.15.0-23 generic 64bit
veľkosť inštalácie na disku: 5,7GB
obsadenosť pamäte s sysmon: 214,9MB
obsadenosť pamäte počas testu PTS:
– priemerne: 391MB
– maximum: 462MB
obsadenosť pamäte počas testu glmark2:
– priemerne: 390MB
– maximum: 451MB

Obr. Xubuntu, vypis inxi a vysledky phoronix test suite

Využil som možnosť takzvanej minimálnej inštalácie so základnými nástrojmi a neslobodnými kodekmi a ovládačmi. Samozrejmosťou je nepovolenie telemetrie. Čo sa mi nepáčilo bol Firefox a Thunderbird ako predvolené, tie som odinštaloval a nainštaloval Chromium web browser a Geary mail klient. Firefox som prestal používať pred viac ako šiestimi mesiacmi.

Xubuntu som sa venoval rýchlym pohľadom nedávno, ale teraz som ho na daný notebook vrátil ako jediný operačný systém. Dôvodom je jeho rýchlosť a nízke nároky na systém, ktorý bez problému a zamŕzania fungoval aj s 1 GB ram (ACER ES1-111M má slot na RAM).

Zhrnutie:

Pocitovo je Xubuntu o dosť svižnejšie ako Ubuntu či Ubuntu Mate, nehovoriac už o Linux Mint 19. Veľkou výhodou mi prišla voľba minimálnej inštalácie, ktorá ako jediné mínus mala Firefox, ktorý je dosť náročný na operačnú pamäť. Taktiež jeho využívanie bolo citeľné, počas prehliadania webov vyskakovala obsadenosť operačnej pamäte cez 1GB, čo nerobilo ani pri editácii fotky v GIMPe. To všetko pri aktívnom uBlock Origin a Ghostery. Po deaktivácií sa spotreba blížila k 1,2GB !!!

Po inštalácií prehliadača Chromium sa pamäť podstatne uvoľnila pri rovnakých webových stránkach (facebook.com, youtube.com, môj blog, ubuntu.org a diit.cz) neprekračovala 690MB (0,7GB).

Xubuntu je veľmi vhodné na slabšie počítače a tiež na počítače s Intel BayTrail procesormi. Pokiaľ by som si mal vybrať z Ubuntu a jeho derivátov tak jednoznačne Xubuntu ako top a keďže ostáva ako jediný OS na danom notebooku, tak sa k nemu vrátim o pár týždňov a zhrniem moje skúsenosti.

Na rozdiel od Linux Mint 19 nemal problém s touchpadom Elantech. Taktiež sa mu vyhol problém s cstate chybou pri vypínaní oproti Linux Mint 19. Tieto chyby sa prejavujú na Linux Mint 19 Mate, Cinnamon aj xfce.

Plusy:

+ rýchle a nenáročné prostredie
+ minimálna inštalácia, vhodná pre vlastnú úpravu
+ plná inštalácia pre bežného užívateľa
+ možnosť nepovoliť telemetriu

Mínusy:

– minimálna inštalácia, pre bežného užívateľa môže byť bez synapticu problém
– v základnej inštalácií, ani v minimálnej ani v úplnej, nie je synaptic
– telemetria

Linux Mint 19 xfce

hodnotenie:

*** 1/2

čas inštalácie: 11 minút 49 sekúnd
linux kernel: 4.15.0-24 generic 64bit
veľkosť inštalácie na disku: 8,49GB
obsadenosť pamäte s sysmon: 414,5MB
obsadenosť pamäte počas testu PTS:
– priemerne: 479,8 MB
– maximum: 617 MB
obsadenosť pamäte počas testu glmark2:
– priemerne: 471 MB
– maximum: 597 MB

Obr. Linux Mint 19 xfce, vypis inxi a vysledky phoronix test suite

Zhrnutie:

Pocitovo je Linux Mint 19 xfce o dosť svižnejšie ako Linux Mint 18.3 Mate alebo Cinnamon. Taktiež mi pripadal rýchlejší ako Linux Mint 19 Mate. Veľkou výhodou mi prišlo akurát prívetivé prostredie, známe aj užívateľom windows.
Počas prehliadania webov vyskakovala obsadenosť operačnej pamäte cez 1GB, čo občas spôsobovalo dlhšiu odozvu systému.
Linux Mint 19 mal problém s touchpadom Elantech prejavovala sa chyba cstate pri vypínaní notebooku. Chyba cstate spôsobuje zamrznutie notebooku pri reštarte alebo vypnutí. Riešením je úprava grub configu.
Tieto chyby sa prejavujú na Linux Mint 19 Mate, Cinnamon aj xfce.

Plusy:
+ prístup k užívateľovi
+ inštalácie programov cez “mint store”
+ rýchly štart

Mínusy:
– stabilita
– obsadenosť RAM
– časté vyťažovanie procesoru bez zjavnej príčiny

MX17.1

Hodnotenie:

*****

čas inštalácie: 8 minút 13 sekúnd
linux kernel: 4.15.0-1 amd64 x86_64
veľkosť inštalácie na disku: 5,33GB
obsadenosť pamäte s sysmon: 214,9MB
obsadenosť pamäte počas testu PTS:
– priemerne: 387MB
– maximum: 436MB
obsadenosť pamäte počas testu glmark2:
– priemerne: 392MB
– maximum: 449MB

Obr. MX17.1 vypis inxi a vysledky phoronix test suite

Zhrnutie:

MX17.1 som sa venoval v decembri, keď vyšiel. V skratke, MX linux používam ako OS na desktopovom počítači aj na notebooku (ASUS X101CH aj ASUS X200CA). Doteraz mi bežal aj na ACER ES1-111M, keďže ako jeden z mála nemal problém s touchpadom Elantech a s vypínaním tohoto notebooku.

Pocitovo je z testovaných distribúcií asi najrýchlejší, a s predinštalovaných programov asi najviac vyhovujúci

Plusy:
+ MXtools
+ inštalácie programov cez “mx install”
+ rýchly štart
+ bez systemd
+ stabilita
+obsadenosť ram
+ inštalátor kodekov a ovládačov graf. kariet

Mínusy:
– bez systemd

Finálny verdikt:

Ak mám pravdu povedať, bol som prekvapený odladenosťou Xubuntu. V testoch to bolo také vyrovnané, až to hraničí s chybou 🙂

Ale ak by som si mal vybrať, tak pre bežného človeka, ktorý prechádza na GNU/linux z Windows, tak by som mu nainštaloval Xubuntu, pokiaľ by bol ochotný sa prispôsobiť tak MX linux.

Pre problémy s hárdvérom na notebook by som neodporučil Linux Mint 19. Pokiaľ by išlo o bežný desktop tak bez problému by som ponúkol aj ten.

Ale subjektívne hodnotím pozitívne iba MX linux a Xubuntu. Linux Mint kvôli pretrvávajúcim problémom s chybami, ktoré majú skoro všetky známe distribúcie opravené.

Výsledky testov:
test_sumary

Porovnanie procesora Intel Celeron N2840 s inými procesormi v testoch HardInfo v teste CPU Blowfish:

(nižšia hodnota je lepšia)

cpu_tab

GNU/linux na chromebooku

1 Reply

Konkrétne ide o ACER CB3-111 C5D3 z roku 2014. Je to môj prvý chromebook a bol som s ním na cestách veľmi spokojný.
Problém nastal až teraz, keď odišla sieťová wifi karta a náhradná v našich končinách je vzácnosť.
ChromeOS rozpoznal usb ethernet kartu AXAGO, ale nespojazdnil som v tom inú wifi kartu v M.2 slote ani v USB. Pod galliumos momentálne fungujem na nanoUSB sieťovej karte NETIS WF2120 v cene cca 4€.

Tak po troške hľadania som sa rozhodol na tento BayTrail notebook, inak blízky príbuzný s ACER ES1-111M, prehodiť na GNU/Linux.

Prvý pokus bol podľa wiki archu s tým, že namiesto archu som tam chcel dať Manjaro.
Flash firmvéru prešiel v pohode, až na to, že sa mi Manjaro nepodarilo dostať na eMMC disk.
Je možné, že chyba bola u mňa, lebo pri prvej inštalácií mi Manjaro sformátovalo disk a nič nenabehlo. Pri druhej došlo k chybe zápisu na eMMC disk.

Riešením bolo použiť recovery USB a vrátiť do chromebooku ChromeOS a opäť spraviť flash.

Druhý pokus vyšiel, ale podľa návodu od Mr Chromebox.

Flash firméru som urobil úplný na Tianocore UEFI. Chromebook Acer Chromebook 11 (CB3-111/131) GNAWTY podporuje všetky tri verzie, ja som sa ale rozhodol pre úplnú zmenu a nainštaloval som FULL ROM firmware (UEFI).
Obr. Štartovacia obrazovka (Zdroj: MrChromebox)
Následne som otestoval MX17 64bit v live verzií a až na pár drobností som bol spokojný.
Problém ale bolo úložisko, 16GB eMMC je málo. ak si odpočítam swap, ostalo by mi 5-6GB na dáta a to je dosť málo.

Obr. Live MX17

Je síce možné použiť SDHC kartu, ale tam zase hrozí, že si ju zalomím, keďže cca 1cm prečnieva von zo slotu. A chromebook ma iba 2 USB porty (USB 2.0 a USB 3).

Ďaľším problémom sa ukázala klávesnica, ktorá je iná ako na štandardných notebookoch.

Obr. Pre porovnanie chromebook ACER GNAWTY (vľavo) a ACER ES1-111M.

Takže nakoniec som sa rozhodol pre GalliumOS.

Je vyslovene stavaný na BayTrail zariadenia, plne spolupracuje s MrChromebox firmvérom, a je na xfce.

Obr. GalliumOS.

Postup bol úplne jednoduchý.

1. flash firmvéru na MrChromebox.
v chromeOS som spustil shell (ctrl+alt+F2 (šipka vpravo))
a príkazmi:

shell
sudo su
cd; curl -LO https://mrchromebox.tech/firmware-util.sh && sudo bash firmware-util.sh

stiahol, spustil flashovací script a pomocou voľby č. 3 nainštaloval alternatívný firmvér

Obr. Spustený skript na ChromeOS (Zdroj: MrChromebox)

2. stiahnutie a inštalácia GalliumOS

Zo stránky galliumos.org/download som stiahol verziu pre môj procesor, v tomto prípade Baytrail, a za pomoci etcheru vytvoril bootovateľný USB kľúč.
Etcher som volil z dôvodu toho, že unetbootin mi už viac krát spôsobil nefunkčnosť média.
Samozrejme je možné to urobiť akýmkoľvek programom ale musí byť vo formáte dd Linux aj MacOSX to vedia bez problému, pod windows napríklad Rufus ale zápis treba dať ako Write in DD-Image mode nie ako ISO.
Inštalácia po štarte do grafického módu trvá okolo 12 minút.

Následne prešli aktualizácie (315 aktualizácií po reštarte) a následný reštart.

Osobne som zaktualizoval jadro na 4.15.4, ale nie je to nutné.

Po updatoch som doinstaloval pár utilít:
inxi, Cairo-dock, GIMP, LibreOffice, Calibre, Clipit, DoubleCommander, Filezilla, Geary, gedit, LightZone, Nomacs, Stellarium a PDF Shufler. Odinštaloval Chromium a nainštaloval Chrome a ktomu pár hier – Supertux Kart, Kapman, AisleRiot Solitaire, Hearts.

Na ukážku dole galéria a tiež Phoronix testy na openbenchmarking.org

Obr. Pre porovnanie PTS/test Ubuntu 18.04 Alfa a Gallium OS.

Recenzia chromebooku GNAWTY na notebookcheck

Parametre:

Acer Chromebook 11 CB3-111-C5D3

CPU: Intel Celeron N2840 2,16GHz @2,58GHz (Turbo) DualCore
TDP: 7,5 W
RAM: 2GB DDR3 onboard
Disk: 16GB eMMC HAG2e onboard flash pamäť
Grafická karta: integrovaná Intel HD Graphics
Displej: 1366×768
Operačný systém:
dodávaný – ChromeOS
súčastnosť – GalliumOS 64bit

Plusy:

váha
rozmery
pevne panty
touchpad
tichý, pasívne chladenie
rýchlosť boot(studeny štart za 13s)
dodávaný operačný cez 10 hodín

Mínusy:

pomalý flash disk
SDkarta z čítačky presahuje okraj notebooku o cca 0,5-1cm
BayTrail procesor
nemožný upgrade ram
iba 2 USB porty (1xUSB3+1xUSB2)

ACER ES1-111M-C02R

CPU: Intel Celeron N2840 2,16GHz @2,58GHz (Turbo) DualCore
TDP: 7,5 W
RAM: 2GB DDR3L 1066 SO-DIMM Samsung
Disk: 32GB eMMC onboard HBG4e_ flash pamäť
Grafická karta: integrovaná Intel HD Graphics
Displej: 1366×768
Operačný systém:
dodávaný – Windows 8.1
súčastnosť – MX17 64bit

Plusy:

váha
rozmery
pevne panty
touchpad (rozsireny rezim)
možný upgrade ram
výdrž na batériu do 10 hodín

Mínusy:

pomalý flash disk
SDkarta z čítačky presahuje okraj notebooku o cca 0,5-1cm
nie je možný upgrade ani výmena disku
“tabletový” procesor
zlý pozorovací uhol obrazovky
dodávaný operačný systém

Galéria:

MX17 Horizon

15.decembra 2017 bola vydaná nová verzia MX17 Horizon a to necelých 6 mesiacov po vydaní MX 16.1. Použitý je linux kernel 4.13.0-1, ktorý je stabilný a podporuje staršie ale aj nové počítače. Základom je Debian 9.3 s Xfce 4.12.3 a priamo vychádza s antiX 17.

Priniesol oproti predošlej verzií niekoľko zmien, hlavne smerom k užívateľskej prívetivosti a jednoduchšiemu prístupu k používaniu.

Pre majiteľov starších počítačov je dobrá správa, že rozoznáva, pri inštalácií, aj nie veľmi rozšírený hárdvér, stále má podporu 32bit a má možnosť používania PAE aj nonPAE 32bitovú verziu. Taktiež je automaticky je zapnutá podpora pre, trochu problémové, sieťové karty Broadcom.

Keďže na pár zariadeniach mi už linux MX16/16.1 beží, hlavne z dôvodu problémov Linux Mint 18.x a s jeho prechodom na systemd, tak som s ním bol spokojný. S verziou MX17 je to ešte lepšie, menej úprav mimo systému, napríklad wifi/bt Intel 8260 beží hneď bez úprav.

MX17 je stabilný, rýchly, to hlavne vďaka odľahčenému prostrediu Xfce, a intuitívny. Jediné, čo som mu vo verzií 16 mohol vytknúť je menej user friendly prístup k nastaveniam pre bežných užívateľov. To sa ale vo verzií zmenilo a nastavenia MX Tools sú vo vlastnej sekcií a pekne pomenované.

Obr. Cez utilitu MX inštalátoru je možné si doinštalovať aj vzdelávacie balíčky pre deti, rozdelené podľa veku.

Kategórie sú predškolský vek, majú možnosť hravou formou sa učiť základy čítania, písania a logiky. Prvý stupeň, primary school, kde sú programy na základný prehľad o svete a Druhý stupaň, secondary school, kde sú už aj veci k znalostiam ohľadom astronómie či fyziky. Špeciálnou kategóriou je sekcia na programovanie v Scratchi.

Je to zaujímavé, a nie len pre deti.

V MX Inštalátore je teraz možné aj kernel 4.13 za nový kernel 4.14 označený ako Liquorix kernel.

MX17 má tiež zjednodušený spôsob manažmentu vizuálu a jeho jednoduchší spôsob úprav.

Obr. MX tools vľavo v MX16.1 (svetlé), vpravo MX17

Osobne odporúčam, pri problémoch, prečítať si užívateľskú príručku, je síce v angličtine, ale zrozumiteľná.

Inštalácia MX17 bola testovaná na niekoľkých počítačoch s rôznou konfiguráciou a všade bez problému.

MX17 rozoznal hárdvér od VIA C3 až po Intel i7 7700K s vga AMD RX560. Jeho inštalácia neprekračuje 5GB, pokiaľ si doinštalujete x ďaľších programov, niekedy sa vyšplhá až na 12GB a to vrátane home adresáru.

Ďaľšou, pre mňa veľmi dôležitou vecou, je vytvorenie si klonu inštalácie na disku pomocou MX Snapshot. Vytvorí to image disku vo formáte ISO a možné je vybrať si 2 varianty, pre zálohu, vrátanie hesiel a užívateľov, alebo pre ďaľšiu distribúciu, alebo inštaláciu na viac počítačov, s inými heslami.

Obr. Snapshot mojej inštalácie (9.49GB) má veľkosť 3.6GB.

Teraz trochu porovnania MX17 s MX 16.1 Metamorphosis z júna 2017.

Kernel
MX 17
32bit: Linux kernel 4.13.0-1 PAE
64bit: Linux kernel 4.13.0-1 amd64
postavený na Debian 4.13.13-1mx17 (2017-11-18)

MX16.1
32bit: Linux kernel 3.16.0-4 PAE
64bit: Linux kernel 3.16.0-4 amd64
postavený na Debian 3.16.43-2 (2017-04-30)

Predvolené programy:
MX 17
Browser: Firefox 57.0.2
Video prehrávač: VLC 2.2.7-1
Audio prehrávač: Clementine 1.3.1
Email klient: Thunderbird 52.5
Office: LibreOffice 5.4.1-1
Backup: LuckyBackup 0.4.9-1
Terminál: Xfce4 Terminal 0.8.3-1
Desktop Environment: Xfce4 4.12.3
Display server: X.Org 1.16.4
OpenGL render: 3.3 MESA 13.0.6

MX16.1
Browser: Firefox 53.0.3
Video prehrávač: VLC 2.2.5
Audio prehrávač: Clementine 1.3.1
Email klient: Thunderbird 52.1.1
Office: LibreOffice 5.2.6
Backup: LuckyBackup 0.4.8
Terminál: Xfce4 Terminal 1:0.6.2-4mx150+1
Desktop Environment: Xfce4 4.12.2
Display server: X.Org 1.16.4
GL ver.OpenGL render: 3.0 MESA 12.0.3